#Počas histórie prekvitali dôležité mestá po celom svete pozdĺž brehov riek. Ale rieky môžu byť aj ničivými silami. Bežne sa vylievajú a v zriedkavých prípadoch si môžu prirodzenou cestou upraviť svoje koryto. Tento proces „zmeny trasy“, ktorý sa nazýva avulzia, spôsobili niektoré z najsmrteľnejších povodní v histórii ľudstva.
Kde dochádza k avulziám?
V miernom, tropickom a suchom podnebí bolo zaznamenaných 113 riečnych avulzií. Z týchto udalostí bolo 33 na náplavových kužeľoch riek. Tieto pôdne formy sa vyvíjajú, keď rieky vytekajú z hôr alebo kaňonov na otvorenú rovinu alebo do oceánu a rozprestierajú sa, pričom ukladajú špinu a štrk v oblasti v tvare trojuholníka.
Animácia astronóma, ktorá naháňa zimomriavky: Pozri sa, aká je v skutočnosti naša planéta malá
Ostatných 80 prípadoch sa avulzie odohrali v deltách riek – úrodných, nízko položených oblastiach, kde sa pomalšie tečúce rieky rozvetvujú do mnohých kanálov, ktoré ústia do jazier alebo oceánov a vytvárajú siete mokradí. Tento nový súbor údajov sme bol použitý na zodpovedanie jednoduchej otázky: Čo určuje, kde dochádza k avulziám?
Posun rieky o sto kilometrov
V dôsledku ukladania sedimentov dochádza k avulziám. V priebehu času rieky ukladajú sediment na mieste avulzie a zahlcujú rieku sedimentom. Voda vždy tečie z kopca, takže keď sa jej súčasný tok stále viac blokuje, nakoniec preskočí na nové miesto. Podobne ako pri zemetraseniach, aj k vulziám riek dochádza pravidelne na tých istých miestach. Rozptyľujú sediment a vodu cez záplavové oblasti riek, čím vytvárajú charakteristický trojuholníkový tvar týchto útvarov.
KVÍZ Vieš, aké rieky pretekajú našimi mestami? Ukáž, ako dobre ovládaš geografiu Slovenska!
Jeden nedávny príklad sa vyskytol v roku 2008, keď rieka Kosi v Indii posunula svoj tok o viac ako sto kilometrov v priebehu niekoľkých dní, čím vysídlila viac ako 3 milióny ľudí. Rieka nemôže zmeniť smer viac ako raz za mnoho desaťročí alebo dokonca storočí. Vedci chápali, kde k týmto udalostiam dochádza, je slabé a spočíva prevažne na niekoľkých podrobných pozorovaniach na veľkých deltách a laboratórnych a počítačových modeloch.
Rieky zväčšujú svoje korytá
Objavili sa však aj novú triedu avulzií na deltách, ktoré neodrážali ani obmedzenie údolia, ani dĺžku vzdutia. Tieto rieky zmenili smer ďaleko proti prúdu od bodu, kde boli ovplyvnené jazerami alebo oceánmi pri ich ústiach. Tieto delty boli buď na strmých tropických ostrovoch ako Madagaskar a Papua-Nová Guinea, alebo v púštnom prostredí, ako je Eritrea. V týchto miestach rieky prenášajú počas povodní mimoriadne veľké množstvo sedimentov.
Keď sa rieky vyplavia, zväčšujú svoje korytá, začínajúc pri ich ústiach a pôsobia dozadu ďaleko proti prúdu, podobne ako veľké rieky ako Mississippi. Kombinácia dlhého typického trvania povodní a mimoriadne vysokého zaťaženia sedimentmi počas povodní však umožňuje erózii postupovať ďaleko proti prúdu.
Ako môže výskum pomôcť
Väčšina delt je len niekoľko metrov nad morom a niektoré sú veľmi husto osídlené, ako napríklad delty Mekongu a Gangy-Brahmaputra. Výsledky štúdie ukazujú, že miesta avulzie v deltách sa môžu presunúť zo svojich historických miest do nových oblastí.
Zmeny vo využívaní pôdy, ako je premena lesov na poľnohospodársku pôdu, tiež zvyšujú zaťaženie sedimentmi. Podľa názoru výskumníkov je nevyhnutné pochopiť, ako môžu takéto zmeny v budúcnosti ovplyvniť dynamické, nestále riečne systémy – a ľudí, ktorí žijú okolo nich.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní