Pre cent by si dali vŕtať do kolena: Toto sú príbehy najhorších držgrošov, ktorých počiny len ťažko pochopíš

#Kto šetrí, má za tri. Alebo ani nie? Odkladať si nejaké to euro do budúcnosti má rozhodne zmysel. Ale ak sa šetrnosť premení na lakomstvo, ide už o diagnózu, ktorá stojí za pozornosť. Čo všetko sú schopní urobiť ľudia, aby nemuseli siahnuť do vlastného vrecka? Prinášame ti TOP 6 exemplárnych príkladov lakomcov, pri ktorých nebudeš vedieť, či sa smiať, alebo plakať. Pretože ich činy sú naozaj zúfalé.

#1 Stará mama vie, ako na to

Keď sme boli s bratom ešte deti, starká nás vzala do ZOO. Po celom dni sme príšerne vyhladli. Poprosili sme ju, aby nám kúpila niečo na jedenie. Všetko sa jej však zdalo drahé. Keď už však nemohla počúvať naše kňučanie, podišla k predavačovi, ktorý predával suchý chlieb určený na kŕmenie kôz. Za 2 eurá dostala pol vrecka. To bol náš spoločný obed a dokonca i večera.

#2 Každú akciu treba využiť

Neviem, kde som podela rozum, keď som súhlasila s rande naslepo v byte muža, s ktorým som si písala cez internet. Prehováral ma, tak som teda zazvonila pri jeho dverách. Otvoril mi zanedbaný, špinavý chlap a pozval ma dnu na šálku čaju. Dal zovrieť vodu a zalial ňou jedno vrecko, ktoré vylúhoval v litri vody. Potom ho vytiahol a odložil do chladničky. Vraj dobre poslúži aj druhýkrát. To by sa dalo prežuť. Zistil však, že nemá cukor. Vytiahol horu letákov, hľadajúc, v ktorom supermarkete je akcia na cukor. Keď ma začal prehovárať, aby som tam išla s ním načierno autobusom, pratala som sa odtiaľ kade ľahšie.

#3 Treba sa vedieť vynájsť

V práci sme mali šéfa, ktorý bol naozajstný lakomec. Keď som sa vydávala, všetci kolegovia sa mi skladali na svadobný dar. Samozrejme okrem neho. Vyhovoril sa, že má pre mňa niečo špeciálne. Mal. Dostala som jedny papierové vreckovky. Aby som si vraj mala čím utrieť slzy, keď príde prvá manželská kríza. Ten teda vedel povzbudiť.

#4 Dojedač

Mali sme v partii kamaráta, ktorého nikto akosi nemusel, a to hlavne kvôli jeho lakomstvu. Keď sme sa boli niekde najesť, zásadne si nič neobjednal. Permanentne však po všetkých dojedal. Tvrdil, že radšej to zje on, akoby to malo skončiť v kontajneri. To je síce pekná filozofia, avšak voči nám to nebolo fér.

#5 Všetko sa dá speňažiť

Raz som pre seba a svoju kamarátku objednala v bare dva kokteily. Vypila polovicu svojho, a asi jej zjavne nechutil. Potom mi položila otázku, z ktorej mi padla sánka: „Ostala mi polovica, za 1,50 € je tvoja.“ Chcela, aby som si od nej odkúpila koktail, za ktorý som sama zaplatila.

#6 Vraj sa nedal jesť

Keď som sa bol navečerať so svojím kolegom, takmer som sa prepadol od hanby. Čašník mu doniesol stredne prepečený steak, presne podľa jeho gusta. Vedel som však o ňom, že je lakomec, preto som sa divil jeho objednávke. Čoskoro došlo na bod zlomu a on ukázal svoj skutočný charakter. Zavolal si čašníka a začal sa sťažovať na jedlo, ktoré sa absolútne nedá jesť. Potom poprosil čašníka, nech mu ho zabalí, že ho dá zožrať aspoň svojmu psovi. Ten bol našťastie dosť inteligentný na to, aby akceptoval jeho bizarnú požiadavku. Nakoniec ten steak aj tak musel zaplatiť.

Stretli ste sa niekedy s podobným správaním vo svojom okolí, ktoré žiaľ vôbec nie je také výnimočné, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať? Podeľte sa s nami o svoje príhody v komentároch nižšie.