ROZHOVOR Raper, ktorý nemal rád rap: Kedysi mi prišiel primitívny, zmenil to Kali a Spirit, hovorí

#Príbeh oravsko-bratislavského rapera Gun-D sa začal až s platňami Spirita či Kaliho. No ako sa hovorí, na dobre sa čaká. Gun-D, vlastným menom Kristián Gandi (z jeho priezviska vychádza aj jeho prezývka) má 22, pochádza z Oravy, z malej dedinky kúsok od Námestova, no už od roku 2000 žije a rapuje v Bratislave, no jeho tvorbu si pomaly začína všímať Slovensko.

Odkedy sa venuješ hudbe? Čo ťa viedlo začať tvoriť a prečo práve rap?

Hudbu som počúval od mala, ale nikdy to nebol rap. Nemal som ho rád. Priviedli ma k nemu až albumy od Majka Spirita – Mladý rebel mixtape a hlavne albumy od Kaliho – Pod maskou je pravda a Načo čakať. Tie albumy mi zrazu dávali význam a zmysel. Dovtedy mi prišlo primitívne, že moji rovesníci sa chcú vo veku 12 rokov správať a vyjadrovať ako Bengoro. Aby ste ma pochopili správne, ten album je legendárny a sám si ho idem, len v tom veku mi to prišlo ako nezmyselné, aby sa deti tak správali a robili zo seba čávovcov a vagabundov.

Čo sa týka mojej tvorby, písať som začal asi v 2. triede na strednej škole a následne sme to nahrávali úplne amatérsky na telefón, a potom neskôr do nejakého programu v PC, ktorý som doma objavil. Zrazu bolo toho toľko, že som si povedal, že by bola škoda, aby to ostalo len niekde doma v šuplíku. Ale aj tak som dodnes ani jednu z tých veci nevydal (smiech). Začiatkom roka 2017 som sa dostal prvýkrát do profi štúdia a nahral som prvý track Nerobím to pre to.

Ako ťa vníma tvoje okolie ako hudobníka a rapera?

Tak ja si hlavne myslím, že moja rodina a kamaráti, s ktorými sa stretávam, ma takto nevnímajú. Stále som ten istý človek, len s iným hobby. Samozrejme, že väčšina z nich to registruje, že sa tomu venujem. Väčšina z nich ma podporuje a myslím si, že mi aj fandí. Tí ostatní sú ticho, neriešia to… Aspoň nie pri mne, niekde tam za chrbtom si určite poohovárajú (smiech). Ale to k tomu asi patrí…

Sú tvoji známi šťastní, že rapuješ alebo majú námietky a vadí im to?

Neviem či sú šťastní, ale ja šťastný som. A to je asi dôležitejšie. Keď som išiel vydať prvú vec, mal som obavy. Tak ako zo všetkého, čo človek robí po prvýkrát. Odvtedy síce stále tesne pred vydaním pociťujem nervozitu, ale zároveň mi je už jedno, že kto, kde, čo a ako na to zareaguje. Ja sa snažím vydať vec len takú, o ktorej som presvedčený že má pre mňa význam. Či už textový, alebo iný. Pokiaľ toto spĺňam, ostatné mi je ukradnuté.

Plánuješ do budúcna nejaký väčší projekt? Album alebo niečo podobné?

O tomto som nemal v pláne hovoriť zatiaľ nikde. Ale tak pre čitateľov prezradím, že začínam pracovať na albume. Som v štádiu, že riešim a naháňam hudby, ale už stihli vzniknúť aj prvé texty. Dovtedy samozrejme vydám zopár singlov, snáď natočíme ešte nejaký videoklip a sú taktiež chalani, s ktorými sme sa bavili o featoch. Uvidíme.

Možno ťažká otázka na začiatku kariéry, ale dokedy by si chcel rapovať?

Ledva som začal, nad koncom nechcem zatiaľ ani len rozmýšľať (smiech). Ale nie, denno-denne sa sám seba pýtam, či to má vôbec nejaký význam a či by nebolo lepšie sa vrátiť z kratšej cesty späť. Ale nakoniec si vždy uvedomím, že to robím rád, mám to rád a baví ma to. To je asi aj odpoveď na túto otázku, kým ma to bude baviť a budem to mať rád, budem sa to snažiť robiť.

Venoval si niekomu už song?

Ako sa to vezme. Zatiaľ som nevydal ani jednú vec s názvom Miláčik, kde by som rapoval o tom, ako strašne milujem nejakú osobu (smiech). Ale myslím si, že v každej jednej mojej veci je nejaký odkaz pre niekoho. Poslucháč to vždy berie trochu inak, ako samotný autor, vníma to subjektívne, vytvára si obrazy podľa toho, čo pasuje do jeho života, preto sa veľakrát stane, že ľudia ani nepochopia správne význam textu, ale upravia si ho podľa seba. Autor píše často osobné veci z jeho života. Ja taktiež väčšinou na niekoho, alebo niečo priamo, alebo nepriamo narážam, čiže mu ten track do istej miery venujem.

Kde sa inšpiruješ alebo kto ťa inšpiruje?

Život, príbehy, emócie… To je tuším ako to motto z Modré z neba (smiech). Neviem, ale keby som sedel doma za PC a nezažíval to, čo zažívam, asi by som nemal o čom. Myslím si, že ten, kto chce písať texty, musí v prvom rade žiť život. A potom ešte občas musí piť alkohol, keď v daný moment nemá žiadnu inšpiráciu (smiech).

Čo robievaš rád vo voľnom čase? Máš priateľku?

sPriateľku nemám a zdravý som zatiaľ tiež, takže som už tretí rok voľný jak 39-ina cez prázdniny. Ak nerobím hudbu, tak od 8 rokov som hral ľadový hokej, aj keď teraz hrávam už len rekreačne, stále ho najviac milujem. Okrem toho fitko a bojové športy. Samozrejme rád trávim čas s mojimi blízkymi. Doma na mňa každý deň čaká staffordšírska bullteriérka Sellie. A shisha. Na dennom poriadku (smiech).

Naša častá otázka: Cigarety, alkohol alebo zdravý životný štýl?

Nefajčím, iba spomínanu shishu a občas cigary. S alkoholom problém tiež nemám, vypijem hocičo. Ale nie, snažím sa vo všetkom nájsť ten pre mňa ideálny stred. Snažím sa na sebe pracovať aj čo sa týka športu a zdravia, ale ja hovorím, že chlap má byť chlapom a musí si vedieť vypiť, keď je na to správna príležitosť. A keď nie je, tak musí byť dostatočne inteligentný na to, aby ju našiel (smiech).

Je niečo čo by si chcel odkázať fanúšikom na záver?

Asi len to, že ďakujem tým pár desiatkam, možno stovkám ľudí, ktorí si moju tvorbu idú. Zvlášť tým, ktorí to aj podporia zdieľaním alebo niečim iným. Bez nich sa to nedá, môžeš nahrať aj tú najväčšiu pecku, ale keď sa to dostane len k tvojej tete, ktorej sa to aj tak neľúbi a myslí si o tebe, že si poloretard, tak je to o ničom. K ľudom sa to vždy dostane len cez ľudí a preto im ďakujem. Všetko ostatné, o mojich plánovaných singloch, projektoch, alebo skrátka o všetkom dôležitom a podstatnom, sa dozviete na mojom Youtube a Instagrame.