#Nielen počas jesene príroda disponuje všetkými možnými farbami. Ale postrehol si, že vidieť v prírode modrú farbu až takou samozrejmosťou nie je? Môžeš namietať, že veď planéta Zem je známa ako modrá planéta. V skutočnosti, ak si ale odmyslíš modré odtiene niektorých kvetov, modrú oblohu počas najjasnejších dní alebo upokojujúco modrú hladinu zdanlivo nekonečnej plochy niektorých morí či oceánov, tak zistíš, že hoci modrá farba štatisticky patrí dlhodobo k najobľúbenejším farbám u ľudí, tak modrá v prírode vôbec nie je bežnou farbou a predstavuje skôr raritný výskyt.
Vedel si, že z 10 rastlín iba menej ako 1 má kvety modrej farby a že v prípade zvierat je modré sfarbenie skutočne vzácnosťou? A prečo je to tak? Jedným z dôvodov je, že v prírode reálne neexistuje skutočná modrá farba ani pigment modrej farby. V prípade rastlín modré zafarbenie vzniká zmiešaním prirodzene sa vyskytujúcich pigmentov a zjednodušene tento proces možno prirovnať k umeleckému namiešaniu farieb na palete maliara. Za najbežnejšie používané pigmenty sa považujú červené, známe ako antokyány, ktorých farebný vzhľad možno meniť zmenou kyslosti. Takéto chemické reakcie v kombinácii s odrazeným svetlom dokážu predviesť nádherné výsledné odtiene modrej farby hortenzií, nevädzí, či zvončekov.
Modré zvieratá sú zriedkavé
V prípade zvierat ale modrá farba nepochádza z chemických pigmentov. Farebné pigmenty bežne získavajú z potravy, ktorú konzumujú. Keďže v prírode skutočný modrý pigment neexistuje, prostredníctvom potravy sa zvieratá na modro len tak „vyfarbiť“ nemôžu. Preto sa pri vytváraní modrého vzhľadu spoliehajú skôr na fyzikálne zákonitosti.
V konečnom dôsledku tak modrá pre zvieratá predstavuje celkom peknú výzvu, na ktorú len niektoré vybrané druhy zvierat našli riešenie. Aby vyzerali modré, prostredníctvom optických trikov, vyrábajú tzv. štrukturálne farby, ktoré menia vlnovú dĺžku svetla napríklad tým, že niektoré farby sa v štruktúrach navzájom rušia a v konečnom výsledku sa potom odráža iba modrá farba. Takýto efekt dokonale využívajú perá sojky modrej (Cyanocitta cristata), blikajúce prstence jedovatých chobotníc modrokruhových (Hapalochlaena maculosa), šupiny krídiel motýľa modrokrídleho (Morpho menelaus) alebo aj šupiny modrej rybky (Paracanthurus hepatus), ktorá sa vo svete rodinných animákov preslávila ako roztomilo zábudlivá rybička Dory.
Ako môže byť modrá farba pre živočíchy užitočná?
Zatiaľ čo rozmanitosť farieb vo svete rastlín pridáva predovšetkým na atraktivite kvetov pre opeľovače a napríklad modrá farba môže, v závislosti na preferencii farby, pomôcť prilákať aj jedinečný druh opeľovača, aj v živočíšnej ríši sú výrazné modré odtiene užitočné najmä na upútanie pozornosti. Od motýľov, cez žaby, jašterice až po papagáje sú modré odtiene najčastejšie nápomocné na pútanie pozornosti a prilákanie partnera. Aj taký leguán modrý (Cyclura lewisi) ocení svoju farbu najmä, keď príde do kontaktu s inými členmi svojho druhu, v rámci komunikácie alebo pri zakladaní svojho územia.
V prípade morského mäkkýša (Glaucus atlanticus) modrá farba predstavuje formu kamufláže, ktorá mu umožňuje farebne splynúť s oceánskou modrou farbou a pomáha mu chrániť sa pred predátormi lietajúcimi nad hladinou. O tom, že je jedovatá svojou farbou informuje predátorov aj malá modrá žabka známa ako pralesnička azúrová (Dendrobates tinctorius „azureus“). A i keď nie sú úplne bežné, no v prírode na celom svete môžeš nájsť aj iné modré zvieratá. Všetky pútajú pozornosť, no na viaceré z nich si treba dať pozor, pretože sú jedovaté.
Morpho motýľ patrí medzi najkrajšie
Modré motýle (Morpho menelaus) rodu Morpho pochádzajú z pralesov Južnej a Strednej Ameriky, patria do rodiny babôčkovitých a pokojne medzi najkrajšie motýle na tomto svete. Sú pozoruhodné nielen svojou farbou na krídlach, ale tiež štruktúrou ich krídel. Tie obsahujú mikroskopické šupiny s hrebeňmi v tvare vianočných stromčekov, ktoré sa striedajú s tenkými vrstvami známymi ako lamely. Podstatou modrej farby je nanoštruktúra týchto šupín, ktorá rozptyľuje svetlo a dopadá na krídla motýľa, vďaka čomu vyzerajú modré.
Tieto štruktúry sa vyskytujú iba na dorzálnej – chrbtovej strane krídel a na ventrálnej – brušnej strane je motýľ Morpho hnedý. Hnedá strana funguje ako maskovanie a ochrana pred predátormi. Pri lietaní tak motýle vyzerajú, že zatvorením krídel na chvíľu miznú a otvorením sa zas na chvíľu objavujú. Naviac, samčekovia mnohých druhov morpho motýľov bývajú viac modrí ako samičky a pri iných typoch sú modrí výhradne samčekovia a samičky sú žlté alebo hnedé.
Slizniak karpatský miluje vlhkosť lesov
Už si niekedy videl modrého slizniaka? Výrazne modrý slizniak karpatský (Bielzia coerulans) s dĺžkou 10 až 15 cm patrí medzi karpatské endemity, ktorý si doslova užíva vlhké prostredie lesov. Jeho nápadné sfarbenie sa pohybuje v odtieňoch modrej, fialovej až po tmavú tyrkysovú, toto sfarbenie však platí pre dospelé slizniaky. Mladé jedince sú hnedo – žlté, tak ako poznáš aj iné bežné slizniaky.
Za svoje sfarbenie vďačia cyanínu, modrému farbivu nachádzajúcemu sa v pokožke. A pokým, iné bežné slizniaky sú považované za škodce, modré karpatské sú vzácnym a chráneným druhom na Slovensku.
Modrý homár ako výsledok genetickej mutácie
Takmer vždy je sfarbenie homárov (Nephropidae) zelené alebo hnedé a v extrémne raritnom prípade (približne 1 z 2 miliónov) sa objaví aj modrý jedinec. Takéto sfarbenie je spôsobené genetickou mutáciou, výsledkom ktorej homár produkuje nadmerné množstvo konkrétneho proteínu zodpovedajúceho za modrú farbu. Za týmto procesom sa doslova skrýva veda.
Homáre konzumovaním rastlinnej stravy získavajú antioxidant astaxantín, ktorý im pomáha vyrovnať sa so stresom. Je to tá istá látka, ktorá dáva lososom oranžovo – červenú farbu. U homárov sa tento pigment dostane cez potravu do kože, tam sa objaví ako červený. Potom sa presunie nahor do panciera a keď sa uloží do škrupiny, bielkoviny zachytia pigment, otočia ho dookola a až potom sa zmení na modrú farbu. Neskôr sa skrútia a zožltnú.
Pri pohľade na homára tak môžeš vidieť všetky jeho naskladané vrstvy pigmentov – žltú, červenú a modrú, ktoré sa zmiešajú a vytvoria hnedú. Ak homár nekonzumuje dostatok astaxantínu, vďaka svojej genetickej mutácii nemá viditeľnú červenú vrstvu, čo znamená, že môžeš vidieť modrú farbu namiesto obvyklej hnedej.
Pralesnička azúrová môže byť extrémne jedovatá
Nie je nič iné ako maličká žaba (Dendrobates tinctorius „azureus“) s prenikavou modrou farbou. Možno ju nájsť na severe Brazílie alebo v lesoch Surinamu, jej hmotnosť je iba 3 až 4 g a dĺžka približne 4 cm. Mimoriadne nápadné sfarbenie kože varuje predátorov o tom, že je jedovatá a tento jav sa odborne nazýva aposematizmus. Môže obsahovať až 1 miligram jedu, ktorý dokáže usmrtiť 15 ľudí.
Čo sa týka modrej farby, tá je spôsobená štruktúrou kožných buniek. Vrstva buniek nazývaných xantofóry produkuje žlté pigmenty a tie ležia na vrstve buniek iridofóry. Keď svetlo dopadá na kožu žaby, prechádza cez jednotlivé vrstvy a rozptyľuje modré svetlo späť cez xantofóry. Jedovatá pralesnička však nevytvára takmer žiaden žltý pigment a modré svetlo rozptýlené iridoformi sa teda nikdy nezmieša so žltým pigmentom, vďaka čomu sa vo výsledku javí ako modrá.
Sojka modrá nemá v skutočnosti perie modré
Priťahuje zrak pohľadom na kobaltové alebo azúrové perie, ktoré na počudovanie, neobsahuje žiaden modrý pigment. Naopak, sojka modrá (Cyanocitta cristata) produkuje hnedý pigment melanín, a podľa toho by malo vyzerať aj jej perie. V perí sa však skrývajú drobné vzduchové vaky, ktoré rozptyľujú svetlo a vďaka tomu sa našim očiam zdajú modré. Keď sa zospodu podsvieti, bude vyzerať hnedo, pretože svetlo sa už neodráža späť.
Hovorí sa, že každá modrá sojka má jedinečnú tmavú uzdu na hlave, zátylku a hrdle, ktorá im pomáha rozoznať sa navzájom. Záhadou pre ľudstvo ostáva ich spôsob migrovania, pretože jeden rok migrujú na juh a nasledujúcu zimu pokojne zostávajú na severe a ďalší rok opäť putujú na juh. Doteraz nikto neprišiel na to, prečo to tak je.
Zdieľať na