#Hrozby meniacej sa klímy. Ohrozené živočíšne druhy. Vlny horúčav. Lesné požiare. Ničivé veterné smršte, hurikány, záplavy… a mnohé iné extrémy počasia, zasahujú rôzne oblasti každodenného života. Negatívne správy vyvolávajúce obavy o životné prostredie takmer denne zaplavujú mnohé informačné kanály a médiá.
Za sebou máme už aj brutálne horúce leto a zrážky uplynulých dní konečne ukončili aj obdobie sucha. Vodné toky sa opäť naplnili a toľko potrebná voda sa vrátila i pôde. Hrozby meniacej sa klímy sme si v lete opäť vyskúšali na vlastnej koži a organizmus každého z nás, bez ohľadu na vek, často mal čo robiť, aby to v pohode ustál.
Po všetkých tých správach o meniacej sa klíme a katastrofe, ktorá nám hrozí, sa ti ale kľudne môže stať, že sa potom cítiš ako pohltený oceánom všetkých možných emócií. Strach, obavy, neistota z negatívnych dopadov meniacej sa klímy a dokonca ani ekologická úzkosť už dnes nie je pojmom neznámym.
No dejú sa aj veci, ktoré nepriaznivé správy o budúcnosti planéty aspoň o niečo zmierňujú. A hoci cesta je ešte dlhá, niektoré úspechy sú už dnes skvelým výsledkom tvrdej práce a odhodlania a nesú pozitívny odkaz o možnom dosiahnutí potrebných zmien. Na niekoľko dobrých správ s pozitívnym prínosom pre budúcnosť planéty sme sa zamerali v tomto článku a keďže sedmička je už od dávnych čias považovaná za šťastné číslo, aj tých správ bude presne 7. Tak aké sú dobré EKO správy uplynulých mesiacov?
1. Švajčiarska inovácia vo svete kávy zbaví svet množstva odpadu
Švajčiarska spoločnosť Migros uviedla na trh ekologickú alternatívu kávových kapsúl v podobe kávových guľôčok pod názvom CoffeeB. To znamená skvelú správu pre kávičkárov, pretože v podstate ide o predmleté, kondenzované guľôčky kávy, ktoré sa rozpúšťajú v stroji s podobným princípom fungovania ako v tom na známe kávové kapsule, ibaže bez odpadu. Migros sľubuje, že ich ekologický spôsob predstavuje budúcnosť v pití porciovanej kávy, pričom prioritou je okrem ekológie aj zachovanie nezameniteľnej chuti.
Ako to celé funguje? Guľôčky drží ultratenká kompostovateľná vrstva, ktorá sa nerozpúšťa, ale pred vypitím sa extrahuje spolu s kávovou usadeninou. Vyrába sa v dvoch veľkostiach, 40 ml a 110 ml a má odľahčiť prírodu o 39000 doteraz známych kapsúl vyrobených každú minútu.
2. Všetky PET obaly môže nahradiť 100 % rastlinný plast
Po celom svete vznikajú obaly z alternatívnych materiálov za účelom predchádzať znečisťovaniu plastami. To, čo sa podarilo v holandskom meste Delfzijl spoločnosti Avantium, však celú záležitosť posunulo o level vyššie. Vytvorením plne rastlinného plastu z cukrov z kukurice, pšenice a repy vznikol materiál s názvom PEF (polyethylene furanoate), ktorý by mohol úplne nahradiť všetky PET obaly. Jeho výhodou je možnosť rýchleho rozloženia v kompostéri, čo PEF materiál zvládne za približne 1 rok, a teda je možné ho plne recyklovať. Okrem toho, lepšie chráni produkt a má vyššiu mechanickú pevnosť, čiže umožňuje použitie tenšej vrstvy materiálu a tým znižuje jeho spotrebované množstvo v porovnaní s tradičnými obalovými materiálmi.
3. Rekordne slnečné leto v Európe ušetrilo miliardy eur za energie
Rekordne slnečné leto v EÚ malo priaznivý vplyv pre solárnu energiu, čo pomohlo vyhnúť sa potenciálnemu dovozu fosílneho plynu v hodnote až 29 miliárd EUR. V období od mája do augusta 2022 sa tak v Európskej únii vyrobilo rekordných 12 % elektriny zo slnečnej energie. Ide pritom o nárast z cca 9 % porovnateľných v rovnakom období minulého roka. Nebyť tohto rekordného podielu solárnej energie, ktorá sa podarila vyrobiť, EÚ by bola cez leto pravdepodobne musela nakúpiť ďalších 20 miliárd metrov kubických fosílneho plynu. V čase energetickej krízy preto solárna energia predstavuje nielen veľmi potrebnú úľavu, no zároveň je to aj skvelá správa odkazujúca na nesporný význam obnoviteľnej energie, či priblíženie sa stanoveným klimatickým cieľom.
4. Lietadlá môžu jedného dňa poháňať baktérie požierajúce cukor
Cestovanie lietadlom, tak ako ho dnes poznáme, zanecháva na životnom prostredí obrovskú uhlíkovú stopu, zapríčinenú spaľovaním fosílnych palív, ako je ropa a plyn. Čím sa vytvára nemalý podiel globálnych uhlíkových emisií. K lietaniu bez previnenia sa voči planéte by nás možno už čoskoro mohla priblížiť malá baktéria „streptomyces“, bežne sa vyskytujúca v pôde a v rozkladajúcej sa vegetácii. Za touto pozitívnou víziou ekologického lietania by mal stáť hyperaktívny metabolizmus baktérie, ktorý by to všetko mohol zmeniť.
Nedáva ti to zmysel, že ako nejaké baktérie môžu vytvárať letecké palivo? Odpoveď na otázku našli výskumníci v prírode. Zistilo sa, že keď sa baktérie tohto typu kŕmia, vytvárajú nezvyčajnú trojuholníkovú molekulu. Metabolizovaním cukru sa molekula stáva výbušnou a práve tento mechanizmus by malo byť možné použiť na výrobu alternatívneho leteckého paliva. „Ak dokážeme vyrobiť toto palivo pomocou biológie, neexistujú žiadne výhovorky na to, aby sme ho vyrobili z ropy,“ hovorí Pablo Cruz-Morales, mikrobiológ z Technickej univerzity v Dánsku a hlavný autor výskumu. „Otvára to možnosť urobiť to udržateľným.“
5. Zákaz reklamy na mäso ako súčasť boja s globálnym otepľovaním
Holandské mesto Haarlem je prvým mestom na svete, ktoré zakázalo reklamu na mäso a mäsové výrobky na verejných miestach. Tento priekopnícky zákaz je motivovaný predovšetkým negatívnym dopadom na klímu vznikajúci pri produkcii mäsa. Skvelým argumentom členky mestskej rady je fakt, že je v rozpore s politikou mesta zarábať peniaze z prenájmu verejných priestranstiev na prezentáciu produktov, ktoré urýchľujú globálne otepľovanie. Zákaz tak začne platiť po vypršaní aktuálnych zmlúv, najneskôr v roku 2024, zatiaľ sa ešte nerozhodlo, či sa to bude týkať aj mäsa produkovaného udržateľným spôsobom.
6. Veľká koralová bariéra sa uzdravuje
Postupné blednutie koralov je už roky pod drobnohľadom ekológov. Veľká koralová bariéra v Austrálii s dĺžkou viac ako 2000 km bojuje s týmto problémom, ktorý spôsobuje zmena klímy a globálne otepľovanie. Jedinečný koralový ekosystém je súčasťou UNESCO prírodného dedičstva, a preto je potešujúce, že v posledných mesiacoch sa potvrdili správy o jeho schopnosti reprodukovať sa. Za obdobie posledných 36 rokov sa totiž vytvorila nová koralová pokrývka s najväčšou zregenerovanou plochou. Zachované ekologické funkcie sú jasným dôkazom, že sa útes zotavuje, napriek tomu, je stále v ohrození.
7. Rieka Slaná už nie je mŕtva, opäť sa do nej vracajú ryby
A na záver aj jedna domáca správa z eko sveta. Konkrétne ide o rieku Slaná, ktorá preteká územím okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota až do Maďarska v dĺžke 229,4 km. Po katastrofe zo začiatku tohto roka, kedy do rieky vytekala silne mineralizovaná znečistená voda z neďalekej bane, sfarbila ju do červena a negatívne ovplyvnila jej ekologický stav, správy z augusta 2022 potvrdili, že v rieke je život. Podľa výsledkov vodné rastlinstvo nebolo výrazne poškodené a do rieky sa dokonca vracajú aj jednotlivé druhy rýb, čo potvrdilo Ministerstvo životného prostredia SR. Rybie spoločenstvá sú síce stále nestabilné, ale s najväčšou pravdepodobnosťou tieto jedince kolonizujú voľné biotopy a zavŕšia kompletnú obnovu života v rieke Slaná.
Zdieľať na