#Zo začiatku to vyzeralo na obyčajný večer, ktorý som trávila pozeraním fotografií od známych i menej známych ľudí na Instagrame. Hovorím si, tak fajn, mala by som aj ja už niečo pridať. Otvorím galériu fotografií a pohľad mi zastane na momentke spred niekoľkých dní, keď som sa podpisovala na chodník pred školou ako Mgr. Rozvinuli sa vo mne milióny pocitov a emócií.
Mnohí v týchto dňoch bojujú s učivom na koncoročné skúšky. Veľa z vás má krátko po maturite, iní máte pred sebou štátnice, no a potom je tu skupina ľudí ako ja – už mám po. Pamätám si, akoby to bolo včera, keď som končila strednú školu a rozhodovala som sa, ako ďalej vo svojom živote. Mala som podané dve prihlášky na vysoké školy, pričom som nebola úplne presvedčená o tom, či sa chcem znova učiť.
Po úspešnom absolvovaní prijímačok ma čakal o pár mesiacov kolotoč učenia, spoznávania nových ľudí, nového systému a poviem vám pravdu, niekedy sa mi chcelo z tohto kolotoča vystúpiť. Nie naozaj, iba tak akože. Určite mi rozumiete, je to presne ten moment, keď celé týždne nič poriadne nerobíte, ale keď príde na rad učenie na skúšky, tak hromžíte na celý svet, ako sa vám nechce, aké hlúposti sú to a veď vám to v živote určite na nič nebude. Podobne tomu bolo aj teraz, keď som sa učila na štátnice.
Aj napriek tomu, že som vždy patrila skôr k bifľošom a záležalo mi na tom, aké mám známky, v určitých momentoch by som radšej delila zrnká ryže od piesku, ako sa učila. Ešte nikdy mi neprišla obyčajná stena zaujímavejšia. A keď sa mi nedalo učiť, mohli za to všetci, pretože ma vyrušujú. Tak veľmi som túžila už mať voľno, oddych a pokoj od tej školy, že teraz – týždeň po štátniciach, by som dala pol kráľovstva tomu, kto by dokázal vrátiť čas o pár mesiacov späť a ja by som si ešte raz mohla sadnúť do lavice ako študent.
Škola mi priniesla nielen cenné nové informácie, ale aj neopakovateľné situácie, zistila som, čomu sa chcem venovať, naučila som sa zabrať, posilnilo sa mi sebavedomie a zároveň som sa naučila, že ak nejde o život, nejde o nič.
Netreba zabudnúť ani na ľudí, ktorí s vami zdolávajú všetky predmety. Medzi takýmito ľuďmi som si i ja našla priateľov, mnoho z nich sa určite úspešne uchytí v praxi a ja sa budem raz môcť pochváliť, že aha, veď to bol môj spolužiak, moja spolužiačka.
Vysoká škola je jednoducho super. Ak sa obzriem na posledných 5 rokov svojho života, som s nimi maximálne spokojná a hrdo môžem prehlásiť, že rozhodnutie ísť na vysokú školu bolo jedným z mojich najlepších v živote.
Mám pred sebou posledné dni a hodiny voľna, s novým mesiacom ma čaká práca. Našťastie v oblasti, ktorú mám vyštudovanú. Áno, je to super a teším sa na nové výzvy. Ale prekročením pomyselného prahu dospelosti sa už všetko zmení a cesty späť nebude. Už žiadne „dnes sa mi nechce ísť do školy a zostanem doma“, párty v strede týždňa či voľno na cestovanie kedykoľvek sa človeku zachce.
Užite si všetky tie skúšky, školské udalosti, učiteľov a najmä voľný čas. Teraz si to možno neuvedomujete, ale (vysoká) škola je to najkrajšie obdobie mladosti, ktoré môžeme prežiť…
Zdieľať na