#Po Februárovom prevrate vystriedal demokraciu na niekoľko desaťročí komunizmus. Ten dosiahol svoju najkrutejšiu fázu začiatkom päťdesiatych rokov, kedy dochádzalo na území vtedajšieho Československa k masovej emigrácií. Tí, ktorí mali šťastie a peniaze, kontaktovali istých ľudí, ktorí im s útekom pomohli. Tí, ktorí šťastie nemali, natrafili na Huberta Pilčíka. Sériového vraha, ktorý v sebe skrýval čosi oveľa horšie, ako len chamtivosť.
Jediný podrobne známy prípad
6. marca 1951 vznikol v opustenej hájovni vo vtedajšom okrese Plzeň požiar. Po uhasení boli objavené pozostatky obhoreného ľudského tela. Nájdené telo vzbudilo záujem aj tým, že niektoré končatiny a taktiež aj vnútornosti v ňom chýbali. Spisy súdnych lekárov informovali, že krv v tepnách počas požiaru doslova vrela. Dotyčný bol teda upálený zaživa. Obeťou bol starší muž menom Emanuel Balley, ktorý sa mal v tej dobe údajne nachádzať so svojou dcérou a vnučkou Danielou už v bezpečí v Bavorsku. Aspoň také informácie mala jedna z príbuzných, ktorá si tým, že sa na poslednú chvíľu rozhodla hranice neprekročiť, zrejme zachránila život.
V júli toho roku sa v okruhu približne 10 kilometrov od zhorenej hájovne našlo telo Renaty (niekedy je uvádzané meno Alica) Balleyovej. Našla ho skupinka hrajúcich sa detí. Telo bolo zakopané v plytkom hrobe a totožnosť mladej plzenskej fotografky Renaty potvrdili zubné korunky, ktoré boli zhotovené pomerne ojedinelou technikou. V ústnej dutine obete bol zarazený rubík, čo indikovalo sexuálne motivovanú vraždu, ktorá sa však nikdy nepotvrdila.
Dvanásťročnú Danielu mučil dva mesiace
Dvanásťročná Daniela bola jedinou známou Pilčíkovou obeťou, ktorej sa podarilo prežiť. Prešla si však asi dvojmesačným mučením, pri ktorom behá mráz po tele. Zachránená bola počas policajnej razie vedenej skúseným vyšetrovateľom Janom Znamenáčkom, kedy ju náhodou objavil jeden z policajtov zviazanú a podvyživenú. Daniela neskôr pred súdom vypovedala, že bola Pilčíkom nielen mučená, ale aj sexuálne zneužívaná.
Pilčík bol vo svojom okolí známy ako snílek a fantasta. To nakoniec nebolo ďaleko od pravdy, hoci v jeho fantáziách by chcel vystupovať len málokto. Pre Danielu totiž vlastnoručne zhotovil zariadenie v tvare kocky, ktoré spoľahlivo tlmilo akékoľvek volanie o pomoc. V nej malo dievča zakliesnenú hlavu. S týmto vynálezom ležala 16 hodín denne pripútaná k dreveným doskám, bez možnosti akéhokoľvek pohybu. Nemohla dokonca ísť ani na toaletu. Vrah mal konečne obeť, ktorá sa nemohla brániť a bola vydaná jeho zvrhlým fantáziám.
Geniálny sériový vrah klamal ženy svojím šarmom: 5 chladnokrvných vrážd, ktoré otriasli Slovenskom
Prívetivý pán od vedľa
O detstve Huberta Pilčíka sa toho veľa nevie. Narodil sa v roku 1891, v dospelosti vystriedal niekoľko zamestnaní. Tým posledným bola práca zámočníka vo fabrike spoločnosti Škoda. Tu ostal až do svojho zatknutia. S manželkou Antoniou, ktorá bola od neho mladšia o 11 rokov a ktorá o činoch svojho manžela nemala ani poňatia, tvoril bezdetný a podľa všetkého slušný pár. Sadistický dôchodca bol v období svojho vyčíňania známy ako milovník prírody a vtáctva, ktorý v spoločnosti rád rozprával príhodu o tom, ako vyviazol živý z potápajúceho sa Titanicu.
Po odhalení činov, ktorých sa dopustil a po jeho zatknutí, sa začala ukazovať aj iná časť Pilčíkovej osobnosti. Svoje činy priznával len vtedy, keď proti nemu stáli dôkazy. To, že dva dni po zatknutí spáchal v cele samovraždu obesením, bolo skôr znakom zbabelosti, a nie toho, že by snáď náhle podľahol výčitkám a ľútosti. Jedna z teórií nevylučuje, že spolupracoval s ŠtB.
Jeho bezcitnosť podčiarkuje aj fakt, že mladej Daniele diktoval listy, ktoré mu malo dievča údajne posielať z Bavorska. Tie potom predával rodinným príslušníkom zmiznutých Balleyovcov, ktorí žili v dedine vedľa. Tí sa na listy od strýčka Huberta, samozrejme, tešili a štedro sa mu za ne odvďačili šperkami.
Počet obetí je neznámy
Po Pilčíkovej smrti sa do jeho domu dlho nechcel nik nasťahovať, nie ho ešte kupovať. Nakoniec sa v ňom usadil samotný inšpektor Znamenáček. Zlovestná aura domu musela svojho času pútať pozornosť hlavne mladej generácie hľadajúcej dobrodružstvo, no tí dospelí sa mu skôr vyhýbali.
Počet obetí je neznámy. Svoje obete zvyčajne omráčil a potom zaškrtil. Pri jeho zatýkaní objavili muži zákona mnoho kufrov s odevmi, značné množstvo obuvi a dvanásť drahých dámskych kožuchov. Predpokladá sa, že vrážd bolo mnohonásobne viac, čo z Pilčíka robí vôbec prvého sériového vraha na Československom území. Jedným z mála potvrdených mien, ktoré padli jeho rukou, bol plzenský obchodník Jan Hůrka. Jeho syn o niekoľko desiatok rokov neskôr poskytol médiám rozhovor, v ktorom spomenul ďalšiu rodinu, ktorá mala podobné skúsenosti ako Balleyovci. Hubert Pilčík zabíjal hlavne pre zisk, no mladá Daniela v ňom prebudila aj celkom iné chúťky a motivácie.
Zdieľať na