Geniálny sériový vrah klamal ženy svojím šarmom: 5 chladnokrvných vrážd, ktoré otriasli Slovenskom

vražda

Prípad obzvlášť brutálneho činu šokoval verejnosť. (Zdroj: Getty Images)

#Písal sa rok 1993. V Spojených štátoch 20. januára inaugurovali nového prezidenta Billa Clintona. V New Yorku sa 26. februára odohral prvý teroristický útok na Svetové obchodné centrum, ktorý si vyžiadal 6 obetí. 19. apríla v texaskom meste Waco vyvrcholil incident FBI so sektou davidiánov, pri ktorom zahynulo 76 ľudí vrátane 21 detí. Úspešnú tenistku Moniku Selešovú počas zápasu v Hamburgu 30. apríla napadol nožom fanúšik Stefi Grafovej, Günter Prache. 1. novembra z predchádzajúcich zoskupení vznikla Európska únia.

Rok 1993 bol pre Slovensko historickým medzníkom. 1. januára sa v pokoji rozpadla Československá federatívna republika a na mape sa razom objavili dva nové samostatné štáty. Maličké Slovensko si zvykalo na nového prezidenta, bankovky či ústavu. Hneď v prvý rok samostatnosti však republika spoznala aj meno a desivý príbeh vysoko inteligentného sériového vraha.

Dva roky, päť obetí

Dňa 20. augusta 1993 bol Mestským súdom v Bratislave odsúdený na doživotný trest odňatia slobody Jozef Slovák z Plaveckého Štvrtka, narodený 7. apríla 1951. Trest dostal kvôli hrôzostrašným vraždám piatich žien, ktoré spáchal počas rokov 1990 a 1991.

Tieto brutálne činy však neboli Slovákovým prvým vražedným skutkom. 22. augusta 1978 sa počas cesty vlakom z Poľska prihovoril 21-ročnej Blažici P., ktorá pochádzala z Juhoslávie. Ponúkol jej nocľah v Bratislave, s čím súhlasila. Dôverčivé mladé dievča netušilo, že týmto rozhodnutím nad sebou vyrieklo ortieľ smrti.

Veci obete daroval priateľke

Po príchode do Bratislavy sa spolu vybrali na prechádzku na Železnú studničku. Tu začal mať Slovák voči Blažici sexuálne návrhy, čo mladá žena striktne odmietla. Ako uvádza portál kriminalistika.eu, dovtedy vľúdny džentlmen Slovák s ňou začal súperiť a udierať ju.

Začala kričať a brániť sa, no nemala šancu. Jozef Slovák ju chytil okolo krku a zahrdúsil. Po vražde odtiahol jej bezvládne telo hlbšie do lesa a prikryl vetvami. Časť jej odevov na mieste spálil a niektoré osobné veci neskôr cynicky daroval svojej vtedajšej priateľke.

Železná studienka (foto: Lure/Wikimedia Commons))

Jozef Slovák sa sám bez ostychu ako údajný svedok prihlásil na Verejnej bezpečnosti, ktorá v televízii zverejnila výzvu k objasneniu zločinu. Policajti mu najskôr neverili, pretože menil výpovede a jeho tvrdenia neboli jednoznačné.

Staval sa dokonca do role obete, s tým že Blažica bola agentka juhoslovanskej tajnej služby a na Železnú studničku ho vylákala ona, pretože vedel o tom, že falšovala doklady a vyhrážala sa mu, ak s ňou nebude spolupracovať. Vyšetrovaním boli zistené pravdepodobné okolností vraždy a Slovák bol odsúdený na 15 rokov väzenia.

Po prepustení začal besniť

Po odpykaní dvoch tretín trestu bol 10. marca 1990 prepustený. Bolo to v čase tzv. Havlových amnestií, portál aktuality.sk však uvádza, že tie sa na Slovákov trest nevzťahovali. Toto osudné rozhodnutie súdu však jednoznačne viedlo k vražednému besneniu, aké poznáme len z hororov.

Jozef Slovák sa 4. júla 1990, teda len 4 mesiace po prepustení, zoznámil počas pobytu v Prahe so 16-ročnou Monikou Ondíkovou. Toto dôverčivé dievča pochádzalo z Moldavy nad Bodvou. Odišlo od rodičov za vidinou lepšieho života. So sebou malo aj finančnú hotovosť v cudzích menách –  2400 dolárov, 800 mariek a 16-tisíc šilingov, ako uvádza časopis Slovenka.

Slovák naivnú Moniku doslova opil rožkom. Takto konal napokon pri všetkých svojich obetiach. Získal si ich dôveru, tváril sa láskavo a zodpovedne, ale konal ako obyčajná beštia bez štipky citu.

Zaľúbila sa

Po príchode do Prahy jej sľúbil pomôcť s prácou, bývaním aj financiami. Zaľúbená Monika jeho šarmu a vymysleným historkám o tom, že pracuje na vysokopostavenom mieste na kriminálke, slepo uverila. Následne s ním bez obáv odcestovala na výlet do Konopišťa pri Benešove. Tu sa ubytovali v hoteli v lesoparku. Potom sa vybrali na prechádzku do zámockej obory, kde Slovák s mladučkou dievčinou nemal zľutovanie.

Podľa portálu vazen.sk na ňu Slovák počas vychádzky znenazdania od chrbta osemkrát vystrelil z plynovej pištole, pričom použil nervovoparalytický plyn ako strelivo. Monika padla omráčená k zemi. Chladnokrvný vrah ju následne zavraždil údermi palicou do lebečnej oblasti. Následne postupoval podobne ako pri prvej vražde. Bezduché telo zavliekol hlbšie do lesného porastu, prikryl ho vetvami a podľa portálu idnes.cz mŕtvej odcudzil finančnú hotovosť, prsteň a kozmetiku.

Konopiště (foto: Pixabay.com)

O 17 dní vraždil opäť

Po ohavnej vražde sa na miesto činu o niekoľko dní vrátil. Tu sa ukázalo, akým bezcitným, no zároveň prezieravým, zločincom Jozef Slovák bol. Do vrecka svojej obete totiž vložil cestovný lístok z Českých Budějovíc. Chcel tým zmiasť vyšetrovateľov. Dokonca sa opäť ubytoval v hoteli, avšak so zmeneným menom a sfalšovaným preukazom pracovníka kriminálky, ktorý si sám detailne vyrobil. Zo zoznamu hostí vytrhol stranu so záznamom o pobyte s Monikou Ondíkovou.

Len o 17 dní neskôr Slovák zniesol zo sveta ďalšie dievča. Pri ceste vlakom z Plzne do Bratislavy opäť využil svoj šarm a dômyselné klamstvá a votrel sa do priazne 18-ročnej Vladislavy Maříkovej.

Toto nič netušiace dievča pochádzalo z Chebu a cestovalo za svojím priateľom do obce neďaleko Bratislavy. Jozef Slovák ju podľa vlastnej výpovede v kupé presvedčil na spoločnú prechádzku k televíznej veži na Kamzíku. Hovoril o sebe ako o vplyvom príslušníkovi polície. Keď boli dostatočne hlboko v lese, použil svoje typické metódy.

Úbohú Vlaďku znenazdajky omráčil rýchlym úderom lakťa do krku a následne uškrtil. Potom ju odvliekol na odľahlé miesto, vyzul jej topánky aj ponožky a pozakrýval vetvami. 

Kamzík (foto: Amonet/Wikimedia Commons)

Opäť prepustený

Jozef Slovák v nasledujúcich mesiacoch čelil mužom zákona. Nie však ako podozrivý z vrážd. Verejná bezpečnosť ho obvinila zo zločinu nedovoleného ozbrojovania. 15. októbra 1990 dostal trest odňatia slobody 8 mesiacov. V cele mal konflikt so spoluväzňom, ktorý sa mu medzičasom zdôveril o priateľke Diane. Slováka z väzenia prepustili 14. júna 1991.

Len 12 dní po prepustení surový vrah zabíjal znovu. Tentokrát ako motív vyšetrovatelia označili aj pomstu spoluväzňovi. Jozef Slovák totiž vyhľadal 17-ročnú Dianu Opúchovú (podľa Aktualít Lopúchovskú, pozn.red.), na ktorú získal kontakt práve od konfliktného spoluväzňa Eugena.

Predstavil sa jej s hodnosťou major a ukázal jej opäť sfalšovaný preukaz príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ponúkol jej, že za 250 korún československých jej môže vybaviť tajné stretnutie s jej druhom. Nahovoril jej zmysluplnú historku o tom, že väzni chodia pracovať do vinohradov v Záhorskej Bystrici a práve tu sa budú môcť stretnúť.

Záhorská Bystrica (foto: Lure/Wikimedia Commons)

Keďže Jozef Diane rozprával podrobnosti o jej priateľovi a pôsobil dôveryhodne, mladá a naivná Diana na túto diabolskú ponuku pristúpila. Autobusom sa odviezli na konečnú v Záhorskej Bystrici a odtiaľ kráčali pešo smerom k vinohradom.

Na čistinke sa odohral opäť ten istý príšerný scenár. Bezbrannú dievku usmrtil úderom do jazylky a zaškrtením. Telo ukryl v húštine pod haluzinami.

Pred zadržaním vyčíňal opäť

Práve táto vražda zlomila väz geniálnemu vrahovi Jozefovi Slovákovi. Pri vyšetrovaní a pátraní po nezvestnej Diane vypočúvali aj jej druha. Ten si rýchlo spomenul na Jozefa Slováka, ich konflikt, aj to, že mu o družke rozprával. Policajti 18. júla 1991 Slováka pre dôvodné podozrenie z účasti na vražde Diany Opuchovej zadržali, no ten iba dva dni predtým stihol spáchať svoju poslednú vraždu. 

Jozef Slovák vyhľadal 15. júla 1991 manželku svojho známeho, ktorej ponúkal, opäť pod falošnou identitou, šperky za veľmi výhodnú cenu. Vďaka veľmi dôveryhodnému vystupovaniu mu žena dala peniaze a dohodli sa, že po šperky príde jej dcéra Anna na Železnú studničku. Teda na miesto, kde Jozef Slovák spáchal svoju prvú vraždu.

Ilustračné foto (zdroj: Pixabay.com)

Na druhý deň 18-ročná Anna na miesto stretnutia skutočne dorazila a nevedomky tak spečatila svoj osud. Surový vrah použil svoj typický postup a krehkú dievčinu vylákal na prechádzku, kde ju znásilnil a usmrtil. Telo ani tentoraz nezabudol zakryť vetvami.

Bezcharakternosť brutálneho vraha sa nadobro prejavila na konci jeho vražednej série. Po Anninej vražde totiž akoby nič zazvonil pri dverách jej matky a pýtal sa jej, prečo dcéra na dohodnutú schôdzku neprišla. Nič netušiacej žene lichotil a zviedol ju. 

Priznal sa i k vraždám, ktoré nespravil

O dva dni neskôr Jozefa Slováka zatkla polícia. Na jeho tele našli škrabance, ktorá mu spôsobila jeho posledná obeť. Na tele Anny bolo potvrdené sexuálne násilie.

Slovák využíval svoj intelekt a vyšetrovateľov zavádzal rôznymi verziami svojich skutkov a tiež sa priznával k vraždám, ktoré nespravil. Útočil na svedkov a známych a nikdy nepriznal, že vraždil kvôli sexuálnemu motívu. Zároveň však sám od seba priviedol policajtov k telám svojich obetí.

Pre týždenník Šarm, ktorý s ním robil rozhovor, sexuálne pohnútky rázne poprel. Odpykáva si doživotný trest odňatia slobody v Leopoldove a v cele maľuje a vytvára zložité technické patenty. Dominik Dán o tejto vražednej sérii napísal v rokoch 2009 a 2010 knihy Mucha a Mucholapka.


Odporúčame:
Si fanúšikom filmovej hudby? Nenechaj si ujsť koncert projekt Cimbal Brothers s najznámejšími flmovými melódiami. Lístky nájdeš na Predpredaj.sk!

Odporúčame