Krajina, kde je všetko hore nohami: Bola som v Etiópii, v ktorej je iný rok, deň má 12 hodín a ľudia žijú v pojazdných plechovkách

Etiópia (zdroj foto: Unsplash.com)

#Určite neuchváti na prvý pohľad, ale ak ju spoznáš, zamiluješ si ju. Chudoba, bieda a lenivosť ľudí, akú si nedokážeš ani predstaviť. Avšak naopak, skvelé tradičné tance a hudba ťa dostanú do varu. V Etiópii, v druhej najľudnatejšej krajine Afriky, konkrétne v jej hlavnom meste Addis Abeba, som strávila tri mesiace. Teraz ti o svojej skúsenosti porozprávam. Mimochodom, vedel si, že názov mesta v preklade nesie krásne pomenovanie nový kvet?

Na letisku ťa nikto nepočká

Nadišiel deň D a ja som s obavami, ale veľkými očakávaniami, stála na letisku. Čakala má dlhá cesta lietadlom, no vedela som, že začína to najväčšie dobrodružstvo, ktoré som doposiaľ zažila. Po necelom dni strávenom na rôznych termináloch ma hneď pri príchode postrehol prvý šok. Nikto ma ma letisku nečakal. Moje obavy sa naplnili, slovenská karta v telefóne nefungovala a internet už vôbec.

S malou dušičkou som kráčala pred budovu. Zmätená a stratená som pred ňou len tak postávala. V hlave sa mi premietali tie najhoršie scenáre a v tom som ich uvidela: Moji noví rodičia, ako som ich po čase nazvala, boli tam. Strach sa zmenil na neopísateľnú radosť. A viete prečo na mňa nik nečakal? Dôvodom je nátura obyvateľov. Ak niekoho očakávajú, vždy prídu v hojnom počte a vtedy nastáva chaos. Preto je to regulované. 

Foto: Natália/Hashtag

Vetrovka a teplý sveter je základ

Počasie vyvolalo počudovanie u viacerých ľudí, pri ktorých som sa o mojom výlete zmienila. Z vtedy teplých letných dní na Slovensku som prišla do obdobia dažďov. Prvá vec – vyťahovala som z kufra teplý sveter. Dážď bol súčasťou všetkých mojich troch mesiacov, keďže presne v júli začínajú a v septembri im odbije posledná hodina.

Určite si väčšina z vás, a to vrátane mňa, doposiaľ myslela, že v africkej krajine, ktorá leží v blízkosti rovníka, sa z tepla uvarím. To bol však veľký omyl! Značná časť Etiópie sa nachádza v nadmorskej výške nad 1 500 metrov nad morom. Bývala som v hlavnom meste Addis Abeba, ktoré je až v 2 300 metroch. Takže celkom zima.

Foto: Natália/Hashtag

Mesto plné prekvapení

Po nástupe do auta prišlo ďalšie prekvapenie. Smerovky sú nahradené trúbou na volante a semafor nezohráva v premávke absolútne žiadnu rolu. Políciu na ulici by si hľadal márne, no vojakov so zbraňou v ruke nájdeš na každom kroku. Etiópia prichádzala deň čo deň s niečím novým, pri čom som buď ostala v nemom úžase, alebo totálne zdesená.

Jeden z tých druhých momentov ma zastihol hneď cestou na ubytovanie. Neďaleko od môjho penziónu som si pripadala ako na Red Light District. Ulicu si po nociach totiž prenajali prostitútky, ba mám pocit, že ani v Amsterdame ich toľko nie je.

Foto: Natália/Hashtag

Ďalšia kuriozita, s ktorou som v uliciach mesta mala tú česť, bola podlhovastá plechová búda s dvierkami. Neprišlo mi to vhodné ani pre psa, a nie to ešte pre človeka. Opak bol pravdou, bol to takzvaný pojazdný domček. Prebývajú v ňom chudobní ľudia. Okrem týchto štýlových plechoviek nájdeš veľký počet obyvateľov žijúc len tak na ulici, povaľujúc sa po zemi. Čo mi úplne lámalo srdce, boli tie krásne, nevinné detské tváre, ktoré rodičia nútili žobrať.

Krajina je nevšedná aj v tom, že držanie za ruky na verejnosti je prejav priateľstva. Bez rozdielu, či sa držia dvaja chlapi alebo ženy. Boli aj dni, kedy na mňa ľudia ukazovali prstom, pokrikovali po mne, alebo ma fotili. Vôkol som bola jediná beloška. Skrátka, nenudila som sa.

Dvanásťhodinový deň

Ako čas plynul, zostala som zaškatuľkovaná v reštaurácií, kde som trávila skoro každý jeden deň, keďže som tam tak trocha pomáhala svojím známym. Viedla som zaujímavé rozhovory so svojimi kolegami, ktorí ma často ohurovali africkou históriou. A že o nej vedeli naozaj veľa. 

Napríklad, čo ma dostalo úplne do úzkych – Etiópčania si vytvorili vlastný čas. Oni nepotrebujú, aby mal deň 24 hodín, im postačí len 12. Dvanásťhodinový interval u nich začína plynúť ráno o šiestej, akurát sa začína od nuly, teda podľa ich pravidiel polnocou. Po šiestich hodinách, teda podľa bežného merania na pravé poludnie, majú potom šesť, o (bežnej) šiestej je opäť dvanásť hodín a takto to ide dookola. Pre mňa hotová španielska dedina.

Foto: Natália/Hashtag

Gastronomické nebo (alebo peklo?)

Počas môjho pobytu som zavítala aj do tradičnej etiópskej reštaurácie, ktorá sa mi veľmi zapáčila. Vyžarovala neskutočnú energiu. Ľudia v tradičných odevoch rôznych kultúr a kmeňov tancovali tak dobre, že som sa nestíhala diviť.

Pred tým, ako sme začali jesť, nám ponúkli mydlo, vodu a čistý uterák. Kuchyňa zaujímavých chutí a vôní je založená na národnom pokrme s názvom we´t – kombinácia červeného a bieleho mäsa a zeleniny uvarenej v paprikovej omáčke s pikantným podtónom.

Medzi prílohami budete márne hľadať hranolky alebo ryžu, servíruje sa tu chlebová placka. Mne pripomínala skôr surové cesto, ale po čase mi zachutila. Mnoho jedál obsahuje misir, čo predstavuje hrášok alebo šošovicu na ich vlastný spôsob. Tutovka, ktorá sa roztápa na jazyku je tibs, steak prepečený do chrumkava. 

Súčasťou dobrej večere je aj dobrý alkoholický nápoj kaitaka – tradičná čistá obilná pálenka. Na ochutnávku som však nenabrala odvahu. Z rozprávania som totiž vedela, že aj naša domáca je oproti tej mohutnej sile len slabý odvar. Na miestnej medovine s názvom tej som si ale pochutila. Bodkou večera bola káva, ktorej som sa za tie tri mesiace nevedela dopiť. Jej lahodná chuť a dokonalá vôňa sa stali mojou srdcovkou.

Foto: Natália/Hashtag

Šťastný nový rok v septembri

Koncom augusta sa na mnohých budovách a po uliciach začali objavovať plagáty s nápismi Enkutatash 2012 (Šťastný nový rok 2012). Etiópčania sú nielen výnimočný časom, ale dokonca aj ich kalendár je špeciálny. Volajú ho Ge´ez a namiesto 12 mesiacov má o jeden viac. Ten trinásty vsunuli medzi august a september a má 5 alebo 6 dní, podľa toho, či je prestupný rok. Zvyšné mesiace majú klasických 30 dní.

Etiópia sa stala mojím trojmesačným domovom a hoci prinášala nástrahy a nečakané situácie, obľúbila som si ju. Dlhodobý život si tam nedokážem predstaviť, ale na výlet by som si kedykoľvek s radosťou odskočila. A to isté odporúčam aj tebe.

Miesto ako toto ti zmení celkový pohľad na svet a začneš ho vnímať inak. Veci, ktoré považuješ za samozrejmosť, ako je napríklad voda a elektrina, naberú úplne iný rozmer. Trápenie nad hlúposťami bežných dní pominie a radosť zo života, ktorý žiješ, sa znásobí. 

Foto: Natália/Hashtag
Zdroj: hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť