Konšpirácie a hoaxy: Prečo im ľudia veria a ako rozlíšiš pravdu od nezmyslov?

Fake/Fact.

Zdroj: Getty Images

#Internet je okrem overených správ aj zdrojom rôznych konšpirácií, hoaxov, dezinformácií a fantazmagórií. Čo je však ešte horšie, mnoho ľudí im nielenže verí, ale ich ďalej zdieľa. Aj preto získavajú obrovský dosah.

Pozornosť tejto téme venuje aj 365.bank, ktorá ju taktiež považuje za problém. „Zvolili sme ju za kľúčovú v rámci aktivít našej spoločenskej zodpovednosti, pretože chceme prispieť svojím dielom k jej riešeniu. Sme presvedčení, že je namieste, ak aj súkromný sektor v rámci svojho mediálneho priestoru otvára takúto pálčivú, ale veľmi dôležitú problematiku. Od svojho vzniku sme ako banka v tomto smere zorganizovali viaceré besedy s odborníkmi a podporujeme aj vznik kvalitného spravodajského obsahu,“ približuje PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková.

Prečo ľudia veria hoaxom?

Každý deň sme vystavení veľkému množstvu informácií rôzneho druhu. Mnoho ľudí nekriticky dôveruje úplne všetkému, čo sa na internete objaví. Prečo to tak je? „Hlavným dôvodom je predovšetkým absencia kritického myslenia, ale aj strach, hnev či snaha nájsť ľahké riešenia na komplikované problémy. Ľudia nezohľadňujú zdroje informácií, často ich preberajú z dezinformačných médií, prípadne zdieľajú informácie typu ,jedna pani povedala‘. Čoraz častejším problémom je aj vznik tzv. sociálnych bublín, v rámci ktorých sa človek dostáva do uzavretých skupín, ktoré šíria nezmysly a vytvárajú tak špirálu dezinformačného obsahu,“ myslí si.

Hoax.
Zdroj: Getty Images

Konšpirátori neobišli ani koronavírus

Aj aktuálna pandémia koronavírusu so sebou priniesla množstvo výmyslov – či už je to téma nosenia rúšok, bagatelizovanie ochorenia samotného a jeho prirovnávanie ku chrípke, až po hoaxy súvisiace s čipovaním, 5G sieťami a podobne. „Príčiny ich šírenia sú rôzne – od cieleného výtlaku politických bodov, účelového vytvárania atmosféry odporu alebo strachu až po jednoduchú nevedomosť či nepochopenie vážnosti problému. Často pritom vidíme, že tí, ktorí šíria dezinformácie úmyselne, sami sebe odporujú a prinášajú aj protichodné informácie,“ hovorí Linda Valko Gáliková.

„Príčinou, prečo ľudia veria takýmto správam, môže byť komplikovanosť témy samotnej, spomínaná absencia kritického myslenia, základných vedomostí napríklad z oblasti matematiky či štatistiky až po prijímanie informácií od rôznych pseudoodborníkov.“

Smutná realita – vedcov a expertov ľudia podceňujú a spochybňujú

Bohužiaľ, v súčasnosti sa bežne stretávame aj so situáciami, keď sú práve odborníci stavaní do úlohy tých, ktorí nehovoria pravdu a nemali by sme im veriť. Ide však o obrovský hazard s informáciami. „Konšpirácie a hoaxy tu boli aj v minulosti, avšak rozšírením internetu a sociálnych sietí majú oveľa väčší zásah a šíria sa rýchlejšie ako kedysi. Dôvodom, prečo ľudia podceňujú vedcov a expertov, môže byť fakt, že prijímajú len informácie z neoverených a konšpiračných zdrojov, alebo sa uzatvárajú do svojich dezinformačných sociálnych bublín,“ tvrdí Linda Valko Gáliková.

Osobitnou kategóriou v rámci kritického myslenia sú aj pedagógovia. „Podľa posledných prieskumov sú to práve učitelia stredných a základných škôl, ktorí svojim žiakom odporúčajú konšpiračné médiá ako zdroj informácií. Zároveň spoločnosťou zarezonoval aj nedávny prieskum o tom, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 považujú práve učitelia za prípravu na následné čipovanie ľudí. S cieľom podporiť kritické myslenie sme preto spustili projekt online webinárov Na každej škole záleží, ktorý sa bude venovať aj dezinfo problematike či mediálnej gramotnosti pedagógov.“

Hoax/Koronavírus.
Zdroj: Getty Images

Ako rozlíšiť pravdu od nezmyslu?

Pokiaľ chcete rozlišovať overené informácie od hoaxov a neprávd, Linda Valko Gáliková z 365.bank má pre vás základné rady:

  • najdôležitejšie je kriticky vyhodnocovať jednotlivé informácie,
  • počúvať odborníkov,
  • čítať iba relevantné zdroje,
  • neveriť automaticky všetkému, čo si človek prečíta.

Pokiaľ si nie si istý, či si alebo nie si vystavený konšpiračnému zdroju, môžeš si to skontrolovať na stránke konspiratori.sk, kde je uvedený zoznam slovenských dezinformačných médií a webov. „Ostražití by sme mali byť pri článkoch, ktoré v nás vyvolávajú extrémne negatívnu emóciu – nenávisť, agresivitu, navodzujú pocit strachu, prípadne dávajú príliš jednoduché riešenia na komplikované problémy (typický príklad je liečba rakoviny). Zbystriť pozornosť by sme mali aj pri informáciách, ktoré v nás vyvolávajú domnienku, že sme niekým alebo niečím manipulovaní, alebo nám niekto niečo zámerne tají. V dnešnom svete je naozaj nemožné, aby sa podarilo niekomu utajiť zásadné informácie alebo skutočnosti,“ potvrdzuje.

„Niektoré hoaxy však môžu byť také autentické, že ani kriticky zmýšľajúci človek si nemusí uvedomiť, že zdieľa takýto typ obsahu. V prípade, že to zistí, je vždy dobré upovedomiť svoje okolie, v rámci ktorého dezinformácie šíril. Mýliť sa je ľudské, zdieľanie fake news nie je ani vecou inteligencie, avšak vždy je dobré uviesť veci na pravú mieru,“ dodáva na záver Linda Valko Gáliková.

VIAC O 365.bank

Sponzorovaný obsah pripravený v spolupráci s 365.bank.

Zdroj: Hashtag.sk/Sponzorovaný obsah

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť