#Bez neho si vieme predstaviť už len málo nočných záťahov. Kebab je ideálnym nočným jedlom. Chutí, nasýti, dostaneš ho rýchlo do ruky a nestojí toľko, ako normálne jedlo v reštaurácii. A hoci jeho korene siahajú do Turecka a Ázie, ide o skutočne európske jedlo. Kebab, ako ho poznáme dnes, sa totiž začal pravdepodobne predávať v Berlíne.
Nie je kebab ako kebab
No na úvod sa ešte trošku poupravím. Všetci si pod pojmom kebab asi predstavujeme arabský chlieb aleb o iný senvič, v ňom omáčky, mäso a zeleninu. Existuje však rozdiel medzi kebabom a döner kebabom.
Keďže kebab je všeobecným označením pre jedlo z mäsa, ktoré je pripravované na grile alebo ražni a zvyčajne sa podáva jednoducho na tanieri. Slovo döner zase pochádza z tureckého slova dondurmek, čo znamená rotovať alebo otáčať sa.
Z berlínskych ulíc
Döner je naopak pomerne mladým výdobytkom. V Berlíne sa začal predávať v 70. rokoch 20. storočia. Vznikol v dôsledku výrazného prílevu pracovnej sily z cudziny do vojnou zničeného Nemecka. Títo gastarbeitri pochádzali zvyčajne z Turecka a mnohí sa v Nemecku usídlili navždy. A boli to práve nemeckí Turci, ktorí si uvedomili potenciál jedla, ktoré by bolo hotové za pár sekúnd a mohli ho rýchlo strčiť do rúk pracujúcich ľudí počas krátkych obedných páuz.
Kebab do ruky, ako hovorí jedno legendárne slovenské video, bol na svete. A dnes sa len v Nemecku predá 720 miliónov kusov ročne. Za svoj vznik však vlastne vďačí trochu aj náhode.
Ako to bolo na Slovensku? Samozrejme, boom kebabov nastal oveľa neskôr, dá sa povedať, že až v posledných desiatich rokoch. Dovtedy ich bolo výrazne menej. A aj keď o predaji kebabov na Slovensku nemáme dáta, môžme bez problémov povedať, že postupne začínajú ovládať aj náš fast foodový trh.
Ten pravý döner
Poriadny döner kebab by mal byť plný chutí a skladať sa zo zmieňovaných štyroch elementov – chrumkavého senviču (prípadne v podobe dürümu ako wrap z pity), omáčok – cesnakovej, bylinkovej alebo ostrej, mäsa a čerstvej zeleniny.
Najčastejšie to je červená kapusta, cibuľa, paradajky a šalát. Nič z toho by nemalo byť príliš výrazné. Mäso je buď jahniace alebo kuracie, keďže v arabských zemiach sa bravčové nekonzumuje. Oživený môže byť citrónovou šťavou, koriandrom, mätou alebo petržlenovou vňaťou.
Originál nie je jasný
A kde sa teda nájde pôvodný berlínsky kebab? O tom sa vedú spory. Za jedným z otcov döneru sa považuje Kadir Nurman, ktorý ho podával vo svojom stánku na známej stanici ZOO (spomeň si na legendárnu knihu My deti zo stanice ZOO) v Berlíne od roku 1972. Mimochodom, dnes na mieste jeho prevádzky stojí McDonald’s.
Ďalším „otcom“ môže byť Mahmut Aygun z dodnes funkčnej reštaurácie Hasir v hipsterskej štvrti Kreuzberg. Hovorí sa, že Nurman len spopularizoval jedlo, ktoré vynašiel práve Aygun pár mesiacov pred ním. Vraví sa však tiež, že döner nemusel vôbec vzniknúť v Berlíne, ale v mestečku Reutlingen a to už v roku 1969. No Nurman a Aygun sú doteraz považovaní za „vynálezcov“ toho, čo poznáme ako döner kebab. Mimochodom, sendvič z Hasiru skutočne stojí za to, otestoval som ho niekoľkokrát.
Hodinový rad na kebab
Napriek tomu, že korene môže mať döner pri berlínskej ZOO, v súčasnosti je najlegendárnejší z asi 40-tisícov stánkov a reštaurácii, ktoré servírujú toto jedlo v Nemecku Mustafa Gemüse Kebab, ktorého slávu nezničil ani nedávny požiar. Ide o maličký stánok uprostred rušnej Kreuzbergskej ulice Mehringdamm. Na jedlo sa tu stojí na ulici v nekonečne dlhých radoch niekedy až hodinu. Ide tak o turistickú atrakciu, ktorú ľudia nezvyknú vynechávať.
Zaujímavosťou je, že stánok vznikol len v roku 2006 a za svoju popularitu vďačí študentom marketingu, ktorí sa rozhodli využiť svoje stratégie na propagáciu klasického stánku s dönerom. Pripravili mu tak modernú internetovú stránku, výraznú prezenciu na internete a zvyšok prišiel sám, keď sa pred podnik začali stavať rady ľudí. Tie sa dajú porovnať snáď len s radmi do preslávených berlínskych klubov.
Hoci, za seba ako autora tohto článku môžem povedať, že po desiatkach dönerov, ktoré som v nemeckej metropole zjedol, ide o mimoriadne chutný a nadpriemerný sendvič, ale nie je hodný tak dlhého čakania. Jedine, ak by si si chcel z toho spraviť malú párty, kúpil si pivo v niektorom zo stánkov vedľa (v Berlíne môžeš beztrestne piť na ulici) a s kamošmi absolvoval tento nerovný súboj s hladom.
Zdieľať na