#Vlani v apríli to bolo 15 rokov, čo si manželia Jaroslav a Dana Stodolovci vypočuli verdikt súdu. Ten bol nekompromisný: za sériu vrážd bezbranných dôchodcov dostali doživotie. Obetí, ktoré v rozmedzí rokov 2001 až 2002 chladnokrvne okradli a pripravili o život, bolo osem, celkovo však zaútočili na jedenásť seniorov.
Slovenka a Čech s podobným osudom
Dana vyrastala na Slovensku. Jej otec bol agresívny alkoholik a ona musela spolu s dvomi sestrami a matkou neraz z domu utekať. Napriek tomu sa učila dobre a začala dokonca študovať na gymnáziu. V roku 1986 však otehotnela, porodila dcéru, odišla zo školy a vydala sa. Manželstvo netrvalo dlho a ona sa po rozvode presťahovala za matkou a sestrami do Čiech.
Tu sa spoznala s druhým manželom. Odišla s ním do Kanady, kde sa živila ako barová tanečníčka. Práve v Kanade sa mala stať obeťou surového znásilnenia, po ktorom upadla do depresií. Po návrate do Česka svoje psychické problémy riešila upokojujúcimi liekmi, ktorých dávky sa neustále zvyšovali. Niekoľkokrát sa dokonca pokúsila o samovraždu.
Ani Jaroslav nemal na ružiach ustlané. Zažíval podobný osud dieťaťa v rodine otca alkoholika a násilníka, ktorý surovo útočil na celú rodinu. Jaroslav v škole prepadal, no ťažkú hlavu si z toho nerobil. Spolu so svojím psom s túlal po poliach a lesoch, kde nachádzal pokoj a bezpečie.
Neskôr aj on začal siahať po alkohole, aj keď typický alkoholik nebol. Popíjal predovšetkým vtedy, keď si potreboval dodať odvahu. Jeho manželstvo sa rozpadlo a on sa dokonca za krádeže a bitky dostal aj do väzenia. S Danou sa Jaroslav zoznámil v roku 1988, ale chodiť s ňou začal až po návrate z druhého trestu. Zobrali sa v roku 2002.
Prvá lúpež
Kým sa zo Stodolovcov stali vraždiace monštrá, zrealizovali svoju prvú lúpež. Stalo sa to 30. septembra 2001, keď okolo polnoci vnikli do domu 77-ročného Aloisa v dedinke neďaleko Zruče nad Sázavou. O starom pánovi bolo známe, že požičiava peniaze a doma mal mať slušný balík. Dana s Jaroslavom teda vyrazili. Na hlavách mali kukly, pretože Jaroslav v dedine dlhšie žil a dôchodca ho poznal.
Dvojica s nožom v ruke prinútila vystrašeného muža vydať im 160-tisíc korún. Potom ho zviazala a nechala napospas svojmu osudu. Aloisa našli dehydrovaného a na pokraji smrti až o dva dni. Predavačka z neďalekého obchodu si totiž všimla, že neprišiel po nákup. Zo života sa však starký dlho neradoval, zomrel o jedenásť mesiacov neskôr. Bez toho, aby zlodejov identifikoval.
Prípad uzavreli ako samovraždu
Neprešli ani tri mesiace od lúpeže a už došlo k prvej vražde. Stodolovci už minuli všetky peniaze a potrebovali zohnať ďalšie. Vytipovali si teda novú obeť, ktorou sa stal Stanislav zo Slavošova pri Kutnej Hore. 75-ročnému dôchodcovi zomrela manželka a on sa s jej smrťou nedokázal vyrovnať. K zármutku sa pridali spory s vlastnými deťmi o majetok, čo jeho depresívnu náladu ešte zhoršovalo. „Najradšej by som sa zabil a všetko tu podpálil,“ hovorieval vraj Stanislav pred svedkami, a začul to aj Stodola. Práve táto veta neskôr spôsobila, že kriminalisti nad vraždou ani neuvažovali.
Stodola sa k dôchodcovi vypravil 16. novembra 2001 po polnoci. Posilnil sa vínom a manželka mu pomohla pred odchodom nasadiť parochňu s dlhými čiernymi vlasmi a cez tvár natiahnuť silonovú pančuchu. Dohodli sa, že Stodola starca prepadne a zviaže, potom prezrie dom a s ukradnutými peniazmi odíde. Tak ako v prípade lúpeže, dôchodca mal byť ponechaný svojmu osudu.
Keď Stodola prišiel k starému pánovi, ten práve vychádzal z maštale. Pod hrozbou násilia odovzdal nevítanému návštevníkovi 40-tisíc korún a vkladné knižky. Potom sa ale strhla bitka, pri ktorej dôchodca stiahol Stodolovi z tváre pančuchu. Stodola ho vzápätí uškrtil. Telo mŕtveho uložil do postele, prikryl perinou a okolo rozostaval zapálené sviečky. Jednou z nich posteľ podpálil. Jeho cieľom bolo, aby všetko vyzeralo ako nešťastná náhoda.
Dym susedia ucítili až ráno a privolaní hasiči zničili pri hasení požiaru množstvo stôp. Telo zavraždeného bolo tak obhorené, že nebolo možné odhaliť príčinu smrti. Svoje urobila i neskúsenosť policajtov, ktorí ani to málo, čo by naznačovalo násilnú smrť, nevzali do úvahy. Hoci dcéra nebohého upozorňovala, že z domu zmizli peniaze, vkladné knižky a ďalšie cenné veci, prípad bol uzavretý ako nešťastná náhoda, s poznámkou „pravdepodobná samovražda.“
Nezvestnú objavili pri stavbe fóliovníka
O necelé dva týždne neskôr Stodolovci okradli a zavraždili ďalšiu osobu zo susedstva. Obeťou sa stala 68-ročná Ružena, vdova po dobre zarábajúcom baníkovi, ktorá rada nosila drahé šperky. Stodolovci sa vydali na akciu spoločne, Dana si dokonca zaobstarala železnú tyč. Dôchodkyňu však nakoniec zavraždil Jaroslav, ktorý bezbrannú ženu udusil vankúšom.
V dome vrahovia našli 50-tisíc korún a pár cenných šperkov, ktoré neskôr predali. Na záhrade vykopali jamu, mŕtvolu starenky do nej hodili a starostlivo zahrabali aj s jej osobnými vecami. Keďže viacero ľudí ráno videlo pani Ruženu odchádzať autobusom do Kutnej Hory, páchatelia chceli vzbudiť dojem, že jednoducho odcestovala. A hoci policajti našli na mieste rozbité sklo a niekoľko škvŕn od krvi, po žene začali najskôr pátrať len ako po nezvestnej.
Až keď po piatich mesiacoch bola pri stavbe fóliovníka na záhrade objavená jej mŕtvola, pátranie po nezvestnej sa zmenilo na vyšetrovanie vraždy. Z tej však bola obvinená trojica mužov, ktorá sa zhodou okolností nejaký čas potulovala po regióne a okrádala starých ľudí. Pokúšala sa dostať aj do domácnosti pani Ruženy, tá bola ale opatrná a podozrivých návštevníkov do príbytku nevpustila.
Celkom iná dvojica útočníkov sa dostala do väzenia aj v prípade lúpeže u manželov Hromasovcov z Chaběřic. Tí síce lúpežné prepadnutie prežili, no páchateľov nedokázali popísať, keďže boli maskovaní.
Že niečo nesedí, nepripúšťali
Neskúsenosť policajtov Stodolovcom nahrávala aj naďalej. Koncom júla 2002 došlo v Měchoniciach neďaleko Slavošova k ďalšej vražde. Obeťou sa stali manželia Královí. Boli to obyčajní ľudia, u ktorých nič nenasvedčovalo tomu, že by mali mať doma väčšiu hotovosť či nejaké cennosti. Stodolovci do domu 66-ročného Antonína a jeho 62-ročnej manželky Márie opäť vnikli nemaskovaní. To nasvedčovalo len jednému: lúpež mala zostať bez svedkov.
Úbohých manželov zviazali a každého odviedli do inej miestnosti. Než ich Stodola oboch uškrtil, stará pani im vydala 10-tisíc korún v hotovosti. Aj v tomto prípade to vrahovia naaranžovali na nešťastnú udalosť. Obete uložili do postele a pustili plyn. Keď mŕtvych rodičov objavil zať, márne políciu presviedčal, že starkí mali v dome vždy vzorný poriadok a je nemysliteľné, aby sa u nich našli ohorky cigariet. Nepátralo sa ani po zmiznutých peniazoch. Svoj podiel viny však majú aj lekári. Stopy po škrtení neobjavili a prípad uzavreli s tým, že manželia zomreli v dôsledku nedostatku kyslíka.
Rituálna masová samovražda, ktorá vo svete nemá obdobu: Krv 900 ľudí na rukách šialeného kazateľa
Muži zákona a obhliadajúci lekári sa nevyznamenali ani v prípade úmrtia 81-ročného Josefa Malinu zo Slavošova, ktorý bol nájdený na povale obesený na kábli od telefónu. Ten mal na tele množstvo rán po kopancoch a úderoch do hlavy, ktoré mu vrahovia spôsobili. Prípad bol však opäť uzavretý ako samovražda.
Nikoho nezaujímalo, ako sa muž dostal na povalu, keď silné dioptrie zostali ležať v kuchyni na stole, a nikto nepátral po tom, prečo si pred samovraždou nakúpil plnú chladničku. Na stopy po úderoch síce upozorňoval lekár, ktorý mŕtvolu pitval, dostalo sa mu však odpovede, že k ranám muž prišiel v dôsledku pretrhnutia kábla a pádu na zem.
Za dobrotu smrť
Ako vražda bola vyšetrovaná až smrť Marie Čondlovej. V pondelok 12. augusta 2002 postihli Česko veľké povodne. Mnoho ľudí nezištne pomáhalo, a k nim patrila aj Marie. Žila v obci Kardašova Řečice a práve tam sa 14. augusta objavila Stodolová. Hľadala v južných Čechách prácu a ktosi jej poradil, že tu by mohla uspieť. Čašník z miestnej reštaurácie jej odporučil, aby sa ubytovala u Marie Čondlovej. Stodolová u nej teda zaklopala a tvrdila, že prišla z Prahy, kde jej voda zaplavila dom. Dôverčivá dôchodkyňa ju ubytovala.
Na druhý deň, len čo majiteľka domu odišla, začala Stodolová prehľadávať izby. Pani Marie sa však náhle vrátila a za to zaplatila životom. Stodolová ženu zviazala a pýtala peniaze. Žena však mlčala, a tak ju surovo udierala do hlavy. Statočná Marie odolávala, keď sa však na chvíľu prebrala z bezvedomia, pozrela Stodolovej do očí a povedala: „Ja vás poznám, a všetko poviem na polícii.“
Stodolová žiadnych svedkov nepotrebovala, z kuchyne preto zobrala nôž a štyrmi ranami do hrudníka a brucha starú pani zabila. Uvedomovala si, že toto už na náhodu neuhrá. Všetko dôkladne umyla a vyčistila, a takmer všetky stopy sa jej podarilo zlikvidovať. Nie však úplne, a tie ktoré zostali, polícii postačili na jej usvedčenie.
Stodolová v dome svojej obete strávila ešte celú noc, a ráno stopom odišla do Brněnca za manželom. O vražde mu nepovedala nič. Mŕtvolu Marie našiel jej syn, keď sa o dva dni vrátil domov zo záchranných prác na pomoc v zaplavených oblastiach.
Konečne posun dopredu
Vyšetrovanie spočiatku nikam neviedlo, obrat však nastal koncom roku 2002. Stodolovci, ktorí bývali v ubytovni, si vtedy vyhliadli dve ženy v Brněnci, 93-ročnú Boženu Cerhákovú a jej 52-ročnú dcéru Helenu. Dopočuli sa, že ženy chcú ubytovňu kúpiť a predpokladali, že budú mať doma dostatok peňazí. Dom obetí si niekoľkokrát poriadne obhliadli a 2. decembra 2002 začali konať.
Stodola preliezol okienkom nad vchodovými dverami, odomkol a pustil dovnútra manželku. No hluk, ktorý spôsobil, zobudil 62-ročnú Dagmar Weissovú, Heleninu sestru, ktorá bola na návšteve. O jej prítomnosti Stodolovci netušili. Vzápätí sa zobudila aj Helena a obe sa pokúsili vrahom vzdorovať. Vydali im dokonca 10-tisíc korún a vkladné knižky. Márne.
Stodola pustil nahlas televíziu, aby susedia nepočuli krik žien. Staršiu uškrtil, mladšiu spolu s manželkou utopili vo vani a potom jej Stodolová ešte prerezala žily na zápästí. Malo to vyzerať na hádku medzi sestrami, kde mladšia uškrtila staršiu a potom v kúpeľni spáchala samovraždu.
Stodola sa pokúsil zabiť aj ich matku, no nepodarilo sa mu udusiť ju vankúšom. Stará pani prežila, policajtom však pomôcť nedokázala – vzhľadom na vysoký vek a nedostatok kyslíka v mozgu pri dusení sa jej mentálny stav výrazne zhoršil. Po vražde Stodolovci opustili ubytovňu a vlakom odcestovali do Slavošova.
Polícia spočiatku skutočne uvažovala nad tým, že sestry sa pohádali a skončilo to vraždou a samovraždou, no pitva preukázala, že Helena samovraždu nespáchala. Pri vyšetrovaní policajti zistili, že dvaja obyvatelia ubytovne náhle zmizli. Stodolu už mali v evidencii a netrvalo dlho, aby ho vypátrali. Zároveň začali preverovať ďalšie prípady náhlych či podozrivých úmrtí dôchodcov v okolí. Stodolovci mali svoje dni na slobode spočítané.
Veriaci zažili hotové peklo, v kostole ich čakala smrť: Oravskému vrahovi nebolo nič sväté
Posledné „ťaženie“ krvavých manželov
Že je im polícia na stope, zatiaľ netušili. A tak sa rozhodli opäť vraždiť. 3. januára 2003 odišli do obce Dolný Pohled a odtiaľ pešky do dediny Horka. Tu žil na samote 78-ročný Josef Peroutka. Zazvonili uňho a žiadali o pohár vody. Len čo sa dôchodca otočil, priložili mu k lopatkám nôž a namiesto vody chceli peniaze. Starček tvrdil, že žiadne nemá, a že o chvíľu sa má vrátiť syn, ktorý im to potvrdí.
Toto klamstvo mu zachránilo život. Stodolovci sa nechceli stretnúť s ďalším svedkom, starého pána teda zatvorili do pivnice, prehľadali dom a so sebou si odniesli len mobilný telefón. Keď sa dôchodca dostal z nedobrovoľného väzenia, všetko nahlásil polícii. Páchateľov im podrobne popísal a už na druhý deň boli obaja zaistení. Keďže u nich našli ukradnutý mobil, nemalo zmysel zapierať.
Spočiatku Stodola zobral vinu na seba a tvrdil, že starého pána chcel len okradnúť. Polícia však medzitým preverovala aj ostatné prípady a všetko do seba začínalo zapadať. Vypočúvanie manželského páru bolo vedené veľmi profesionálne. Vďaka chybám pri zabezpečovaní stôp u predchádzajúcich vrážd totiž nebol k dispozícii dostatok dôkazov. Výsluchy preto museli byť vedené tak, aby Stodolovci nadobudli dojem, že o ich vyčíňaní niet ani najmenších pochýb, a sami priznali vinu.
Nová kniha o Escobarovi: Narkobarónove tajomstvá odkrývajú priamo tí, ktorí ho dolapili
Krvaví manželia boli nakoniec obžalovaní z ôsmich vrážd, z toho dvoch dvojnásobných, ďalej z dvoch pokusov o vraždu, jednej prípravy vraždy a lúpeže. Jaroslav Stodola sa ku všetkému priznával, Dana Stodolová sa svoju vinu snažila minimalizovať.
Vraždu pani Čondolovej, ktorú spáchala sama, popierala, no nakoniec ju usvedčili prizvaní svedkovia. Rozsudok bol vynesený 26. apríla 2004 a pre oboch vrahov znamenal doživotný trest odňatia slobody. Stodolovci sa odvolali až na Najvyšší súd Českej republiky, aj ten však rozsudok potvrdil.
Zdieľať na
Zdieľaní