#Kam smeruje tvoj život? Predo mnou stál dlhovlasý týpek v rozopnutej ľanovej košeli s budhistickými korálkami okolo krku. Nechápavo som dvihol naňho oči. Balijský guru európskeho pôvodu to zobral ako pozvánku a prisadol za môj stolík. V Ubude to nebola ojedinelá situácia, táto dedinka je plná pseudo duchovných učiteľov hľadajúcich svoje obete. Tvoria podstatnú časť ostrovnej komunity. Celkové obyvateľstvo Bali sa dá rozdeliť na 3 kategórie, teda, okrem miestnych:
- Austrálski surferi
- Spirituálni guru
- Digitálni nomádi
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Austrálski surferi
Austrálski surferi je kategória, do ktorej spadajú nielen samotní Austrálčania, ale aj Dáni, Nóri či Nemci. Spoznáte ich veľmi ľahko. Majú dlhé blond vlasy, kocky na bruchu a pivo Bintang v pravej ruke. Milujú hudbu s veľkým množstvom beatov a nočné jazdy na motorke bez helmy, čím robia veľkú radosť miestnej polícii a starosti svojim susedom digitálnym nomádom.
Digitálni nomádi
Neviem či ten výraz poznáš, ak nie tak digitálny nomád je v zásade tulák s deravou šľapkou, počítačom v batohu a niekoľkými bitkoinami v kryptopeňaženke. Najlepším príkladom z mojich kamošov je Talian Martin, ktorý je vďaka svojím švédskym koreňom veľmi vysoký a ryšavý. Tento ITčkár ma vždy pobaví svojím zvláštnym zmyslom pre humor.
Ako pravý programátor, Martin neznáša mrhanie časom a miluje automatizáciu. Pamätám si, ako sme pred Vianocami riešili blahoželania pre rodinu a kamarátov. Martinovi sa táto povinnosť zdala príliš time consuming, čiže otravnou. A tak mu napadlo, že vytvorí program, ktorý bude automaticky posielať jeho príbuzným gratulácie k narodeninám, meninám a veľkým sviatkom.
“Vieš, Pavol, už dávno by som to urobil, ale je tu jeden háčik. Ak zomriem, moji príbuzní budú stále dostávať tieto správy. Predstav si, práve ma pochovali, všetci sú z toho smutní a zrazu pozdrav zo záhrobia, celej rodine začínajú pípať smsky, že Pokojné Vianoce. Chcel by som vidieť, ako sa tvária, škoda, že už som mŕtvy.” Začal sa smiať Martin.
Surferi a nomádi husto osídľujú dedinku Čanggu, ktorá je polhodinu jazdy od letiska v Denpasare. Prvých lákajú hlavne dobré vlny v tejto oblasti, druhých tiež určite láka oceán, aj keď skôr si myslím, že sa tu skrývajú pred spirituálnymi guru, ktorí okupujú slávnu dedinku Ubud smerom k vnútrozemiu ostrova.
@pavolcroft My 2020 beginning was in #bali 🏝 where started my #digitalnomadlife & #toyphotography hobby 😄 @radjivfender @irinacroft ♬ All Summer Long – The Rock Kid Heroes
Spirituálni guru
Tento typ balijského obyvateľstva uvidíš zďaleka – sú oblečení v štýle boho s duchaplným výrazom na tvári. Namiesto pozdravu: „Hi, how are you?“ spirituálni guruovia používajú pozdravy druhu „How is your being being today?” – Niečo na spôsob „Ako sa má dnes tvoja existencia?”
Títo guruovia vychádzajú na lov do ubudských reštaurácii a striehnu po nič netušiacich ľuďoch, čo majú to nešťastie, že prišli ako prví do podniku a v samote čakajú na zvyšok partie. Svoje obete zvyknú prepadnúť všeobecnou, alebo veľmi osobnou otázkou. Potom zaskočenej obeti vyrozprávajú svoj duchaplný príbeh. Vždy je rovnaký. Bol som na dne, a potom som objavil svoje poslanie – pomáhať ľuďom nájsť ich cestu.
Taký istý bol príbeh nezvaného hosťa pri mojom stolíku. „Takže, kam smeruješ?” Zopakoval svoju otázku s hlbokým pohľadom do mojích očí sediac už oproti mne.
Magické umenie
„No, priznám sa, aktuálne dopíjam svoje lattečko a smerujem do Múzea umenia.” Hovorím a pokračujem: „Vedel si, že balijci sa zoznámili s celou históriou západného výtvarného umenia v podstate v 20. a 30. rokoch XX. storočia? A nesmierne ich to inšpirovalo? No som veľmi zvedavý na zobrazenie ostrovného života v štýle Rembranta či Van Gogha. Ak chceš, môžeš sa pridať. Čakám len na ženu a kamošov, každú chvíľu dorazia a ideme do múzea.” Vyblafol som na prísediaceho guru.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Umenie je naozaj čarovná vec. Minimálne má magickú schopnosť odradiť samozvaných učiteľov života. Ani jeden sa ešte nepridal, čo je škoda, múzeum balijského umenia, Neka, stojí za návštevu. Môj hosť sa zdekoval skôr než dorazila Irina z nákupov a hneď po nej došli aj srbskí kamoši Ivana a Miloš. „Hodíme veci na hotel a pôjdeme? Som veľmi zvedavá na balijského Rembrandta.” Povedala Irina.
Sranda, že práve o tom som pred chvíľou rozprával. A ten guru mi naozaj pokladal nezmyselné otázky, lebo nie je až tak dôležité kam mi ten život smeruje, ako to, s kým. Pre mňa je toto pravé šťastie. Mať pri sebe tak isto zanietených ľudí s morbídnym humorom a zvedavých na balijského Rembrandta.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Zdieľať na
Zdieľaní