#Nešťastní zákazníci banky, ktorí sa snažia vyžmýkať z bankomatov peniaze, masívne prepady na akciových trhoch, prasknutie finančnej bubliny, kríza menovej politiky či štátny bankrot — to všetko chápeme (samostatne, ale aj v rozličných kombináciách) pod pojmom ekonomická kríza.
Doznievajúca pandémia uvrhla celý svet do ekonomickej recesie, Slovensko sa aktuálne borí s rekordnou infláciou a ani konflikt na Ukrajine nepomáha. Hrozí nám ekonomická katastrofa?
Bohatý otec, chudobný otec: Tieto základy finančnej gramotnosti ťa v škole nenaučia
Prečo je kríza normálna
Americký humorista Josh Billings svojho času povedal, že „nielen v ekonomike, ale aj v láske je kríza potrebná, aby mohol nastať čas konjunktúry.“ Tak ako život, aj ekonomika je prosto kolobehom. Raz je hore a inokedy dole, pričom jednotlivé cykly sa počas našich životov niekoľkokrát vystriedajú.
Aj preto odborníci hovoria, že ekonomická kríza je len jednou z fáz hospodárskeho cyklu. Nastáva v prípade, že ekonomický pokles trvá aspoň štyri štvrťročia. Ak ide napríklad o polročný ekonomický pokles, hovoríme zase o recesii.
Kríza aj recesia majú niekoľko spoločných ukazovateľov: rastie nezamestnanosť, príjmy klesajú, ceny sa zvyšujú a podobne. Avšak zatiaľ čo krátkodobá recesia nás veľmi nemusí tankovať, ekonomická kríza je ten real deal. Nakuknime do minulosti, čo všetko už stihla po celom svete napáchať.
Čierny piatok vo Viedni
9. máj 1873 sa do historických análov zapísal ako Čierny piatok a Krach na viedenskej burze. V Európe zúri cholera, no Viedeň radostne víta cestovateľov a podnikateľov, ktorí si prišli pozrieť veľkú hospodársku výstavu. Očakáva 20 miliónov návštevníkov, no do priestorov výstaviska dorazí napokon iba 7. Firmy napojené na výstavu krachujú jedna po druhej a straty sa šplhajú k stovkám miliónov zlatých.
V tento deň teda padá celý rakúsky trh, do ktorého boli zamotané aj americké železničné spoločnosti. Mnohé z nich vyhlasujú bankrot, v dôsledku čoho sa prepadá aj burza v Berlíne. Domček z karát, ktorého pád však začal dávno pred nejakou viedenskou výstavou, v tom čase odštartoval najväčšiu ekonomickú recesiu sveta. Trvala až do roku 1879 a jedným z jej fenoménov boli aj samovraždy burzových maklérov a ďalších investorov, ktorí prišli o všetok svoj majetok.
Aj druhú svetovú vojnu spustila kríza
História ponúka viacero príkladov, kedy ekonomika zničila životy ľudí po celom svete. Keď v októbri 1929 padla newyorská burza aka Wall Street, začala sa svetová hospodárska kríza. Neprežili ju tisíce amerických bánk (podľa dostupných info skrachovala až tretina!), trpeli Japonsko, Brazília, ale aj zaostalé Československo. V mnohých krajinách sa v dôsledku biedy a nezamestnanosti začali presadzovať myšlienky fašizmu či nacizmu. Podľa historikov bola práve táto kríza jednou z príčin 2. svetovej vojny.
Čo žijeme dnes
Medzi rokmi 2007 až 2015 sa zase svet ponoril do Veľkej recesie po tom, čo praskol v Amerike trh s hypotékami. V súčasnosti žijeme podľa odborníkov opäť dobu recesie, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu. Medzinárodný menový fond upozornil, že ekonomické dopady pandémie budú omnoho horšie ako posledná kríza, a OSN hovorí o „hladomore biblických rozmerov“. Podľa organizácie by mal v dôsledku pandémie vzrásť počet hladujúcich zo 135 na viac ako 250 miliónov.
Ešte viac zaujímavých noviniek, tipov, vtipov a inšpirácie? Poď na náš TikTok!
Zdieľať na