#Už 30. septembra 2023 sú na programe predčasné parlamentné voľby. Slovenskí občania si budú voliť svojich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky. Na jej čele stojí predseda vlády. Vieš však, akí boli doterajší premiéri v ére samostatnosti SR? Poď si to zopakovať spolu s nami.
Končí obdobie úradníckej vlády
Predčasné voľby do NR SR ukončia historicky prvé pôsobenie úradníckej vlády, a teda vlády odborníkov. Vymenovala ju po páde kabinetu Eduarda Hegera prezidentka Zuzana Čaputová a jej predsedom sa stal Ľudovít Ódor. Ten je dosluhujúcim premiérom a v ďalších parlamentných voľbách už nekandiduje. Zaujímavosťou je, že Ódor ako člen úradníckej vlády nemal ako jediný v histórii slovenských predsedov vlády stranícku príslušnosť.
Čo má na starosti predseda vlády?
Premiér je veľmi dôležitou osobou, ktorá nielenže plní reprezentatívnu funkciu vlády, ale koordinuje tiež celú jej činnosť ako výkonného orgánu krajiny. Zvoláva a vedie jej schôdze a za svoje aktivity sa zodpovedá parlamentu daného štátu, ktorý tvorí a schvaľuje zákony. Spolu s ministrom zahraničných vecí sa tiež významnou mierou podieľa aj na zahraničnej politike štátu, spolu s prezidentom napríklad podpisuje aj medzinárodné zmluvy. Je tiež dobré vedieť, že ak predseda vlády podá demisiu, padá celá vláda.
Vedel si, že…?
Ak by došlo k situácii, že krajina nemá stanového prezidenta, môžu niektoré kompetencie hlavy štátu prejsť aj na predsedu vlády. Stáva sa tiež dočasným veliteľom ozbrojených síl.
Doterajší premiéri Slovenskej republiky
Mečiar ako číslo jeden
Prvým premiérom v ére samostatnosti Slovenskej republiky bol Vladimír Mečiar z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), a to od 1. januára 1993. Zaujímavé je, že ešte počas éry Československa pôsobil Mečiar v politických kruhoch, keď zastával funkciu ministra vnútra a životného prostredia Slovenska. V roku 1989 totiž vzniklo demokratické politické hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré začiatkom roka 1990 zorganizovalo „konkurz“ na tento post. Vladimír Mečiar v ňom zvíťazil ako neznámy podnikový právnik z Nemšovej, údajne na odporúčanie Alexandra Dubčeka.
Mečiar sa pričinil o to, že sa Slovensko stalo samostatným štátom a 1. januára 1993 sa odtrhlo od Česka. Vo funkcii však bol iba rok a tri mesiace, na jar 1994 ho nahradil Jozef Moravčík z Demokratickej únie Slovenska (DEÚS). Mečiar sa však na svoj post vrátil v decembri 1994 a vo funkcii zotrval ďalšie štyri roky.
Ďalší začiatok pre Slovensko
Novú éru započal po voľbách v roku 1998 Mikuláš Dzurinda z vtedajšej Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Dzurinda vyhral aj ďalšie voľby, tentoraz ako čelný predstaviteľ Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Pozíciu predsedu vlády zastával počas ôsmich rokov. V tomto období sa Slovensko stalo členom Európskej únie (1. mája 2004).
Počas vlád Roberta Fica neskôr pôsobil ako poslanec NR SR, stranu SDKÚ-DS však v roku 2014 opustil. Zaujímavosťou je, že Dzurinda sa po rokoch snaží vrátiť do politiky, kandiduje aj v súčasných voľbách v rámci strany Modrí – Európske Slovensko.
Vzostup Roberta Fica
V roku 2006 si do kresla predsedu vlády zasadol Robert Fico, ktorého môžeš vidieť aj dnes na kandidátke strany SMER. Do NR SR sa dostal už v roku 1992, keď kandidoval na listine strany Strana demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 1999 však založil vlastnú politickú stranu SMER. Tá v parlamentných voľbách 2006 vyhrala a vytvorila vládnu koalíciu s Mečiarovou ĽS-HZDS a Slotovou Slovenskou národnou stranou (SNS).
V roku 2006 sa prvýkrát stal aj premiérom Slovenskej republiky, pričom vo funkcii zotrval do roku 2010. Prišla dvojročná pauza a následne vládol šesť rokov vkuse. V parlamentných voľbách 2012 získala strana SMER-SD cez 44 % platných hlasov, čo znamenalo 83 kresiel v NR SR. Historicky ako prvá strana v ére samostatnosti vytvorila jednofarebnú vládu na čele s Robertom Ficom. Ten bol premiérom našej krajiny dovedna rekordných 10 rokov.
V roku 2014 tiež neúspešne kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách ho totiž porazil Andrej Kiska.
Jedna jediná žena
Ako sme spomenuli, Robert Fico nezastával funkciu premiéra súvislých desať rokov. Dvojročná pauza bola premiérskym pôsobením Ivety Radičovej z SDKÚ. Dodnes je jedinou ženou, ktorá bola v tejto exekutívnej funkcii, jedinou ženou, ktorá viedla Národnú radu Slovenskej republiky.
Iveta Radičová bola predtým známa ako uznávaná slovenská sociologička, v roku 2005 ju vtedajší prezident Gašparovič vymenoval za profesorku. Premiérska stolička však zďaleka nebola jej jedinou štátnou funkciou. V rokoch 2005 až 2006 pôsobila ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, v rokoch 2011 až 2012 bola zastupujúcou ministerkou obrany. V roku 2009 sa tiež objavila medzi kandidátmi na prezidenta Slovenskej republiky.
Fica vystriedal Pellegrini
Doposiaľ 10-ročné pôsobenie Roberta Fica v pozícii premiéra ukončili až veľké protesty obyvateľov v roku 2018. Do premiérskeho kresla sa dostal Peter Pellegrini zo strany SMER, ktorý vo funkcii ostal do volieb v roku 2020. Predtým ako poslanec NR SR pôsobil aj v niekoľkých jej výboroch, ako štátny tajomník Ministerstva financií SR, chvíľku ako minister školstva, vedy, výskumu a športu SR (2014) či ako podpredseda vlády pre investície a informatizáciu (2016).
Pellegrini dnes už súčasťou SMER-u nie je, hoci od roku 2014 pôsobil ako jej podpredseda. V júni roku 2020 ohlásil založenie vlastnej strany HLAS, ktorá kandiduje aj v aktuálnych parlamentných voľbách. Jej súčasťou je aj 11 bývalých členov strany SMER.
Éra Igora Matoviča
Pellegriniho nahradil v roku 2020 Igor Matovič ako predseda hnutia OĽANO. Jeho strana zvíťazila v parlamentných voľbách so ziskom niečo vyše 25 %. Vládnu koalíciu zostavil spolu so stranami SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ (strana bývalého prezidenta SR, Andreja Kisku).
Igor Matovič bol pôvodne členom strany Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita (SaS), v rámci ktorej kandidoval spolu s ďalšími troma členmi jeho občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Pre vnútorné nezhody ho však neskôr Richard Sulík z poslaneckého klubu vylúčil. Do volieb NR SR v roku 2016 sa teda rozhodol vstúpiť už samostatne s vlastným politickým hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Do parlamentu sa im podarilo prepracovať s mandátom vyše 8 % hlasov.
V roku 2020 sa po víťazstve Matovičovho združeného hnutia v parlamentných voľbách podarilo získať najviac hlasov, a teda aj poverenie prezidentky Zuzany Čaputovej o zostavení novej, v poradí už štrnástej vlády SR. Igor Matovič sa stal novým premiérom krajiny.
Eduard Heger a Ľudovít Ódor
Po nezhodách v koalícii Matoviča nahradil jeho stranícky kolega Eduard Heger. Jeho primárnou úlohou bolo do rozpadajúcej sa koalície vniesť pokoj a dialóg, avšak s neveľkým úspechom. On samotný neskôr OĽANO opustil, založil si stranu Demokrati, s ktorou kandiduje aj v aktuálnych parlamentných voľbách. Eduard Heger vydržal vo funkcii do roku 2023, keď ho nahradil ekonóm Ľudovít Ódor.
Zdieľať na