#Oblasť Seiser Alm (Alpe di Siusi) v talianskom regióne Južného Tirolska je vychýrená širokou ponukou športov, fascinujúcou horskou panorámou aj chutnou gastronómiou. Z najvyššej európskej alpskej pastviny až na štíty Dolomitov, z lyží rovno na bežky, od tirolských knedličiek až po cestoviny a od šálky espressa od prvého kávového someliéra v Taliansku až po najstarší dolomitský gin – poradíme ti, ako z tohto regiónu vyžmýkať to najlepšie. Na svahu i za stolom.
Unikát s výhľadmi na UNESCO
Najväčšia vysokohorská alpská pastvina v celej Európe, Seiser Alm alebo po taliansky Alpe di Siusi, patrí k výnimočným miestam v srdci juhotirolských Dolomitov. Prevažne rovinatú oblasť obklopujú impozantné masívy stolových hôr a vežovitých vrcholov Dolomitov, ktoré sú od roku 2009 zapísané aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO. V zime sa zasnežená oblasť mení na lyžiarske stredisko Seiser Alm, po roztopení snehu ponúka nezabudnuteľné túry vo výnimočnom prostredí.
V oblasti leží päť horských dedín, ktoré sa týčia nad hustými lesmi a zasneženými lúkami – Kastelruth (Castelrotto), ktorý je zaradený aj na zoznam najkrajších dedín v celom Taliansku I Borghi più belli d’Italia, Seis am Schlern (Siusi allo Sciliar), ktorý vďaka skvelej dostupnosti k hlavnej lanovke a krásnemu lesnému okoliu odporúčame aj ako východiskový bod pre ubytovanie, a tri menšie obce Völs am Schlern (Fiè allo Sciliar), Seiser Alm a Tiers am Rosengarten (Tires al Catinaccio). Bolzano, hlavné mesto Južného Tirolska, leží asi 40 km južne od Seiser Almu.
Tri jazyky
Južné Tirolsko je tak „trošku iné Taliansko“. Autonómna provincia na severe Talianska pri rakúskych hraniciach má tri oficiálne jazyky. Je dobré oprášiť si nemčinu, keďže ju tu používa až 70 % obyvateľov, ďalších 26 % hovorí po taliansky a 4 % po ladinsky. Ladinčina je zaujímavý, no náročný románsky jazyk, ktorým sa hovorí v údoliach Val Badia a Val Gardena.
Miešanie jazykov aj zvláštna autonómia vychádzajú z histórie. Po prvej svetovej vojne sa pôvodne rakúske Tirolsko stalo súčasťou Talianska. V rokoch 1948 a 1972 si vydobylo dva autonómne statusy, ktoré mu zaručili rovnaké práva a ochranu všetkých jazykov v regióne, ako aj benefity ohľadom ekonómie a kultúry.
Tisíc aróm v jednej šálke
V dedinke Völs am Schlern (Fiè allo Sciliar) v Seiser Alm leží kávový raj, ktorý si urobil svoje meno ďaleko za hranicami. Pozornosť púta už z diaľky vďaka preskleným stenám zdobeným všakovakými mlynčekmi na kávu od podlahy až po strop. Vnútri rozvoniava čerstvo upražená káva, nad hlavami visia kávové vrecia a zo staromódnych nádržiek sa sypú výberové zrná.
Spoločnosť Caroma založil miestny rodák Valentin Hofer pred takmer 20 rokmi. Káve prepadol už dávno predtým, stal sa z neho aj prvý kávový someliér v Taliansku, no nájsť dobrú kávu vo svojom rodisku mal problém.
„V Taliansku si každý rád pochutí na espresse, pravdou však je, že miestna káva má zväčša nízku kvalitu. Dôvodom je, že za kávu si aj vo väčších mestách pýtajú len okolo jedného eura, inak by domáci protestovali. No za takú nízku cenu kvalitnú kávu nedostanete,“ vysvetľuje kávový pražiar Fabian popri tom, ako šikovne kladie na pult šálky espressa aj caffè machiatta s vydareným latte art.
Už na prvý dúšok je jasné, že to je „iná“ šálka kávy. Práve z toho dôvodu sa majiteľ pustil do vlastného projektu. Založil si pražiareň, v ktorej praží výberovú kávu, popri tom ponúka rôznorodé kávové školenia a od roku 2018 do tajomstiev kávy zasväcuje aj laikov.
Múzeum kávy Coffeeseum
Na poschodí, do ktorého vedú schody s nápisom „Život nie je dokonalý, ale káva môže byť“, manželia Hoferovci otvorili malé kávové múzeum Coffeeseum. V jeho zadnej časti pod sklenenou strechou rastú kávovníky, steny zdobí zbierka vyše dvoch tisícok mlynčekov na kávu z celého sveta a jednotlivé exponáty vysvetľujú všetko o káve a jej spracovaní od rovníkovej rastliny až po dobre upražené espresso.
Múzeum odhaľuje, či má čaj cascara z vysušených kávovníkových plodov menej kofeínu ako káva, prečo sa v období baroka začala piť studená káva alebo ktorý národ pije najviac kávy na hlavu (prezradíme ti, sú to Fíni). Dozvieš sa tiež, že v káve je viac ako tisíc aróm, kým vo víne len štyristo alebo že káva do 15 minút po upražení stráca až 60 % svojej arómy.
V rámci senzorického kurzu je možné nazrieť aj do pražiarne a dokonca si za pár minút upražiť vlastnú kávu zo zelených zŕn v ručnej pražiarničke na otvorenom ohni. Na návštevu sa treba objednať vopred.
Hor sa na lyže
Vskutku pohodlný prístup k miestnym zjazdovkám ponúka obec Seis am Schlern, z ktorej vedie kabínová lanovka priamo do lyžiarskej oblasti Seiser Alm (Alpe di Siusi) v Dolomitoch. Za necelých 15 minút sa tak ocitneš v nadmorskej výške 1700 m, z ktorej sa otvára 67 km zjazdoviek. Väčšina patrí k modrým a červeným, svahy sú miernejšie a kratšie, najvyššie položené vo výške 2020 metrov a ideálne aj pre začiatočníkov. Nechýba ani možnosť zlyžovať časovo meraný slalom a odniesť si domov zábavné video.
Väčšinu času si z lanoviek môžeš vychutnať výhľady na panorámu Dolomitov. Z nej vyniká masív Schlern (Sciliar, 2563 m. n. m.) s charakteristickou siluetou, ktorá vďaka vrcholom Punta Santner a Punta Euringer z istého uhla tak trochu pripomína na chrbte driemajúceho dinosaura s rozďavenou papuľou. Seiser Alm obklopuje aj mohutná horská reťaz Langkofel (Sassolungo) a Plattkofel (Sassopiato).
Tieto hory sú zároveň kulisou talianskych majstrovstiev v snowboardingu, ktoré sa v apríli budú konať v miestnom Snow Parku Seiser Alm – rozlohou najväčšom v celej krajine. A keby toho bolo málo, Seiser Alm je jedným z 12 stredísk, ktoré patria k najznámejšiemu lyžiarskemu kolotoču Dolomiti SuperSki. Na jeden skipas tak môžeš zlyžovať neuveriteľných 1200 km zjazdoviek naprieč horami regiónov Južné Tirolsko, Trentino, Belluno a Veneto. V Seiser Alm sa lyžuje až do konca prvého aprílového týždňa.
Do koča i na bežky
Okrem lyží však na Seiser Alm naplno využiješ aj bežky, a to na bezplatných aj platených okruhoch. Bežkovanie na najvyššie položenej alpskej pastvine s rozlohou, ktorú možno prirovnať k ôsmim tisíckam futbalových ihrísk, je snom každého športovca. Kto na bežkách ešte nikdy nestál, toho umeniu kĺzania sa na lyžiach raz-dva naučia dve miestne lyžiarske školy.
Svahy s výhľadom na Dolomity križujú aj početné trasy na čarovné zimné túry. Pre tých, ktorí sa chcú kochať výhľadmi na Schlern, Langkofel či Plattkofel bez pohnutia prstom, tu majú riešenie tiež – výlety na kočoch ťahanými koňmi. Tieto párnokopytníky si mimo jázd veselo pobehujú po snehu neďaleko hornej stanice hlavnej lanovky Seiser Alm Bahn v Compatschi a dotvárajú tak miestnu panorámu.
Knedličky, gröstl alebo strozzapreti
V Južnom Tirolsku sa na stole miešajú talianske aj nemecké špeciality. Typickou pochúťkou je tvrdý anízový chlieb Schüttelbrot, ale aj guláš s polentou, canederli – knedle na všetky možné spôsoby, schluztkrapfen – polmesiacové cestoviny plnené špenátom a ricottou a gröstl – pečené zemiaky a mäso na panvici podávané s kyslou kapustou.
Z dezertov je to sladký cisársky trhanec alebo jemné ricottové knedličky plnené nugátovým krémom. Jedno je isté, po dobrej lyžovačke všetky chutia ešte lepšie. V Južnom Tirolsku sa pritom nachádza vyše 20 michelinských reštaurácií a rôzne ocenené podniky nechýbajú ani na horách.
Senná polievka aj nočná sánkovačka
Priamo na lyžiarskom svahu v Seiser Alm, ktorý sa v lete zmení na zelený koberec pokrytý jedlými kvetmi, stojí drevený zrub Gostner Schwaige. V miniatúrnej kuchyni s výhľadom na hory v ňom mladý talentovaný šéfkuchár Franz Mulser pripravuje lokálne pochúťky, vyrába si vlastné mäkké i zrejúce syry a suší lúčne kvety a bylinky. Tie pridáva aj do svojej výnimočnej sennej polievky, ktorú servíruje v bochníku chleba.
Príjemnú atmosféru majú aj reštaurácie Tirler Alm alebo Schutzhau Molignon. Z tej druhej menovanej sa dá k jedlu naservírovať aj výnimočný zážitok – stačí využiť možnosť nechať sa ratrakom vyviezť nahor a po dobrej večeri sa na požičaných sánkach spustiť po sánkarskej trati Molignon nadol. Na takmer 3 km dlhú trať ti večer budú svietiť maximálne tak hviezdy, a tak si nezabudni čelovku. Skvelé sánkarske dráhy vedú aj z Puflatsch, Spitzbühl alebo Monte Piz a merajú zväčša tri až päť kilometrov.
Alchymisti z Dolomitov
Na úpätí Dolomitov, v nadmorskej výške okolo tisíc metrov, leží statok obklopený sadmi hrušiek, sliviek a marhúľ s božským výhľadom na hory. V pristavanej budove sa ukrýva nenápadný liehovar Zu Plun, ktorý sa stihol zapísať do dejín už niekoľkokrát. „Môj otec kedysi pracoval ako kuchár. Neskôr však kúpil alpský statok v obci Kastelruth (Castelrotto), ktorý celý zrenovoval a založil tu liehovar,“ hovorí jeho syn Florian Rabanser.
Pred vyše 20 rokmi vytvoril Dol Gin – vôbec prvý gin, ktorý bol destilovaný a fľaškovaný v Dolomitoch. „Zmiešal v ňom 24 lokálnych byliniek, bazu čiernu a citróny z okolia jazera Garda. Bol ocenený na mnohých svetových súťažiach a stal sa najlepším talianskym ginom podľa Gambero Rosso,“ hovorí Florian.
S parfumom i ustricami
Otec so svojimi dvoma synmi medzičasom v liehovare vyrábajú aj rum, grappu, likéry či vermút, v ktorých používajú čo najviac miestnych ingrediencií. Neboja sa však ani experimentovať.
Ich modro sfarbený gin Blue Tea vznikol v spolupráci s benátskou parfumériou The Merchant of Venice, Salz Gin je zasa obohatený o soľ zo soľnej bane na ostrove Sylt v Severnom mori a filtrovaný cez vzácne ustrice. „Je to môj najobľúbenejší. Jeho chuť plná minerálov na prvý dúšok prekvapí, no je to ako s arašidmi, chcete stále viac,“ vysvetľuje Florian.
Tento gin vyrábajú v limitovanej edícii 500 fliaš ročne a je najdrahším v celej ponuke. Nápad použiť ustrice pritom vznikol náhodou. „Dostali sme pozvanie na ostrov Sylt, aby sme skúsili do nápoja zakomponovať miestnu soľ. Jedného dňa sme na pobreží zbadali loď, ktorá sa vrátila z mora s čerstvým úlovkom ustríc. Rybárom sme ponúkli pár fliaš nášho ginu výmenou za ustrice. Skončilo sa to párty na lodi a ako sa hovorí, zvyšok je už história,“ smeje sa Florian.
V liehovare Zu Plun sa organizujú aj ochutnávky destilátov priamo v miestnosti, kde gin dozrieva v barikových sudoch.
Zdieľať na