#Seriál od HBO Černobyľ vdýchol život 33 rokov starej tragédii, ktorá v časoch studenej vojny otriasla nielen východným blokom. Nie je to však prvý raz, čo sa filmový priemysel vrátil k tejto katastrofe. Po natočení hororových Černobyľských denníkov v roku 2012 zarezonovalo, že v Černobyľskej oblasti určite žijú stovky mutantov. A tí čakajú na najbližšiu možnú príležitosť zožrať niektorého z adrenalínu chtivých návštevníkov, ktorých do mesta prilákajú agentúry ponúkajúce zájazdy. Mutanti tam, samozrejme, nežijú, no okolie nie je tak celkom prázdne…
Mesto duchov
„Keby nebola návšteva Černobyľu bezpečná, exkurzie by boli určite zakázané. Nikto predsa nechce hazardovať so zdravím iného človeka,“ vysvetľoval Matej Martvoň v rozhovore pre Hashtag po návšteve oblasti. „Priestory so silnou radiáciou sú strážené a neprístupné. Mutanti pohybujúci sa po areáli z niektorých béčkových filmov sú čistý výmysel,“ dodal s humorom.
Mesto Pripiať, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti atómovej elektrárne nebolo 26, apríla 1986 evakuované hneď. To ukázal aj seriál od HBO. Stalo sa tak až 36 hodín po výbuchu, keď boli evakuovaní obyvatelia tohto mesta. Čakalo sa, že 53-tisíc ľudí bude preč len tri dni a tak väčšina ich vecí zostala na mieste. Nasledujúci deň evakuovali ďalších ľudí z okruhu 10 kilometrov a o deň neskôr 30 kilometrov od Černobyľskej elektrárne. Táto časť Ukrajiny je do dnešného dňa mestom duchov. Aj keď iba čiastočne.
Svoje domovy odmietli opustiť
Záujem turistov o Černobyľ a Pripiať by vedeli potvrdiť aj „babušky“. Tak si hovorí skupina starších obyvateľov, ktorá sa vrátila do zamorenej oblasti a okrem mnohých reportáži, ktoré o nich vznikli, bol natočený v roku 2015 aj dokumentárny film The Babushkas of Chernobyl.
Napriek výzvam, upozorneniam aj hrozbám odmietli tieto (zväčša) ženy opustiť svoje domovy alebo sa mimo evakuovanej zóny dlho nezdržali. Príklad, ktorý sme videli aj v seriáli je naozaj reálny. Ich množstvo však s rokmi ubúda. Hlavne kvôli vyššiemu veku.
„V Kyjeve by som už bola dávno päťkrát zomrela. Vzduch je tam horší ako tu, pretože každé auto do vzduchu vypúšťa celú periodickú tabuľku chemikálí,“ hovorí jedna z babušiek, pre ktoré desivé čísla o pretrvávajúcej rádioaktivite neznamenajú dôvod opustiť ich rodné miesta.
„Stále sa chceme vrátiť domov, pretože tam sa odohrali celé naše život. Zažili sme tam detstvo, vychovali sme deti a oslavovali sme svadby,“ povedala ďalšia z žien, ktoré boli vysťahované z dedinky Maševo. Na domov nedajú dopustiť a podľa ich slov snívajú každý deň o návrate do rodných domov.
20-tisíc rokov
Babušky si v zamorenej oblasti pestujú plodiny a chovajú zver. A aj keď úroveň radiácie počas rokov klesla, oblasť bude rádioaktivity zbavená až približne o 20-tisíc rokov. No pre život by mala byť úroveň časom stále viac znesiteľná.
Počet ľudí bývajúcich v zóne, ktorej sa ušla najväčšia dávka, je odhadovaný na približne 120. V oblasti je konštantný aj počet pracovníkov, ktorí zónu udržiavajú. Tých je niekoľko tisíc a pracovníci do okolia elektrárne chodia v dvojtýždňových turnusoch.
Čo robí radiácia?
Ak sa teda z ľudí nestali mutanti, ako to ukazovali Černobyľské denníky, čo sa s nimi stalo? Ľudská bunka po zasiahnutí radiáciou vie opraviť škody. No tie sú občas nezvratné a bunka ich nedokáže opraviť všetky. V tom prípade nastáva to, čo si mnoho ľudí spája s radiáciou takmer automaticky – rakovina.
Okrem strašného ochorenia sa však poškodenie buniek môže prejaviť aj vrodenou chybou u dieťaťa, ktorá však nemusí byť viditeľná voľným okom. Môže sa tak prejaviť ako rakovina, ktorá však prepukne až v staršom veku.
Bunka zasiahnutá radiáciou môže aj odumrieť (príklady tohto prípadu nám poskytol aj seriál Černobyľ). Ak odumrie väčšia časť buniek, znamená to poškodenie vnútorných orgánov a následnú smrť. Telo človeka je zasiahnuté takzvanou „chorobou z ožiarenia“. Pri extrémnom ožiarení, aké zažili napríklad zamestnanci elektrárne v čase výbuchu, zomiera človek behom niekoľkých hodín. Choroba postihuje najmä mozog a tráviacu sústavu.
Rastliny prežijú, my nie?
Pri strednom ožiarení sú príznaky taktiež hrozivé a trápenie dlhšie. Postihnutý zomiera až po týždni či dvoch, zlyhávajú mu ľadviny, zvracia a je dehydratovaný. Pravdivý fakt z populárneho seriálu bol tiež ten, že postihnutým z Černobyľskej katastrofy sa odlupovala sčernetá koža a skolaboval im organizmus.
Omnoho lepšie však na dávku radiácie reagujú rastliny. Napriek tomu, že sa po havárii objavili mutácie, dnes je krajina na nerozoznanie od bežnej. Až na to, že je rádioaktívna. Slovenskí vedci v spolupráci s tými ukrajinskými skúšali neďaleko elektrárne pestovať sóju, ľan a neskôr iné plodiny. U rastlín zistili adaptačné procesy, ktoré pomáhali rastlinám prežiť aj v pôde neďaleko epicentra havárie.
Zdieľať na