ROZHOVOR Matej si bol pozrieť, ako dnes vyzerá Černobyľ: Mesto duchov, v ktorom sa zastavil čas

Matej Martvoň (foto: archív MM)

#26. apríl 1986. Nečakaný výbuch štvrtého reaktora elektrárne v Černobyle sa zapísal ako najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva, ktorú si v posledných týždňoch výraznejšie pripomíname kvôli novému projektu z produkcie HBO, ktorý sme aj v redakcii označili za seriál roka.

Dnes černobyľská oblasť pripomína mesto duchov, ktorú však navštevuje množstvo turistov. Matej Martvoň, 19-ročný chalan z Oravy, bol pozrieť toto miesto, ktoré v mnohých vzbudzuje obavy. Využil tak šancu zažiť mrazivú atmosféru na vlastnej koži a tvrdí, že to naozaj stojí za to.

Výbuch elektrárne v Černobyle nastal ešte dávno predtým, než si sa narodil. Kedy si sa oň začal bližšie zaujímať? 

O černobyľskej katastrofe som počul už v rannom detstve. Myslím si, že znalosť základných informácií o nej patrí do všeobecného prehľadu každého človeka. Samozrejme, sú k dispozícii aj rôzne dokumenty, ktoré som si rád pozrel. Treba sa však na to vedieť pozrieť kriticky a rozlišovať, čo je pravda a čo fikcia.

Táto udalosť je pre ľudí určite veľkým ponaučením a uvedomením, že jadrová energia so sebou prináša tiež veľké riziko a zodpovednosť. Výbuch štvrtého reaktora v Černobyľskej elektrárni mal na svedomí ľudský faktor. A to je niečo, na čo netreba zabúdať. 

foto: Matej Martvoň

Bola exkurzia spontánny nápad?

Úplne spontánny. Do Černobyľu sme sa vybrali vďaka iniciatíve môjho švagra, ktorého snom bolo pozrieť si celú oblasť. A hľadal parťáka. Spoločne sme využili príležitosť, keďže sme boli na štvordňovom pobyte v Kyjeve a hľadali sme, čo sa oplatí vidieť. Černobyľ sa nachádza pomerne neďaleko tohto mesta. 

Čo všetko si musel absolvovať pred cestou?

Dôležité bolo najmä dodržanie všetkých pokynov, ktoré nám e-mailom odoslal sprostredkovateľ výletov do Černobyľu. Napríklad vhodné oblečenie je základ. Kraťasy a krátke tričko neprichádzali do úvahy. Museli sme si zobrať aj náhradné topánky, aby sme sa mali do čoho prezuť v prípade kontaminácie obuvi.

foto: Matej Martvoň

Mnohí sa boja navštíviť Černobyľ kvôli vysokej radiácii. Hrozí pri exkurziách nebezpečenstvo?

V súčasnosti nie je nebezpečenstvo ožiarenia také intenzívne ako napríklad v 90. rokoch. Reaktor je cca od roku 2016 zakrytý novým sarkofágom, ktorý prepúšťa len mizivé množstvo radiácie. Na niektorých miestach, napríklad v Pripiati, možno nájsť rádioaktívne miesta, avšak úroveň radiácie len nepatrne presahuje normu.

Čo bolo pre teba najväčším prekvapením?

Pre mňa osobne to bola najmä prehliadka mesta Pripiať. To miesto úplne zastalo v čase. Je síce obrastené stromami a divými ružami, no architektúra je presne taká ako kedysi. Chvíľami som mal pocit, akoby som sa ocitol v dobe najväčšej slávy socializmu, keď mesto prekvitalo. Aj vďaka dobovým fotografiám, ktoré nám ukazovala lektorka počas prehliadky, som sa mohol do atmosféry naozaj vcítiť. Bolo to ako cestovať v čase. Oproti súčasnej dobre je to obrovský rozdiel.

foto: Matej Martvoň

Nemal si strach? 

To bola asi tá najčastejšia otázka pred cestou. Keby nebola návšteva Černobyľu bezpečná, exkurzie by boli určite zakázané. Nikto predsa nechce hazardovať so zdravím iného človeka. Priestory so silnou radiáciou sú strážené a neprístupné. Spoliehal som sa aj na cestovateľskú spoločnosť, prostredníctvom ktorej sme sa do Černobyľu dostali. Mutanti pohybujúci sa po areáli z niektorých béčkových filmov sú čistý výmysel. Niet sa čoho obávať.

Je možné navštíviť budovy? Ako blízko sa dá dostať k štvrtému reaktoru?

Bohužiaľ od roku 2012 nie sú budovy sprístupnené. V meste Pripiať sú mnohé z tehál, tie sa už rozpadajú a sú nebezpečné. Rozsah poškodenia napríklad na budove školy sme videli na vlastné oči.  Prekvapilo ma, že k štvrtému reaktoru sme sa dostali veľmi blízko. Boli sme vo vzdialenosti približne 200 metrov a naše dozimetre ukazovali len maličkú odchýlku od ukrajinskej normy radiácie – 0.30 mikrosievertu.

Foto: Matej Martvoň

Ako často sa kontroluje kontaminácia?

Kontaminácia sa kontroluje pred obednou prestávkou a cestou do jedálne. Prechádza sa cez zariadenie podobné detektoru kovov na letiskách. To sa robí aj po odchode z Černobyľskej zóny.

Chodí do Černobyľu veľa turistov?

Turistov je mnoho. Z toho, čo vravela naša sprievodkyňa vyplýva, že turistov je neustále viac a viac. Černobyľ zažíva v súčasnosti pomerne dosť veľký boom. Ľudia chcú vidieť z neho čo najviac. Asi kým nebude neskoro.

Foto: Matej Martvoň

Bez sprievodcu sa do oblasti nedostaneš?

Závisí to od typu prehliadky. Aj vstup bez sprievodcu je možný, no je nesmierne drahý. Ak sa chceš dostať čo najbližšie do zóny černobyľskej oblasti, prechodu cez jednotlivé stanice sa aj tak nevyhneš. Pri vstupe do zóny Černobyľu dostane každý sledovacie zariadenie, takže správcovia a bezpečnostné zložky presne vedia, kde sa nachádzaš.

Zmenila návšteva Černobyľu tvoj pohľad na jadrovú energiu a na Černobyľ ako taký?

Nie, nezmenila. Ale ako som už spomenul, treba si uvedomiť riziko prevádzkovania jadrovej elektrárne. Ak sa podcení bezpečnosť, môže to negatívne zasiahnuť státisíce ľudí. Rozsah škôd spôsobených na majetku a na životoch, nie len pôvodných obyvateľov, ale aj tých, ktorí pomáhali oblasť dekontaminovať, bol skutočne obrovský.

Foto: Matej Martvoň

Odporučil by si takýto výlet aj ostatným?

Pravdaže. Pokiaľ je taká možnosť, treba sa ísť pozrieť. Mesto Pripiať je neosídlené a pochopiteľne sa nerekonštruuje. Príroda, budovy, ulice aj námestia sa zničia za najbližších pár rokov. Preto treba ísť, kým je čo vidieť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *