#Separ. To je meno človeka, ktorý sa vypracoval z takzvaného „undergroundu“ a z jeho škatuľky, medzi tie najväčšie rapové hviezdy na československej scéne. Pýtate sa, ako sa to stalo? Na to by vám každý fanúšik slovenského rapu odpovedal inak. A v tom je ukryté to čaro.

Nie je to rýchlokvasená hviezda ani nejaký omyl, ktorý sa dostal na svoju pozíciu náhodou. Je to mix tvrdej roboty, ale aj štipky toho povestného šťastia. Nachádzal sa presne tam, kde mal a v čase, v akom mal. Bol pri najzásadnejších momentoch na scéne a áno, dissy tiež zahrali dôležitú úlohu, ale všetci sa dohodneme na tom, že jeden z najzásadnejších momentov Separovej kariéry, bol jeho debutový album s názvom Buldozér.  Dnes sa naň pozrieme s odstupom času a pokúsime sa opätovne priblížiť vám, fanúšikom, prečo sa sa stal kultovou doskou.

,,Tiež som ostal tu, kým ostatní mizli,
som nádej slovenského rapu, j*bem čo si o tom myslíš…“

Debut, ktorý prekonal všetky očakávania

Myslím si, že hneď na začiatku je dôležité poukázať na rôzne okolnosti, ktoré ovplyvňovali Separa pri tvorbe prvého sóla. Ak patríte medzi tých, ktorí Separa sledujú dlhšiu dobu, tak viete, že v tom období pôsobil v labeli/skupine Gramo Rokkaz. Album vyšiel v roku 2012 ako tretí v poradí po projektoch Decka a Tona S., pričom len rok predtým vyšiel skvelý album Čo sa stalo? od DMS. Ak si vypočujete rozhovory (aj skladby) z toho obdobia, tak vám hneď „udrú“ do uší Separove názory na hudbu.

Nešiel si vôbec ten „novodobý rap“ a uznával najmä klasiku a boombap. Prečo to spomínam? Napriek tomu, že Separ ešte nebol hudobne tam, kde je dnes, dokázal z Buldozéra urobiť rôznorodý album. Na 18 skladbách sa predstavilo až 15 producentov, čo zaručovalo jedinečný zvuk pri takmer každej skladbe. Paradoxne sa to všetko držalo v undergroundovej „hudobnej“ rovine, čo znamená, že to bol stále ten špinavý „hip hop“, no už vtedy mali tie hudby modernejšie prvky. Pri takom počte skladieb by sa dala očakávať monotónnosť, no tú Separ zmietol pod koberec zaujímavým konceptom.

Ten zahrňuje nielen hudobné podklady, ale aj témy. „Buldozér je podľa mňa, tým, že je to prvé sólo, najviac výpovedný album zo všetkých, čo som spravil ohľadom tých tém, ktoré ma vtedy trápili alebo sa mi v živote diali. To znamená, že je to lyricky okey, som to ja z tej doby, najviac ako sa dá, ale podľa mňa sa to technicky nedá porovnávať s tým, čo robím teraz.“, vysvetľuje Separ svoj postoj na otázku, ako berie s odstupom času jeho debut. Môžem len konštatovať, že má pravdu. Témy sú presne také, aký bol vtedy aj Separ. Musíte si uvedomiť, že vtedy nemal vlastnú rodinu, nemal úspech v takom rozsahu ako dnes a v podstate len začínal budovať svoju, dnes už veľkú, kariéru.

Čo všetko Buldozér obsahoval?

Hostí na albume bolo požehnane, ale necítil som ani pri jednej skladbe, že počúvam viac niekoho iného, ako Separa. Dokázal, že sólo album je fakt sólo a hostia sú len bonus, ktorý dotvára atmosféru. Ruku na srdce, dnes niekedy počúvajú fanúšikovia len featy na nových albumoch a o sólo skladby sa niekedy ani neoprú. Pri Buldozéri to bolo inak, pretože každá skladba bola výnimočná. O ktorom albume môžete úprimne povedať, že si ho vypočujete od prvej skladby až po poslednú? Pri tomto albume je to povinnosť.

Napriek tomu, že Separ nebol v tej dobe taký „slávny“, tak mal vytvorené dobré vzťahy na scéne a na albume sme mohli počuť Čistychova, Moma, Resta, chalanov z GR, Strapa, Miša Bieleho, Tomáša Botla či speváčku Laylu. O hudobné podklady sa postaralo, ako som spomínal, až 15 beatmakerov/producentov, čo je šialene zaujímavé číslo. Menovite Smart, Deryck, Lkama, DJ Wich, DJ Fatte, Emeres, G-Bod, Kynetik, Inphy, Kenny Rough, Mugis, KHz, Kazet, Fntm, Palio a dokonca aj Majself.

Booklet originálneho albumu bol minimalistický, ale krásny. Farbám dominovala čierna so zlatou, pričom ste si mohli vychutnať aj  špeciálne fotky, ktoré zachytávajú mladého Separa, ktorý nemá zábrany (v dobrom). Separ držiaci dve ženy na reťaziach? Reálne mi tam pripomína Hádesa z gréckej mytológie, čo bol boh podsvetia. Super nápad, haha. O tento booklet sa postarala umelkyňa Hula. Album som si v tej dobe poctivo predobjednal, takže je z prvej várky. CD som si dal podpísať na prvom ročníku Hip Hop Žije v roku 2013, kde som si odchytil Separa. Vtedy sa s ním nefotilo 200 ľudí, ale len 20,  čiže sa dalo aj pokecať, heh.

Separ mal (aj má) charizmu, ktorú sme všetci žrali

Prostredie v ktorom sa Separ pohyboval, malo predpoklad, že nahrá skvelý album. Priznám sa, ako som videl toto promo video, tak som si po jeho pozretí našiel eshop a predobjednal si CD. Vedel som, že tohto rapera chcem počúvať, aj keby hovoril svoje príbehy zo škôlky. Cením inak, že si za celý rozhovor ani raz nepotiahol z cigarety, iba si odklepával popol. A to bolo len jedno videjko, ktoré koniec koncov, nič neznamená. Separ je osobnosť, prirodzene si priťahuje ľudí na svoju stranu a vie, ako ich zaujať. Nielen na chvíľu, ale na veľmi dlhý čas.

Po biednom roku 2011, kedy vyšlo len pár albumov, nabehol rok 2012, ktorý priniesol množstvo rapového obsahu. Raperi využili dieru na trhu, scéna nebola presýtená, tak si mohol každý priniesť to svoje. Separ bojoval o pozornosť s kvalitnými počinmi od Strapa či Boy Wondera, ale aj jeho kolegov Tona S. či Decka. Albumy v tej dobe vydali aj Kali, Radikal, Vec a množstvo ďalších. Každý z vymenovaných doručil kvalitu, ale Separ priniesol niečo, čo scéne chýbalo. Dravosť, tvrdosť, obsah. Netvrdím, že ostatné albumy to nemali, ale Separ vyčnieval.

Je to môj osobný názor, ale do roku 2011 nebolo toľko tvrdšieho, špinavého rapu, ktorý sa na teba valí ako láva. Poriadny predstaviteľ takého štýlu chýbal, naposledy to bol možno Rytmus v 2009. Každý chcel počuť slangy, storytellingy, pravdu do huby a podobné veci, takže Separ si to skvele načasoval. Sám Separ neskôr nahral skladbu „Nakazený“, kde na konci tracku spomína, aby sa vrátila stará L.U.Z.A., Druhá Strana a Kontrafakt. Čo sa vlastnej aj stalo, keďže Kontrafakt vydal ich najlepší album v histórii (Navždy), Luza v roku 2015 a Druhá Strana v 2014. A to je pekný odkaz, nehovor, že nie.

Buldozér je znak toho, že si neberie servítku pred ústa a opisuje veci tak, ako sú. Album síce nemá koncept ako taký, ale obsahuje všetko, čo je potrebné. Prvé veci sú živšie skladby, potom sa to stupňuje do vážnych sociálnych tém, kedy to príde do bodu, až to je na plač. Témy boli rôznorodé a takmer každý si našiel na albume to svoje. Je tu začiatok skvelej série „Hejtklubov“, hymna pre stokárov ejkejej „Tepláky“, ktoré sa dostali až do televízie či poskladané storytellingy v skladbe „Napi*u prístup“ so Strapom. Zaujímavosťou je, že na skladbe „Slabý kus“ mal byť aj Boy Wonder, no podľa Separa mal napi*u prístup a nenahral svoju časť do deadlinu. Vynahradili si to však na skladbe ,,J*bnutý“.

Album sa vypredal za 3 týždne, prvý náklad bol 1300 kusov. Nakoniec sa tohto albumu predalo cez 4000 kusov, za čo dostal Separ zaslúžene zlatú platňu. Na undergroundového rapera to bol obrovský úspech. Jeho smer sa začal formovať už v tej dobe, keďže vynikal všade, kam prišiel, a to nie len výškou.

Ku 18-trackovému nákladu pribudol v roku 2014 aj spomínaný track „Nakazený“ s Tomášom Botlóm. Album dostal reedíciu, takže si ho mohli kúpiť aj noví fanúšikovia, ktorí pribudli po veľmi úspešnom roku 2013. Zmenil sa aj cover a booklet, pričom nosnú čiernu farbu vystriedala biela a na coveri sa objavil Monsignor. Inak, už keď sme pri tom mene, celkom mi to oslovenie chýba, mohla by niekedy vzniknúť ešte skladba s týmto pseudonymom.

Neviem ako vy, ale pre mňa je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa Separove názory za tie roky zmenili a ako sa vyvíja ako človek. Teraz nemyslím tie hudobné názory, ale skôr tie o živote. Môžem vypichnúť názor (riadok) o vlasoch a o ich fénovaní na skladbe „Studený Svet“ s Wichom. Keď si Separ zmenil účes a experimentoval s vlasmi, prichádzali komentáre, kde mu fanúšikovia hovorili, že si nasral do huby. S odstupom času je to úplne smiešne. To, že zmeníš názor na vlasy predsa nie je absolútne podstatné a ľudia by sa mali uvedomiť, že akú banalitu riešia. Na jednu stranu to je mega otravné, ak niekto nepochopí metaforu, na druhú stranu aj toto dokazuje silu slova, ktorú Separ má. Jeho fans sú naozaj sekta berú si k srdcu každý riadok.

Niekedy to však preháňali, pretože už aj Separ mal na týchto „ortodoxných“ fans zlú krv. Niektorí nechceli prijať to, že sa posunul ďalej. Aj preto nahral na skladbe „Gojira“ (2017) riadok – ,,Vyj*b sa už na Buldozér, nevrátim sa v čase.“  Podobné vyjadrenie prišlo aj na albume Pancier a na rovnomennej skladbe – ,,Pancier! Pochopil, že tá hudba má rôzne chute, prečo by som mal robiť buldozér cez kopirák?!“, čo dokonale podčiarkuje celú našu úvahu.

Niekedy to vyznelo tak, že sa Separovi album až sprotivil. Na to sa nám vyjadril nasledovne: ,,Album sa mi nesprotivil, som to ja – je to moja práca. Nič z toho čo som spravil, nepovažujem za zlé, inak by som to nespravil. Pretože, to čo robíš sa ti aj páči. To znamená, že ja som svoj najväčší fanúšik. Som skôr doj*baný z toho, že tí ľudia neustále dokážu tvrdiť, že niečo, čo bolo vtedy, je najlepšie čo som kedy spravil, aj keď očividne nie je, pretože každým tým albumom mám viac a viac fans. Mám väčší a väčší zásah, viac akcií, plnšie kluby, väčšie kluby – tým pádom, to má nejakú rastúcu tendenciu, čo znamená, že to nemôže byť horšie. Ja by som to neporovnával, skôr by som povedal, že Buldozér je najlepší album, ktorý som vtedy vedel spraviť a každý ďalší album je zároveň najlepší album, ktorý viem teraz urobiť.“

Tieto riadky boli pre ľudí, ktorí mu zase vyčítali to, že už nerobí klasiku a že je zapredaný. Neviem, odkedy je „byť zapredaný“ vtedy, keď sa odstrihneš od boombapu, ale dobre. Ak by som sa mal pozrieť na negatíva albumu, tak tie tam nie sú. Je to fakt dokonalý album, ktorý môžeš rotovať od prvej do poslednej skladby. A to je k*rva dobrá vec, keď má 18 skladieb a vyšiel v roku 2012.

Ak už musím niečo vytknúť, tak albumu chýbajú videoklipy. Z 18 skladieb máme k dispozícii 3 videoklipy. Jeden na skladbu ,,Týmto“ s Momom a Čis Tým, potom „Studený Svet“, ale to je v podstate len onetake od produkcie JSHH a najvýraznejší klip na hit ,,Tepláky“ od chalanov z Dark Hand. Separ v tom čase povedal, že chce urobiť ešte videoklip na „Stroskotanú“, na ktorý sme sa všetci tešili. V Hip Hop Reality sa Osťo pýtal,  prečo k tomu nedošlo a odpoveď bola len: ,,Stroskotaná stroskotala,“ čo je s odstupom času škoda, pretože ak by som mal robiť TOP10 all time skladieb na slovenskej scéne, tento track by tam mal svoje miesto.  Pestrosť tém si priam pýtala klip na niektoré skladby, avšak toho sa už nikdy nedočkáme. Chápem, že Separ vtedy nemal také finančné prostriedky ako dnes a nemal možno k tomu taký vzťah. Nevadí, ak si to zoberieme z druhej stránky, tak je super, že album, ktorý ,,nemal“ klipy, je nadčasový ako hovädo, najmä kvôli obsahu a hudbám a štýlom rapu.

5 trackov od Separa, na ktoré si (možno) zabudol

Možno ďalším problémom tohto albumu, čo vytkol aj Separ, že neobsahoval také bangre do klubov, ako na nasledujúcom albume Pirát. Jednoducho veci, ktoré keď pustíte v klube, tak vybuchne. Preto bol Pirát ladený do určitého zvuku a aj texty sa tomu prispôsobili. Ale myslím si, že Buldozér šlapal v kluboch tak či tak, len iným štýlom, ako je to dnes. Bol to jednoducho boombap, ale ľudia si išli celé skladby naspamäť a spievali refrény ako o život. Tie koncerty v tej dobe som zažil a bolo ich naozaj veľa, takže mi môžete veriť, že to bola nálož.

Buldozér ovplyvnil slovenský rap a je to jeden zo zásadných albumov. O tomto nemienim ani diskutovať. A to neberiem ani do úvahy, aký vplyv mal na fanúšikov.

Na otázku, či Separ niečo s odstupom času neľutuje, nám odpovedal takto: ,,Neľutujem. Ja som takého názoru, že všetko je jak má byť, aj mám o tom jednu pesničku, takú staršiu. A všetko jak má byť, je podľa mňa výraz, ktorý platí úplne vo všetkom. Keď si teraz zlomím nohu, tak som si ju zlomiť mal. Lebo budem mesiac doma a možno keby som nebol mesiac doma, tak ma zaj*be kamión na D1 cestou na koncert do Prešova.“  Na našu poslednú otázku, aké mal očakávania pred vydaním v roku 2012, reagoval nasledovne: ,,Ja som nečakal nič. Ja to mám doteraz tak, že nečakám nič. Robím tie veci, tak jak ma bavia robiť, väčšinu robím aj hudbu tak, jak ma baví počúvať v aute. To čo počúvam v aute, tak ma nejakým spôsobom určite podvedome ovplyvňuje aj v tom čo sa mi páči, keď to robím ja. To znamená, že tú hudbu robím bez očakávaní. To, že som sa dostal do TOP3 alebo TOP5 v Československu, to je len vyj*baný bonus.“

Podčiarknuté, napísané = Buldozér má aj po 10 rokoch najlepšie hodnotenie s hviezdičkou

10*/10