#Je vtipný, neuveriteľne výrečný a v detstve mal sen – byť Tyranosaurom rexom. Reč je o stand-up komikovi Danielovi Čistom, ktorého príhody môžeš počuť v najdrsnejšej šou na Slovensku Temné kecy. Ako vyzerá jeho príprava na vystúpenie, kto ho inšpiruje, ale aj to, aké rituály ho vedia nakopnúť nám prezradil v rozhovore.
Čím si chcel byť, keď si bol malý? Splnilo sa ti to?
Vždy som chcel byť Tyranosaurus rex. V čokoládovom nápoji Cola Cao bývali gumené dinosaury ako prekvapenie. Keď si toho dinosaura dal do vody, tak sa zväčšil, čo mi prišlo cool. Cesta do praveku bol môj obľúbený film. Páčili sa mi aj iné dinosaury, napríklad Stegosaurus, lebo mal ostne na chrbte a aj Triceratops, lebo mal tri rohy, čo je fajn. Ale zas mi prekážalo, že tieto boli bylinožravce. Nevedel by som si predstaviť žrať len trávu. Podľa mňa človek aj dinosaurus potrebuje mäso. Takže najviac som chcel byť Tyranosaurus. Síce mal malé ruky, no vedel rýchlo behať, čo sa veľmi zíde na sídlisku a navyše mal prirodzenú autoritu. Páčil sa mi u neho aj ten monarchistický prvok – rex. Zatiaľ sa mi to nesplnilo.
Kedy si si povedal, že radšej budeš predsa len stand-up komikom?
Začalo to v detstve, v predškolskom veku. A vlastne skôr, ako som vedel rozprávať, som to tak nejak cítil. Často mi moja mama hovorieva, že vždy, keď sme boli v Sade Janka Kráľa, som chodil od lavičky k lavičke a ľuďom hovoril rôzne veci. Rozprával som tak veľa, že môjho brata poslali k logopedičke, lebo si mysleli, že je pokazený, keď nerozpráva, ale to len ja som rozprával príliš veľa. Takže on bol v poriadku.
Pamätáš si na svoje úplne prvé stand-upové vystúpenie pred divákmi?
Toto si vôbec nepamätám. Je to už veľmi dávno, minimálne desať rokov. Ale všetky tie prvé vystúpenia boli super. Mal som za tie roky nazbieraného veľa materiálu, takže som sa ani nemusel nejako extra pripravovať, len proste hovoriť, čo mi napadlo. V rámci každej šou som vždy mal aj najlepšie reakcie publika.
Ako dlho si sa pred prvými vystúpeniami pripravoval?
Vôbec alebo celý život. Nikdy som sa nepripravoval tak, že by som si sadol a písal. Len rozmýšľam nad vecami, na pódiu ich poviem a z toho je stand-up, ktorý potom hovorím hocikde.
A dnes? Zmenila sa tvoja príprava?
Nezmenila. Zapisujem si heslovite jedno slovo alebo dve slová, že takáto téma by to asi mohla byť. Ale celá tá mágia do veľkej časti vzniká priamo na pódiu.
Čo ťa inšpiruje pri tvorbe tvojich stand-upov?
Drogy a hudba (smiech).
Kto je tvojím vzorom, možno aj z radov stand-up komikov?
Eddie Izzard a Dylan Moran – tieto dve mená sú asi dôvod, prečo som sa na to vôbec dal. Veľmi rád mám aj komika, ktorý sa volá Doug Stanhope. V hudbe David Bowie. V literatúre Virginia Woolfová a James Joyce – o nich som mal aj bakalárku a diplomovku, za čo som dostal cenu dekana a 50 eur. To bolo super. Ale inak mi škola skôr brala peniaze, takže sa to neoplatilo.
Máš pred vystúpením nejaký rituál, ktorý ťa upokojí alebo napumpuje energiou?
Áno, ale veľká časť je tajná. Ide hlavne o to, že rituál mám len pred tým, keď idem prvýkrát dávať nový materiál. Z toho, čo môžem prezradiť: nejem celý deň, pijem iba určitý nápoj a mám špecifické pesničky, ktoré si musím pred vystúpením pustiť. Zásada je pesnička od môjho obľúbeného rapera Lil Wayna, napríklad Blunt Blowin, ale aj iné približne tohto štýlu. Zásadne je tam tiež Kanye West, hlavne také braggadocio tracky, ktoré ťa hypenú a ideš. Potrebujem predtým určitý mindset a táto hudba mi ho vie naladiť.
Pri stand-up comedy je niekedy veľmi ťažké rozlíšiť, či vystupujúci danú príhodu zažil na vlastnej koži, alebo si ju kompletne vymyslel. Ako je to v tvojom prípade?
Tie, ktoré ľudia považujú za pravdivé, väčšinou nie sú a naopak.
Ktorú zo svojich historiek považuješ za najvtipnejšiu, a teda asi aj za najúspešnejšiu u divákov?
Set o banke je taká klasika, to už pozná každý. Mám viac takých vecí, ktoré vždy fungujú. Ale najlepšie je aj tak to, čo je nové, lebo to ma aj najviac baví hovoriť.
So svojimi vystúpeniami si si preskákal niekoľko show od Žarty bokom cez Pančlajn až po Temné kecy. Kde momentálne vystupuješ najčastejšie?
Temné kecy. To je aj najprofesionálnejšia šou, kde sa môžem spoľahnúť, že všetko bude adekvátne pripravené a viem sa sústrediť na svoju prácu. A hlavne, čo je asi najdôležitejšie, sú tam ľudia, ktorí ma inšpirujú a je s nimi príjemné tráviť čas. Žarty bokom zanikli práve preto, lebo tam ten level profesionality bol na bode mrazu. Pančlajn je láska, ale je to strašný underground, prakticky každý, komu poviem, že vystupujem na Temných a na Pančlajne, sa okamžite opýta: “Pančlajn, to ešte existuje?”
Môže stand-upy robiť ktokoľvek alebo si to vyžaduje nejaké špeciálne schopnosti či talent?
Špeciálne schopnosti. Dá sa to naučiť, dá sa na to mať talent, ale treba na tom pracovať. Jeden-dva stand-upy zvládne hocikto, ale byť stand-up komik a mať ich desiatky, to už chce aj určitú remeselnú zručnosť.
Zdieľať na