ROZHOVOR Vyspovedala som najdrsnejších z drsných! Prečo sú Temné Kecy tak temné prezradili Jerry Veľmajster Szabó a Heňo Fačkovec

#Kto by nepoznal Temné Kecy. Drsný humor, ktorý ešte pritvrdzujú vulgarizmy a témy, čo hýbu nielen svetom, ale najmä životmi obyčajných ľudí. Hľadisko zakaždým buráca potleskom a vypredanými sálami sa čoraz častejšie nesie hurónsky smiech. Také sú Temné Kecy od ešte temnejšej crew. Navštívili aj Žilinu, kde zožali, ako inak, veľký úspech. Tak som si rovno dvoch z nich odchytila a chalani boli takí zlatí, že mi niečo o sebe prezradili.

Aká  bola v skratke cesta ku založeniu Temných Kecov?
Jerry: Skamarátil som sa s Ladižom, robili sme stand-upy po Bratislave v skupinách, čo fungujú ešte dodnes. Mali sme isté umelecké nezhody, chceli sme ísť trošku iným smerom, takže sa to normálne prirodzene rozštiepilo a založili sme si Temné Kecy. Potom sme našli chalanov Henčiho, Fuča, Bekimka a ďalších, ktorí na to majú talent a takto už fungujeme piaty rok.

Prečo práve názov Temné Kecy?
Jerry: Som fanúšikom hviezdnych vojen a temnej strany sily, a keď sme dumali nad tým, ako sa budeme volať, strašne som chcel mať to „temné“ v názve, jednoducho sa mi to páčilo. Otáčali sme to, skúšali všelijaké varianty a nakoniec nám z toho vyšli Temné Kecy.

Spomenul si, že ste k sebe neskôr prizvali aj ďalších šikovných chlapcov. Akým spôsobom ste ich s Ladižom vyberali?
Jerry: Na niektorých sme úplnou náhodou narazili a po niektorých sme išli cielene, pretože sme ich už poznali z internetových videí a vedeli sme, že na niečo takéto by mohli mať talent.

Heňo: Môj príbeh bol práve ten, čo Jerry spomenul ako prvý – našli ma. Vystupoval som na takej lokálnej akcii v Trnave, kde som si chcel skúsiť stand-up. Sedel tam Ladižo, z čoho som najprv mal stres, lebo som si myslel, že asi nebudeme úplne na jednej vlne, ale potom bol ku mne veľmi milý a dal mi vizitku, zavolal ma k nim a už tu fungujem 2 a pol roka.

Stalo sa ti už niekedy, že sa ľudia počas tvojho vystúpenia nesmiali? Čo si v takom prípade robil?
Heňo: Stane sa to, aj keď časom už to človek vie sformulovať tak, že nemôžu sa úplne, že nesmiať, ale sú samozrejme publiká, ktoré sa smiali menej. Keď sa nesmejú, je to dosť stresujúce, potom si musí človek vstúpiť do svedomia a povedať si, že on musí niečo zmeniť a nemôže hľadať chybu iba v divákoch. Myslím si, že väčšinou sa to človek naučí z tých reakcií, ako to robiť a keď sa nesmejú, tak to vynechá.

Ty si si dnes vyskúšal open mic. Čo ťa priviedlo ku stand-upu?
Jaro: Býval som nejaký čas vo Viedni a tam v malých kluboch fungujú open majky. Väčšinou skúsení komici si skúšajú nový materiál a zároveň aj volajú nových komikov, aby si vyskúšali stand-up. Ja som tam párkrát bol, najprv iba pozrieť, ako to tam vyzerá, neskôr som niekoľkokrát aj vystúpil a ľudia sa celkom smiali. Potom som sa vrátil sem na Slovensko a tu nič také nefungovalo. Vedel som o Temných Kecoch a Silných rečiach, tak som napísal chalanom, poslal som nejaké video z Viedne, že by som to rád prišiel vyskúšať aj sem. Bol som v Turčianskych Tepliciach a tam sa nikto nesmial. Bolo to úplne brutálne zle, tak som si povedal, že to vyskúšam ešte raz.

Chceš v stand-upe pokračovať aj naďalej?

Jaro: Rád by som, pretože ma to baví. Je to skôr taký koníček a keby sa dalo, chcel by som pokračovať.

Ak by niekto chcel robiť stand-up, ako sa k tomu môže dostať a akým spôsobom si má potom vymyslieť ten povestný príbeh, aby ľudí pobavil?
Jerry: Asi nie je na to nejaká poučka, ako to robiť, aby sa ľudia smiali. Každý má úplne iný štýl, robí to úplne inak. No a cesta je presne toto, napísať nám, dôjsť na hociktorú z našich akcií a človek si to môže vyskúšať viackrát a sám zistí, či na to má. Keď na to niekto má, snažíme sa mu pomôcť, trošku ho poťuknúť, poradiť mu, ale zatiaľ z mnohých open majkov, čo som videl, to dal asi len jeden alebo dvaja. Je to ťažké, nie je to len tak.

Nie je to aj tým, že tí ľudia ešte nie sú takí oťukaní, majú trému pred ľuďmi a niekedy sa aj zakoktajú
Jerry: Je tam viacero faktorov, ale zase publikum mu to odpustí, keď to niekto robí prvýkrát alebo začína. Skôr je to o tom pretransformovať sa z humoru, ktorý človek používa vo svojom okolí, ktorý je viacmenej interný. Najťažšie je hľadať témy a fóry, ktoré sú proste tak širokospektrálne, že zasiahnu obecenstvo, rozumejú im a smejú sa na nich.

Ako dlho si konkrétne ty pripravuješ stand-up?
Jerry: Priebežne si ho pripravujem, keďže robíme každé dva-tri mesiace úplne nový program. Zapisujem si nejaké veci, čo sa mi stanú alebo čo mi napadne, nejaké postrehy, zážitky a potom to dám dokopy za nejakých 4-5 hodín doma, keď mám na to pokoj a chuť. Potom tento materiál vyskúšam, použijem, obyčajne má okolo 20 minút, z toho škrtnem asi tak 5 alebo 6, ktoré neskôr doplním inými vecami alebo rozviniem tie, čo fungujú.

Teda najprv si tie stand-upy napíšeš a potom sa ich naučíš alebo ideš hneď z hlavy?
Jerry: Napíšem si to, ale nejako veľmi sa to neučím, lebo keď to píšeš, tak sa to hneď prakticky aj naučíš. Robím si taký boďák, nejaké body, aby som sa vedel chytiť okruhov, o ktorých rozprávam a už to mám tak naviazané dramaturgicky, že viem o čom rozprávam. Zo začiatku sa do toho možno raz-dvakrát musím kuknúť. Mávam v telefóne boďáčik, ale po nejakých dvoch vystúpeniach už to mám našliapnuté a vyčistené. 

Mávate s chalanmi pred vystúpením aj nejaké rituály alebo niečo čím by ste sa upokojili?
Jerry: Áno, ale o tom by som nerád hovoril. (smiech)

Prečo?
Jerry: Niektoré veci musia ostať tajné.

Heňo, aspoň ty niečo prezradíš?
Heňo: K rituálom? Neviem či máme nejaké rituály. Každý sa môže pripravovať ako chce, je to také dobrovoľné. Možno my, také to tvrdé jadro, máme taký, že si dáme pohárik vínka alebo pivko.
Jerry: Alebo deväť.
Heňo: Na povzbudenie a odbúranie toho stresu.

Keď už spomínaš to víno, na každý stand-up si nosíš pohár vína?
Heňo: Nosím si väčšinou pohár piva. Raz som skúsil ten joke, že pijem, keď tlieskate a väčšinou sa na to 90 percent ľudí chytí a ak netlieskajú až príliš, tak je to také príjemné, že v niektorých častiach sa aj ja zapojím. Je to potom také interaktívnejšie.

Mávaš aj ty niekedy trému, aj napriek tomu, že vystupuješ na pódiu už dlhší čas?
Heňo: Mávam vždy trému. Vždy pred vystúpením mám pulz asi tisíc, že zomieram, je mi strašne, ale akonáhle sa prvýkrát ľudia zasmejú, tak to zo mňa spadne.

Takže nemáš žiaden spôsob, ktorým sa dokážeš upokojiť, publikum ťa upokojí samo?
Heňo: Záleží to od toho publika, od okolností. Akonáhle vidím, že už na kolegoch sa smejú, tak som oveľa sebaistejší. Naopak, keď vidím, že sú ľudia takí tichí, je to stresujúce a celý čas som nervózny a ešte horšie to potom vyzerá.

Čo plánujete nové do budúcna?
Jerry: Stále máme rozbehnuté nejaké projekty, nejako sa vyvíjame. Vymýšľame teoreticky nonstop či už sú to videá, alebo nejaké ďalšie aktivitky spojené s Temnými Kecami. No a v takej tej najbližšej budúcnosti plánujeme trošku viac expandovať do Čiech.

Nerozmýšľali ste posunúť Temné Kecy aj do televízie ako napríklad Jano Gordulič so Silnými rečami?Jerry: Pre nás sú Temné Kecy formát, ktorý nechceme dať do televízie, pretože je to pódiová vec. Jednoducho sú tam vulgarizmy, sú tam veci, ktoré v súčasnosti do telky nepatria, a tak by to malo byť. Chceme to udržať na tej klubovej forme a nechceme skĺznuť do toho, aby sme mali nejaké mantinely, čo môžeme, nemôžeme hovoriť a akým spôsobom. Možno by sme šli do telky s iným projektom, ale určite nie s Temnými Kecami.

Máte aj nejaké vlastné sólo projekty pomimo Temných Kecov?
Jerry: Začali sme s chlapcami robiť stand-up už aj po jednom, také one man show. Skúšame to viac-menej celkom úspešne. Je to úplne iný žáner, keď je tam človek odkázaný sám na seba a myslím si, že v budúcnosti začne celkom slušne fungovať na Slovensku aj takýto formát.

Máš na záver nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Jerry: Robte, čo vás baví a celý život sa zabávajte, je to krásne. (smiech)

Chcete aj vy zažiť Temné kecy naživo? Lístky zoženiete na