#Vedci zdokumentovali znepokojivý trend v dažďových pralesoch v Austrálii. Životnosť stromov sa za posledných 35 rokov skrátila na polovicu a zdá sa, že je to spôsobené vplyvom klimatických zmien. Keďže tieto lesy fungujú ako významné zachytávače uhlíka, dôsledky ich narušenia na našu planétu by mohli byť zničujúce. Trvalé zdvojnásobenie rizika úmrtnosti by znamenalo, že uhlík uložený v stromoch sa vracia do atmosféry dvakrát rýchlejšie.
Čo spôsobuje zmeny?
Atmosférický vodný stres spôsobený globálnym otepľovaním je zodpovedný za zvýšenie úmrtnosti tropických stromov, myslia si vedci, pretože teplejší vzduch skrátka vysušuje stromy rýchlejšie. Autori štúdie porovnali stres, ktorý zažili dažďové pralesy, s tým, čo sa deje s Veľkým bariérovým útesom, ďalším jemne vyváženým ekosystémom, ktorý zápasí s vyššími teplotami.
V Bratislave pribudli nové stromy. Pomôžu s adaptáciou na klimatické zmeny
Pravdepodobný hnací faktor, ktorý identifikujeme je rastúca sila vysušovania atmosféry spôsobená globálnym otepľovaním. „Predpokladá sa teda, že podobný nárast úmrtnosti stromov môže nastať v tropických lesoch sveta,“ hovorí ekológ Yadvinder Malhi z Oxfordskej univerzity. Ak je to tak, tropické pralesy sa môžu čoskoro stať zdrojom uhlíka a výzva znížiť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C sa stane naliehavejšou a ťažšou.
Tisíce zhromaždených údajov
Výskumníci zhromaždili viac ako 70-tisíc údajových bodov z existujúcich záznamov, aby zostavili štúdiu, vrátane 24 rôznych lesných pozemkov. Najstaršie informácie siahajú do roku 1971, čo tímu umožňuje sledovať úmrtia stromov počas dlhšieho obdobia.
Klimatické zmeny už viac nemôžeme ignorovať: Twitter sa rozhodol pre radikálny krok
Známky zvýšenej úmrtnosti teda siahajú až do 80. rokov 20. storočia, čo naznačuje, že prírodné systémy Zeme reagujú na zmeny teploty a atmosféry dlhšie, ako si vedci doteraz mysleli. „Bol to šok, keď sme zistili taký výrazný nárast úmrtnosti stromov, nehovoriac o trende konzistentnom v rámci rozmanitosti druhov a lokalít, ktoré sme študovali,“ hovorí ekológ a hlavný autor štúdie David Bauman z University of Oxford vo Veľkej Británii.
Nejde o jediný výskum
Iný výskum naznačuje , že k podobnej zvýšenej miere úhynu stromov dochádza aj v amazonských dažďových pralesoch, čím sa znižuje množstvo uhlíka, ktoré je oblasť schopná vytiahnuť z atmosféry a uložiť. Vedci sa obávajú, že tieto lesy začnú množstvo uhlíka v atmosfére zvyšovať a nie ho odstraňovať.
Nová štúdia je obzvlášť cenná, pretože využíva veľký súbor údajov zhromaždených počas mnohých rokov, čo vedcom umožňuje preklenúť hluk takýchto rušných a aktívnych ekosystémov, aby si všimli tieto dlhodobé trendy. Hoci je zložité zostaviť výskumné projekty, ktoré trvajú desaťročia, je naliehavo potrebné vykonať viac štúdií v podobnom časovom rámci, aby sme lepšie pochopili napätie, ktorému je svet prírody vystavený.
Čaká ťa tento rok maturita? Uč sa s naším maturitným podcastom Schooltag!
Zdieľať na