#Neónový svit, tancujúca svetelná šou či fenomén prírody. To sú spojenia, ktorými sa často popisuje polárna žiara. Je to jeden z najvzácnejších prírodných úkazov, ktorý láka davy obdivovateľov už po dlhé stáročia. Chceš o nej vedieť viac? V tomto článku sa dočítaš.
- Čo je polárna žiara
- Prečo závisí od aktivity Slnka
- Prečo má rôzne farby
- Kde ju môžeš pozorovať
- Kedy sa objavuje na Slovensku
Čo je polárna žiara
Toto umelecké dielo matky prírody je výsledkom zrážky nabitých častíc zo slnečného vetra s magnetosférou Zeme. Aby si lepšie rozumel, zo Slnka uniká okrem elektromagnetického žiarenia aj takzvaný slnečný vietor. Ten by sa dal popísať ako častice, poväčšine elektróny, ale aj protóny a iné nabité častice, ktoré unikajú zo Slnka závratnou rýchlosťou. A to 300 až 1200 kilometrov za sekundu.
Tieto častice prekonajú vzdialenosť od Slnka k Zemi, približne 150 miliónov kilometrov, za neuveriteľných dva až päť dní. Akonáhle dorazia k Zemi, sú vo vysokej atmosfére usmernené zemským magnetickým poľom pozdĺž jeho siločiar. Tieto magnetické siločiary smerujú v oblasti pólov k povrchu, čo zapríčiňuje, že častice tak môžu vniknúť hlbšie do atmosféry.
Svetielkujúca atmosféra
Tam narážajú na molekuly vzduchu, ktoré sa nárazom nabudia. To znamená, že elektrón alebo viacero elektrónov v elektrónovom obale sa presunú do vyšších hladín. Pri následnom návrate elektrónov do pôvodného stavu dochádza k vyžarovaniu fotónov, teda k fluorescencii. Tento jav môžeme spozorovať v podobe svetielkujúcej atmosféry, ktorú poznáme ako polárnu žiaru.
V blízkosti severného pólu ju nazývame Aurora borealis, zatiaľ čo pri južnom póle nesie názov Aurora australis. Jej výskyt zaznamenávame najmä v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra sa odchyľujú magnetickým poľom kolmo k povrchu Zeme, čo umožňuje časticiam vstup do atmosféry.
Prvé slovo má Slnko
Na celom procese sa významne podieľajú slnečné cykly. Sú to pravidelné zmeny v slnečnej aktivite, ktoré ovplyvňujú množstvo slnečných škvŕn, magnetické pole slnečnej sústavy a intenzitu slnečného žiarenia.
Keďže častice unikajúce zo Slnka spôsobujú vznik polárnej žiary, frekvencia jej výskytu závisí bezprostredne na činnosti našej veľkej hviezdy. Aktívne javy na Slnku sa odvíjajú od cyklov s rôznou dĺžkou. Trvajú približne jedenásť rokov, počas ktorých sa striedajú obdobia vysokej a nízkej aktivity. Nazývajú sa slnečné maximum a minimum. V období maxima sa objavuje vyšší počet polárnych žiar, zároveň je vyššia aj ich intenzita.
Rôzne farby polárnej žiary
Avšak, každá aktivita na Slnku sa nemusí prejaviť formou polárnej žiary. Oblaky častíc pochádzajúcich zo Slnka unikajú z aktívnych oblastí v slnečnej atmosfére do medziplanetárneho priestoru. Polárnu žiaru by si mohol spozorovať len v prípade, ak oblak častíc zasiahne Zem.
Tak ako svetelné šou, aj polárne žiary majú rôzne farebné podoby. V tomto prípade sa konkrétny odtieň pripisuje výške a druhu nabudených atómov molekúl v atmosfére. Najčastejšou farbou týchto svetiel na oblohe je zelená, spôsobená stretom elektrónov s atómami v približne 100-kilometrovej výške.
Naopak, modrá farba vzniká pri procese reakcie s dusíkom, čo sa odohráva v nižších vrstvách atmosféry. Reč je o minimálne 60 kilometroch. Najvyššie sa vytvára červená farba. Pohybuje sa vo výškach 150 až 300 kilometrov nad zemským povrchom. Pri všakovakých kombináciách týchto farieb vznikajú ich jedinečné odtiene.
Kde môžeš tento jav pozorovať
Vycestovať za aurorou nebolo nikdy také jednoduché ako dnes. Technický pokrok a narastajúci cestovný ruch priam nabáda nadšencov k ceste za svetlami na oblohe. V niektorých oblastiach sa objavujú celoročne, no najväčšiu záruku prináša obdobie zimných mesiacov. Vtedy sú noci spravidla dlhšie a jasnejšie, ale aj chladnejšie. Do akých kútov sveta sa teda vydať za týmto neuveriteľným zážitkom?
Nórsko – ideálna európska destinácia
350 kilometrov za polárnym kruhom leží mesto Tromsö. Keďže na pozorovanie polárnej žiary sú najideálnejšie večerné alebo nočné hodiny, toto miesto je na to ako stvorené. Od konca novembra až do polovice januára tu slnko vôbec nevychádza. Najviac sa návšteva odporúča medzi septembrom a marcom.
Nórsko ale ponúka omnoho širšiu škálu možností. Okrem Tromsö je tu Harstad, či Lofotech, ale veľmi populárnou destináciou je aj nezabudnuteľné súostrovie Špicbergy. Tu sa šance na sledovanie aurory v Európe šplhajú na maximum. Vďaka polárnej noci, ktorá trvá pol roka od októbra, je k jej pozorovaniu prístup počas celého dňa.
Zaujímavosťou je, že miestni v polovici januára oslavujú len 15 minút slnečného svetla za deň.
Island – aurora aj v hlavnom meste
V zimných mesiacoch sa tu dni čoraz viac skracujú a po západe slnka je istota, že auroru uvidíš naozaj z každého kúta ostrova. Polárna žiara dotvára úžasnú atmosféru nočného Reykjavíku, ale aj ďalších miest a oblastí v krajine.
Uvidíš ju napríklad v národnom parku Thingvellir, druhom najväčšom meste na Islade – Akureyri, ale stopercentná istota stretu s polárnou žiarou sa ponúka v okolí hory Kirkufell. Tá sa preslávila vďaka seriálu Hry o tróny. Ideálnym obdobím na návštevu Islandu je obdobie od októbra do apríla.
Švédsko – vycestuj mimo miest
Táto krajina ponúka miernejšie teploty na rozdiel od Ruska či Kanady, a to vďaka účinkom Golfského prúdu. Akonáhle sa stratíte mestským svetlám, šance na spozorovanie aurory stúpajú. Najlepšou voľbou sú miesta ako Tärendö, Färnebofjärden, Abisko alebo Jukkasjärvi.
Fínsko – iglu so sklenou strechou
Návšteva Fínska je skvelým nápadom medzi novembrom a aprílom. Odporúča sa vydať na sever krajiny, najmä do oblasti Laponsko. Konkrétne do dediniek Nellim a Kakslauttanen. Aurora tu prakticky pol roka čaká na oblohe. Často sa tu ale vyskytujú rušivé elementy, prevažne v podobe mrakov, ktoré oblohu opúšťajú len na zhruba 20 až 30 dní v roku.
Polárnu žiaru sa dá samozrejme spozorovať aj cez mraky, ale nie je to ideál. Ak si na ňu chceš počkať a ešte k tomu v pohodlí teplej postele, Fíni prišli s revolučným riešením. V už spomínanej dedinke Kakslauttanen sa nachádza jedinečný hotel, ktorý ponúka presklené príbytky v tvare iglu s úžasným výhľadom.
Rusko – hľadaj mesto Murmansk
Sever Ruska by mal byť vďaka svojej rozlohe priam nekonečnou pozorovateľňou Aurory borealis. Paradoxne je tu ale veľmi náročné nájsť vhodné miesto na „rozhľadňu“. Najčastejšie sa odporúča práve Murmansk. Mesto na hraniciach s Fínskom, kde sa nachádza jediný prístav, ktorý počas zimy nezamŕza.
V období medzi decembrom a januárom sa tu slnko neukáže celých šesť týždňov, čo vytvára dokonalé podmienky na celodenné pozorovanie polárnej žiary. Ďalšími vhodnými destináciami v Rusku sú mesto Petrozavodsk, či prístav Archalgelsk.
Aljaška – viac ako 200 dní v roku
Najsevernejší štát USA je určite jedným z najlepších miest na svete na pozorovanie aurory. Podobne ako na Špicbergoch, aj tu vládne dlhá polárna noc. Miestne studené počasie za pomoci tmavých nocí a jasného počasia vytvára ideálne podmienky na pozorovanie.
Ešte tomu pridáva fakt, že tak môžeš urobiť až 243 dní v roku. Vhodná je takmer celá Aljaška, ale vychýreným je mesto Fairbanks. Ideálne podmienky sa ti naskytnú v mesiacoch august až apríl, ale najviac odporúčaným je práve marec.
Severná Kanada – uprostred divočiny
Kilometre nedotknutej divočiny, ktoré skrývajú mnohé miesta pre nadšencov prírodnej svetelnej šou. Z mnohých častí krajiny sa sledujú pravidelne. Absolútne najlepším miestom je Yukon, ale aj Nunavut, kde však cestovný ruch s pozorovaním nie je práve najrozvinutejší. Opäť sa odporúčajú mesiace od augusta po apríl.
Grónsko – skvelé pozorovacie podmienky
Taktiež skvelý kandidát na výlet za polárnou žiarou. Táto pokojná ostrovná destinácia nie je vo veľkej miere poznamenaná turistickým ruchom a vďaka tunajšej ekológii je tu k dispozícií až 300 jasných dní v roku. Odporúčanými mestami pre nadšencov sú Kangerlussuaq, Ilulissat a Nuuk od augusta do apríla.
Kedy polárnu žiaru uzrieš aj u nás?
Okrem všetkých vyššie spomenutých miest možno tento lákavý jav vidieť aj v strednej Európe. Samozrejme, vo vyšších zemepisných šírkach a len za mimoriadnych okolností. Slnečná aktivita musí byť vysoká a geomagnetická búrka naozaj silná, čo je ale veľmi zriedkavé a nepravidelné.
Aj na Slovensku sa nám pošťastilo zazrieť auroru prvý novembrový víkend tohto roka. Bolo to zapríčinené silnou geomagnetickou búrkou. Naposledy si mohol polárnu žiaru nad našimi hlavami vidieť ešte v noci z 27. na 28. februára 2023.
Zaujímavosti na záver
- Za aurorou sa môžeš vydať aj do exotickej austrálskej Tasmánie či na ostrov Bruny.
- Planéta Zem nemá „monopol“ na polárne svetlo. Vesmírne sondy zaznamenali auroru aj na Jupiteri a Saturne, kde musí byť polárna svetelná šou ešte pôsobivejšia ako u nás. Je tomu tak vďaka intenzívnejším a omnoho silnejším magnetickým poliam v okolí týchto planét.
- Overeným faktom je, že z vesmíru je polárna žiara viditeľná dokonale.
- Fotoaparáty nám umožňujú zachytiť pôsobivejšie obrazy aurory v porovnaní so skutočnosťou, ktorú vnímame voľným okom. Stačí správne nastavenie dlhej expozície a umelecké dielo v podobe fotografie je na svete.
Zdieľať na
Zdieľaní