#Podľa starej povesti liečivé pramene objavil chromý pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Našiel malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírový zápach a po niekoľkých kúpeľoch v ňom sa uzdravil. A tak vznikli Trenčianske Teplice. Miestne teplé pramene museli poznať už začiatkom nášho letopočtu germánske kmene Markomanov a Kvádov, ktoré tu žili. Poznali ich zrejme i rímske légie (nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179). Prvá písomná zmienka o prameňoch však pochádza až z roku 1247. Od 13. do 19. storočia patrilo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu.
Najväčšiu zásluhu na rozvoji kúpeľov mala rodina llésházyovcov, ktorej patrili 241 rokov. V tom čase boli kúpele jednými z najvýznamnejších v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1835 kúpil kúpele viedenský finančník Juraj Sina, ktorý ich prebudoval a zmodernizoval. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíril kúpeľný park, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku Sina najvzácnejšiu historickú pamiatku zachovanú dodnes, turecký kúpeľ Hammam v orientálnom maurskom slohu.
https://www.instagram.com/p/BnHEnO-jNUE/
Koncom 19. storočia začína v mestečku komplexná kúpeľná liečba. V roku 1909 boli kúpele predané maďarskej akciovej spoločnosti, no už v roku 1918 po prvej svetovej vojne sa majiteľom stala Československá akciová spoločnosť. Tá sa v roku 1995 pretransformovala na akciovú spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., ktorá vlastní kúpele dodnes.
Dnes je síce množstvo historických budov zrekonštruovaných (či aspoň v „obstojnom“ stave), určtie sa to nedá povedať o liečebnom dome Machnáč. Ten navrhol Jaromír Krejcar. Bol to jeden z najvýznamnejších českých architektov medzivojnového obdobia. Najznámejšie sú dve jeho diela: slávny Česko-slovenský pavilón na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v modernom živote v Paríži z roku 1937.
Navrhol viaceré kúpeľné stavby, napríklad kúpeľný dom v Karlových Varoch (1931), projekt sanatória v Poděbradoch (1931), súťažný návrh na tuberkulózne sanatórium v Starom Smokovci (1932) a súťažný návrh na sanatórium vo Vyšných Hágoch (1932). Realizovať sa mu však podarilo iba návrh v Trenčianskych Tepliciach. Ide o niekdajší kúpeľný dom Nemocenskej pokladne soukromých úředníků, ktorý je dnes známy ako Liečebný dom Machnáč.
Liečebný dom Machnáč je už niekoľko rokov mimo prevádzky. Nároky na vykurovanie, ktoré má táto stavba určená na letnú sezónu, sú dnes príliš veľké. Okná na izbách sa nedajú dobre zatvoriť a uniká nimi priveľa tepla. Poškodené sú aj veľké okná na spoločenskej časti. Umiestnenie kúpeľní a záchodov na chodbách je už dnes pod súčasným štandardom. Množstvo nedostatkov by bolo možné pri obnove napraviť, viacero z nich však spôsobuje zásadné dilemy pri pamiatkovej obnove.
Ako to v súčasnosti vyzerá na tomto mieste sa dozvieš z videa od Opustené SK, ktorý ho na svojom YouTube kanále zverejnil len začiatkom tohto mesiaca. Je naozaj smutné, že takáto výnimočná pamiatka sa nedožila 21. storočia. Rozhodne totiž ide o unikátnu budovu, ktorá si zaslúži zachovanie.
Zdieľať na