#Projekt Manhattan. Celosvetovo známa práca vedcov, zaoberajúca sa vývinom atómovej bomby na území Spojených štátov. Úspech, ktorý viedol k hrôzostrašnému bombardovaniu miest Nagasaki a Hirošima v roku 1945. Japonsko sa po útoku vzdalo a druhá svetová vojna sa skončila. Aké bolo pozadie tohto konania?
Udržať tento veľký projekt v hraniciach bezpečnosti bolo nesmierne náročné. Práca na vývine jednej z najsmrteľnejších bômb sveta si dokonca vyžiadala aj smrť niekoľkých vedcov. Aj napriek tomu sa však nedá poprieť, že ide o obrovský úspech ľudstva, ktorý viedol aj k mnohým ďalším vynálezom, pomáhajúcim v medicíne dodnes.
List podpísaný Einsteinom
Celý príbeh atómovej bomby sa začal v roku 1939 listom prezidentovi Franklinovi Roosveltovi, ktorý bol podpísaný Albertom Einsteinom. Slávny fyzik sa teda priamo nepodieľal na výskume. Autorom obsahu bol totiž nemecko-americký vedel Leó Szilárd spolu s uznávanými fyzikmi Eugenom Wignerom a Edward Tellerom. List mal byť varovaním amerického prezidenta pred potenciálnou hrozbou v podobe nukleárnych výskumov.
Experimenty sa zaoberali vlastnosťami ťažkých izotopov a mohli spôsobiť škody dovtedy nevídané. List mal informovať prezidenta, že Nacistické Nemecko už začalo zhromažďovať rádioaktívny materiál z Československa a mohlo by teda získať neporaziteľnú výhodu v boji. Roosvelt reagoval okamžite vytvorením Komisie na dohľad na urániom (Advisory Committee on Uranium). Tento krok v roku 1942 viedol k vzniku Projektu Manhattan podporovaného americkou vládou.
Krycie meno
Aj napriek mätúcemu názvu, projekt skutočne neprebiehal na Manhattane – bolo by to asi príliš jednoduché. Hoci, je potrebné podotknúť, že pôvodný názov projektu, Vývoj náhradných materiálov, bol okatý až príliš. Práve toto bol jeden z dôvodov na premenovanie slávneho projektu.
20 bežných vecí, ktoré spôsobili smrť: Lyžička, deodorant či spodná bielizeň
Spočiatku, kým boli laboratória malé a nenápadné, výskum prebiehal na jednej z vojenských fariem neďaleko Manhattanu. Avšak, keď sa začal výskum rozrastať a bol, povedzme, oveľa viac viditeľný, všetko sa presunulo do Nového Mexika a Tennessee. Názov Manhattan ale sa už tak zaužíval, že sa viac nemenil.
Jadro démona
Princíp atómovej bomby spočíva v atakovaní rádioaktívnych atómov (uránium, plutónium) explozívnou chemikáliou. Uvoľnenie extrémneho množstva energie vo forme tepla spôsobí štiepenie nestabilných atómov a dochádza k explózii. Pracovať s takýmito nestabilnými prvkami je veľmi náročné a veľmi nebezpečné.
Dôkazom sú aj dve úmrtia vedcov, ktorí pracovali na vývine samotného jadra bomby. Vedec Harry Daghlian pracoval na výskume tretieho nukleárneho jadra. V roku 1945 mu náhodou do plutóniového jadra spadla tehla z karbidu volfrámového. Toto narušenie spôsobilo, že sa jadro stalo nestabilné a Harry tak dostal smrteľnú dávku žiarenia, na ktorú umieral takmer mesiac.
Len 9 mesiacov od prvej nehody sa stalo ďalšie nešťastie. Druhý talentovaný vedec, Louis Slotin, sa snažil pripevniť vrchný kryt z Berýlia na jadro pomocou skrutkovača. Pri tejto práci sa mu nástroj pošmykol, kryt sa zošmykol z jadra a Louis taktiež dostal smrteľnú dávku radiácie v podobe modrého svetla. Hoci jadro okamžite zakryl, zahynul na následky žiarenia 9 dní po nehode.
Test Trinity
Jedna z kľúčových udalostí, ktorá zásadne ovplyvnili chod udalostí, bolo prvé testovanie novovzniknutej zbrane. V júli roku 1945 sa odohralo historicky prvé odpálenie atómovej bomby s názvom Gadget. Test, ktorý bol pomenovaný Trinity, dopadol úspešne a odštartoval tak atómovú éru.
Prioritou číslo jeden bolo utajenie celej udalosti pred verejnosťou a tlačou, čo sa mohlo zdať náročné, vzhľadom na veľkosť výbuchu. Do Projektu Manhattan bol preto špeciálne pre tento účel začlenený aj reportér New York Times, William Laurence, ktorý mal dopredu pripravené oficiálne tlačové správy.
Celkovo mal nachystané štyri správy, každú pre možný scenár, ktorý mohol nastať po odpálení bomby. Okrem evakuačných plánov bolo dopredu pripravené vysvetlenie, v ktorom sa hovorilo o výbuchu skladu s výbušninami spolu s prázdnym zoznamom, na ktorý mali byť prípadne doplnené mená padlých. Našťastie testovanie dopadlo pozitívne a uverejnená bola len prvá časť správy.
Úspešný aj napriek špionáži
Všetko ohľadom vývoja bolo prísne utajené a Spojené štáty urobili všetko pre to, aby sa zistené informácie nedostali do rúk Japonska a Nacistického Nemecka. Aj napriek tomu, že v tom čase bolo Rusko spojenec USA, plány sa držali v tajnosti aj pred touto veľmocou. Na projekte však pracovalo obrovské množstvo ľudí, mužov aj žien, takže niekoľkým ruským špiónom sa podarilo do tímu infiltrovať a vynášať informácie.
Aj napriek obrovskej finančnej záťaži (v prepočte by dnes stál projekt 20 miliárd dolárov), vedeckým výzvam a špionáži, bol projekt úspešný. Teda, po praktickej stránke. Či je tomu naozaj tak, je skôr etická a morálna otázka. Celkovo sa totiž počet obetí pri odpálení bômb odhaduje na 129-226 000.
Unikátny, mrazivý, dychberúci: Miniséria Černobyľ ukazuje temnú minulosť, ašpiruje na seriál roka
Atómové bomby jednoznačne ukončili druhú svetovú vojnu, a zničením dvoch japonských miest sa zachránilo mnoho ďalších nevinných obetí ostatných krajín. Otázkou však navždy ostane, či bol tento ťah správny a ako by vôbec dopadla vojna, nebyť Projektu Manhattan.
Hodiny Posledného súdu
Po ukončení celého projektu sa množstvo vedcov začalo zaoberať otázkou, aký budú mať bomby dopad na celkovú budúcnosť Zeme. V roku 1945 preto vznikol Bulletin of the Atomic Scientists, ktorý mesačne prinášal informácie o vývine a hrozbách novej atomickej éry.
Dva roky od vzniku buletinu sa v ňom začali objavovať informácie o Hodinách Posledného súdu, ktoré fungujú dodnes. Prinášajú informáciu o tom, ako blízko je ľudstvo k celkovému zničeniu planéty. Keď hodiny vznikli, ukazovali čas 7 minút do polnoci. Hoci sa v priebehu rokov posúvali obomi smermi, v súčasnosti sme na 100 sekundách do polnoci.
Pokrok medzicíny vďaka katastrofe
Aj napriek katastrofálnym dôsledkom, ktoré odpálenie atómovej bomby má, vďaka tejto ére zožala medicína veľký technologický pokrok. Dôvodom sú nukleárne reakcie, ktoré boli aj v Projekte Manhattan dôkladnejšie preskúmané. Práve tie sú základom vyšetrení MRI či rádioterapie, využívanej pri liečbe rakoviny.
Zdieľať na