#Ján Kostaa je slovenský umelec. Venuje sa súčasnej maľbe, kresbe, práci s objektom, soche, inštalácii a je pomerne dosť aktívny aj vo fotografii. Okrem toho je riaditeľom A7 Gallery, ktorú nájdeš v budove 365.labb, a kurátorom mnohých výstav.
Jeho diela sú pre mnohých kontroverzné, napriek tomu sa stretáva najmä s pozitívnymi reakciami. V rozhovore nám dovolil nahliadnuť do procesu jeho tvorby a priblížil aj význam jedného z najväčších obrazov na Slovensku, ktorý namaľoval.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako sa začala tvoja cesta? Cítil si už ako malý chalan, že budeš robiť umenie?
Ako malý chalan som jasne a intenzívne cítil, že budem rockový gitarista žijúci v Los Angeles a z času na čas odletím do Londýna, kde zahrám pred vypredanou Wembley arénou. Áno, výtvarná výchova bola moja obľúbená hodina, spolu s telesnou.
Myslíš, že sa s umeleckými vlohami musíš narodiť, alebo sa to dá naučiť?
Človek sa narodí holý, slepý a nič nevie. Neverím v žiadne talenty a podobné alibi na lenivosť. Všetko sa treba naučiť. A je jedno kedy s tým začneš, kľudne aj na dôchodku.
Spomínam si na tvoje vernisáže TUPÁ SILA z marca aj FUTURE zo septembra. Tvoríš vždy v akýchsi celkoch? Alebo sa ti tiež stane, že namaľuješ dielo, ktoré ti do konceptu nezapadá?
Okrem toho, že mám rôzne ucelené koncepčné zámery, v rámci ktorých produkujem diela v rôznych médiách, mám aj veľa narobeného v šuflíku. A ešte viacej v poznámkach a návrhoch. Robím na tom, na čo mám momentálne priestor, čas a peniaze.
Predovšetkým sa venujem dielam, ktorých termín výstavy je najbližšie. To je zásadné, keďže nevyrábam bytové doplnky ale jednotlivé kusy, z ktorých vznikajú rozsiahle kompozície vo výstavných priestoroch. Samozrejme, ak sa niektoré z mojich vecí predajú do súkromných zbierok a stanú sa súčasťou niekoho domova, je to veľmi príjemné a veľmi si tento záujem vážim.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ukrývajú sa v tvojich obrazoch aj nejaké symboly? Aké?
Je to veľmi individuálne, ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že v tvorbe asi každého výtvarníka nájdeš niekoľko vrstiev symboliky, metafor a podobne. Vizuálne umenie je jazyk ako hociktorý iný, formuluje myšlienky svojho autora. Nie je však podmienkou diváka hľadať v umeleckých dielach skryté, zašifrované, tajné odkazy.
Pri niektorých výstavách je veľmi nápomocné, ak si v oblasti umenia trochu zorientovaná, pomôže ti to dať si videné do širších súvislostí a trendov. Ak si stála pred mojou maľbou, na ktorej je zhluk ženský tiel a sŕn, obraz je o ženských telách a srnách. Kompozíciou, názvom, farebnosťou alebo polohou, v ktorej sú telá a srny ti môžem niečo naznačovať, ale interpretácia je na tebe.
Osobne som vždy veľmi rád, keď mi divák povie, prečo sa mu to páči alebo nepáči, akú interpretáciu si k tomu vymyslel.
Z posledných diel vo mne zarezonovala grafika, na ktorej je vytvorená mapa Slovenska len odtlačkami narúžovaných pier. Aká má byť symbolika? Papier si bozkával sám?
Vidíš, to je presne ono. Ja už som svoje povedal tou grafikou. Ako chlap, ktorý si narúžoval ústa a vyrobil bozkávaním mapu geografického celku na papier, v limitovanej verzii. Tiež je to regulérna grafická technika, otláčanie farby pomocou objektu na papier.
Ale tiež si môžeš úplne odpustiť to s tým chlapom a zostane ti iba vybozkávaná mapa. Je to irónia? Sarkazmus? Láska? Ty povedz. Mne alebo sebe.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Viem si predstaviť, že tvoje diela sú pre mnohých provokatívne. Ja sama som sa vo svojom okolí stretla s takýmito reakciami. Ako ich vnímaš ty sám?
Osobne nemám vôbec pocit, že by bola moja tvorba provokatívna. V kontexte umenia môžeš nájsť oveľa provokatívnejšie, až poburujúce diela. Otázkou však ostáva, kto a prečo je umením pobúrený?
V malomestskom slovenskom prostredí ma stále prekvapuje často sa opakujúca vzťahovačná alebo trochu agresívna reakcia na nahotu. A to nevravím o fotke alebo videu. Zažil som veľa pohoršenia zo štylizovaných kresieb a malieb nahých ľudských tiel. Často sa ľudia odvolávajú na výchovné dopady na deti. Úprimne, deťom je to jedno. Vadí to rodičom. Myslím, že sa v ich reakciách zrkadlí ich prístup k nahote a ich puritánsky orientovaná výchova.
Navyše, v mojich dielach sa „kontroverznejšie“ obsahy stále motajú iba okolo ľudskej nahoty, bojkotu zaprdeného kresťanstva a cirkvi ako takej a nezmyselnosti poľovníctva. Môžeš si teda veľmi jednoducho urobiť predstavu o tom, kto sa dokáže na takýto obsah uraziť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aké sú reakcie okolia?
Prevažujú tie dobré a milé.
Máš dielo, na ktoré si z nejakého dôvodu extra hrdý?
Koncom roka 2015 som vyrobil 12 metrov dlhý a 2 a pol metra vysoký, 8-dielny výjav s názvom Óda na radosť. Myslím, že to bola najväčšia maľba v tom roku vyrobená na Slovensku. Je to akryl na nešepsovanom plátne a je prudko figuratívny.
V obscénnej scenérii viac ako stovky nahých, tučných poľovníkov so stoporenými údmi a veľa mŕtvej zvery, je možné tušiť chtíč, ktorý týchto ľudí vedie k ich strašidelnej voľnočasovej aktivite, ktorú obhajujú starostlivosťou o prírodu a starovekými tradíciami. Čo je to ale za človeka, ktorý trávi víkendy zabíjaním zvierat?
Táto maľba bola súčasťou viac-početného celku, objektov, performatívnych akcií, grafík a diela boli do dnes niekoľkokrát vystavované. Nie len pre ten rozmer a komplikovanú logistiku, ale hlavne pre dobrý pocit z tematického príspevku do temných vôd poľovníctva som veľmi rád, že sa mi to podarilo.
Kde čerpáš inšpiráciu?
Nikdy som nad tým takto nerozmýšľal a asi ani nebudem. Nemám žiadne múzy ani iné vesmírne záblesky či hlasy v hlave. Reagujem na svoje životné okolie, podľa toho kde sa nachádzam, čomu sa venujem. Aj keby som sa zavrel na 10 rokov, mal by som čo robiť, čerpal by som z tej kopy naplánovaných námetov, ktorých mi stále pribúda.
Máš aj konkrétne vzory – či už umelcov z histórie alebo súčasných?
Túto vlastnosť nemám vôbec vypestovanú. Samozrejme, poznám tvorbu jednotlivcov aj skupín, ktorá je mi veľmi sympatická, ale nevediem si rebríček obľúbenosti. Ale môžem spomenúť napríklad týchto velmi zaujímavých výtvarníkov: Pierre Huyghe, Phyllida Barlow, Douglas Gordon.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Okrem vlastnej tvorby podporuješ aj ostatných umelcov. Si riaditeľom galérie A7 Gallery, vystupuješ aj ako kurátor mnohých výstav. Ako vyzerá proces výstavy od začiatku až po diskusiu s pohárom vína pri dielach?
Máme svoju dramaturgiu. Tá má dve úrovne. V jednej oslovujeme konkrétnych ľudí my a v tej druhej môžu umelci reagovať na Open Call a prihlásiť svoje výstavné projekty. Z nich potom vyberieme.
Proces realizácie výstavy je veľmi špecifický pre každý projekt. Paralelne pracujeme na viacerých v priebehu roka. Keď sa na to pozrieš samostatne, projekty vyžadujú základnú prípravu, komunikáciu, návštevy, tvorba podmienok, produkcia, inštalovanie, marketing, postprodukcia, dokumentácia, logistika, ubytovanie a pod.
Niekedy to ide super rýchlo a niekedy si výstavy vyžiadajú mesiace príprav. Umenie nie je business. Tu sa pracuje v širších súvislostiach a v inom tempe. My žijeme pre to, čo robíme.
Ktorá výstava v tebe naposledy zanechala silnú emóciu? Prečo?
Dlho som sa tešil na Lubicu Mildeovú. Veľmi sa mi páči je prístup k umeleckej produkcii a jej spôsob uvažovania nad umením ako takým. Vernisáž sme museli robiť online, čo je škoda, ale tiež výborná skúsenosť. Kvôli pandémii sme museli na niekoľko dní dokonca zavrieť, ale keďže sme z rovnakých dôvodov posúvali decembrový program na január, mohli sme Lubicinu výstavu predĺžiť.
Dnes je ešte stále prístupná, pozývam. Je to inštalácia artefaktov, ktoré pri návšteve vyrušia ako laika tak aj erudovaného kunsthistorika a práve pre tento rozmer som s týmto projektom nadmieru spokojný.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Môžeš nám prezradiť, na čom momentálne pracuješ a aké sú tvoje plány do budúcna?
Momentálne pripravujem svoju samostatnú intermediálnu výstavu v Česku pre budúci rok, chystám sa ako kurátor s fotografom Janom Viazaničkom na februárový rezidenčný pobyt do kultúrneho centra Casa Planas v Palma de Mallorca a začal som tiež pracovať na novom monumentálnom obraze.
V galérii pripravujeme výstavné projekty na rok 2021 a pred nedávnom som začal so športovou lukostreľbou, takže sa pripravujem na olympiádu v Paríži. Plány do budúcna sú jasné, byť slávny a bohatý.
Okrem toho pokračujem v rozvoze umenia predovšetkým v BB a okolí, ktorý som zahajim počas prvej vlny pandemie. Rozhodol som sa, že diela, ktoré čakajú na výstavy, nemá zmysel skladovať opreté o stenu v depozite. Dočasne môžu tráviť čas u niekoho doma, kto sa z nich bude tešiť na dobu neurčitú. A funguje to. Veľa vecí mám rozhodených po meste, hlavne závesných, ale aj menšie sochy. Stačí si vybrať z toho, čo mam v ateliéri, zabalím a doveziem. Je to zadarmo, no s podmienkou. Musí sa mi dielo vrátiť nepoškodené a vtedy, keď ho budem potrebovať.
Zdieľať na