#Žijeme v uponáhľanej dobe, kde na nič nemáme poriadne čas. Všetko chceme rýchlo, takmer okamžite. To v dnešnej dobe odzrkadľujú aj vzťahy mladých ľudí. Hrnú sa do nich a tie častokrát končia rovnako rýchlo, ako začali. Prečo je to tak?
Skreslený názor o láske
Mladí majú tendenciu ukončiť partnerský vzťah pri prvých náznakoch problémov. Aj najmenšia drobnosť dokáže docieliť zaradenie spiatočky. Kameňom úrazu je, že všetci trpíme vzťahovým a sexuálnym perfekcionizmom. Pramení to z vnímania spoločnosti cez sociálne siete. Nereálny, priam dokonalý obraz ideálneho vzťahu sa nám v príspevkoch ponúka každý deň. Usmiate tváre, vrúcne bozky, rozprávkové destinácie a vyjadrenia plné nekonečnej pravej lásky.
Nikto sa predsa na Instagrame nepochváli hlasnou hádkou, očami opuchnutými od plaču alebo nedostatkom financií na vysnívanú dovolenku s partnerom. Problémy zostávajú zamknuté za dverami a svetlo sveta uzrie len to, s čím sa chceme pochváliť. To všetko len upevňuje náš vnútorný perfekcionizmus. Preto je čoraz náročnejšie pre mladých prijať momenty, keď sa všetko nevyvíja len kladne, podľa ich predstáv.
Keď spadnú ružové okuliare
Jednotlivcov tiež trápi dilema. Užívať si single život teraz, kým sú ešte mladí, neviazať sa a striedať partnerov? Alebo začať budovať solídny vzťah už okolo dvadsiatky? Túžba po dobrodružstve a experimentovaní je silná a mladí hľadajú neustále vzrušenie. Ak aj serióznejšie vzťahy budujú, od lásky očakávajú pocit neustálej eufórie.
Pramení to z popkultúry a filmov. Zo začiatku väčšiny románikov to tak naozaj vyzerá, no po určitej dobe sa emócie trochu upokoja, takzvane opadne prvotný opar zamilovanosti. Moderné páry majú vtedy tendenciu stratiť trpezlivosť, dokonca vieru vo vzťah, v ktorom sa momentálne nachádzajú. Začnú spochybňovať, či ich partner je ten pravý.
Kľúčom je komunikácia
V mnohých prípadoch dôjde k rozchodu kvôli nedostatku komunikácie. Opäť sa raz dostávame k už spomínanému perfekcionizmu. Najmä ženy majú vo zvyku nadobudnúť pocit, že ak ide naozaj o toho pravého, mal by jej predsa rozumieť aj bez slov. Lenže čítať myšlienky nevie nikto. Bez ohľadu na to, ako sa pár navzájom dobre pozná, nič to na veci nemení.
,,Je pre mňa ťažké vyjadriť, keď sa mi vo vzťahu niečo nepáči alebo vidím nejaký problém. Najprv si nechcem priznať, že tu vôbec nejaký problém je. Keď to už nedokážem, tak všetko dusím v sebe. Skrátka sa neviem ozvať. Bojím sa, aby som nepôsobila panovačne, nechcem vyvolávať hádky.
Na druhej strane tajne dúfam, že problém sa nejako vyrieši sám alebo ma to prejde a uvedomím si, že vlastne o nič nešlo. Lenže to sa nestane, všetko sa to vo mne kopí a potom jedného dňa vybuchnem. Ani neviem ako a zrazu vediem dlhý plačlivý monológ, v ktorom hovorím o veľkom množstve vecí, ktoré sa mi nepáčia a prekážali mi v poslednom období. A môj frajer nechápe, odkiaľ sa to všetko vzalo,“ hovorí o svojej skúsenosti Paťa.
Písanie ako komfortná zóna
Viacero mladých uviedlo, že sa im omnoho jednoduchšie komunikuje prostredníctvom správ. Špeciálne mileniáni, podľa štúdie spoločnosti OpenMarket až 75 % ľudí vo veku 17 až 34 rokov uprednostňuje textovanie.
Nemáme taký problém vyjadriť aj negatívne emócie a poukázať na problémy v chate, zatiaľ čo v skutočnej konverzácií tvárou v tvár hľadáme správne slová, máme zábrany a tendenciu zľahčovať okolnosti. Často aj vycúvať z konfrontácie a zmeniť tému. Napísať správu a stlačiť odoslať, je pre mladých prirodzenejšie. Profil na sociálnej sieti a obrazovka mobilu sú akýsi štít, za ktorým strácame hanbu, sme otvorenejší.
,,V chate je všetko jednoduchšie. Som tam úprimnejší a otvorenejší. Keď mi príde správa a ja rýchlo neviem čo mám odpovedať, mám čas si to premyslieť a aj počas písania odpoveď upraviť. Alebo aj po odoslaní správu vymazať, ak si to rozmyslím. Takú možnosť v reálnej konverzácii nemám. Aj hádky sú jednoduchšie v chate. Viem sa lepšie vyjadriť a nenapíšem hneď prvé, čo mi napadne. Myslím si, že to ma viackrát zachránilo pred ešte väčšou hádkou,“ uvádza Robo.
O sexe sa hovorí, ale vo vzťahu nie
To isté platí aj o rozhovoroch, ktoré sa týkajú sexu. Je komfortnejšie zveriť sa svojmu partnerovi so svojou tajnou sexuálnou fantáziou v chate ako v jeho prítomnosti. No najväčšou priepasťou v komunikácii o sexe je, keď sa bojíme prejaviť zo strachu.
Najčastejšie je to obava z odmietnutia či z toho, že zraníme city svojho partnera. Preto radšej pomlčíme, alebo sa snažíme niečo krvopotne tomu druhému naznačiť, čo sa ale nestretáva s porozumením.
Čo na to sexperti?
Túto tému podrobne rozobrali manželia Marinovci vo svojej knihe Sex talk´s, ktorú New York Times označili za bestseller. Pálčivej téme sa venujú aj v podcaste a na svojom instagramovom profile. Vanessa je licencovaná psychoterapeutka s dvadsaťročnými skúsenosťami v brandži. Zatiaľ čo jej manžel Xander je len obyčajný muž, ktorý už vyše desať rokov tvorí pár so sexuologičkou. Krásne sa teda dopĺňajú názory odborníčky a úplného laika.
,,Kvalitný partnerský sex sa začína rozhovorom. Prečo je však také náročné hovoriť o ňom s niekým, kto vás pravidelne vidí nahých?“ Otázka, ktorá výstižne udrela klinec po hlavičke. Je naozaj obrovský paradox, že mladí nemajú problém s nahotou, no nedokážu sa bez hanby rozprávať o svojich túžbach a dať partnerovi pravdivú spätnú väzbu.
Manželia sa na svojom Instagrame pýtali, prečo si ľudia myslia, že je také náročné o sexe hovoriť. Odpovede sú rôzne, ale najčastejšími boli tieto:
,,Hanbím sa.“
,,Nikdy na to nie je správny čas.“
,,Nechcem, aby to vyzeralo, že mi niečo chýba alebo že som sebecký.“
,,Cítim sa pri tom trápne.“
,,Strach z odmietnutia.“
Vanessa a Xander tieto obavy postupne búrajú v piatich rozhovoroch, ktoré údajne zmenia váš milostný život. V ich príručke nájdeš nástroje na to, ako s partnerom správne komunikovať. Teda vyjadrovať sa jasne, s trpezlivosťou a láskou tak, aby nevznikla hádka. Takýmto rozhovorom stanovili aj takzvané ,,zlaté“ pravidlá:
- Ľudia dokážu byť z komunikácie pekelne nervózni, najmä keď sa týka sexu. Táto nervozita nás vedie k tomu, že si v hlave nacvičujeme rozhovory a predstavujeme si desiatky hrozných scenárov, ako sa môžu pokaziť. Na toto úplne zabudni. Radšej si pripomeň, že do rozhovoru vstupuješ s dobrým úmyslom.
- Predtým, ako začneš rozhovor, stanov si, aké úmysly máš s partnerom. Načrtni napríklad, čo ti v sexe nevyhovuje, ale súčasne sa tvojej polovičky spýtaj, ako to vníma on či ona.
- Maj na pamäti, že tvoje úmysly nemusia byť komplikované, práve naopak, môžu byť úplne obyčajné: Trebárs len to, že chceš viesť pokojný a láskyplný rozhovor.
Vanessa ďalej odporúča techniku vnímania sa ako jeden tím. Obaja partneri sú si rovní, nikto z nich nie je ,,problémové dieťa“. Okrem toho radí každý rozhovor začať zľahka, teda zachovať pokojný a vyrovnaný tón a mimikou tela sa snažiť vyjadrovať uvoľnenosť. A čo robiť, aby ste sa nehádali?
,,Vždy a nikdy sú pre páry dve najmenej užitočné slová. Najskôr si vyjasnime jednu vec: v živote je zriedkavé, že sa niečo stane vždy alebo nikdy. Je to len nepresný jazyk. Navyše, tieto dve slovíčka postavia vášho partnera do obrannej pozície a spôsobia, že sa bude cítiť v pasci. Tieto slová tiež nastavujú žalostne nízku latku, ak ide o zlepšovanie sa. Urobte si teda vzájomne láskavosť a vyraďte ich zo svojho slovníka.“
Koľko sexu je tak akurát?
Vo vzťahoch to spravidla škrípe pri nedostatku intímností. Ale čo ten nedostatok vlastne je a ako ho definovať? Každý pár je iný a dokonca aj jednotlivci v ňom majú na túto tému rozdielne názory. Z výskumov vyplýva, že mladí od 18 do 24 rokov majú sex približne dvakrát týždenne, teda osemkrát za mesiac. Štúdia ďalej ukázala, že priemerné páry majú sex päť až šesťkrát mesačne. Väčšina opýtaných ale tvrdí, že by ho prijali častejšie.
Odpoveďou na spokojnejší a dlhotrvajúci vzťah je teda otvorená komunikácia a pravidelný sex. Ten zmierňuje napätie vo vzťahu, uvoľňuje stres a zbližuje dvojicu. Keď sa k tomu ešte pridá aj úprimný rozhovor bez hanby, máte vyhraté.
Zdieľať na
Zdieľaní