#V novembri 2022 presiahla svetová ľudská populácia po prvýkrát 8 miliárd. Na svete sa v čase vydania tohto článku rodí raz toľko ľudí oproti počtu tých, ktorí zomrú. Ako sa teda bude vyvíjať naša zaľudnenosť a prečo štatistiky ukazujú, že Slovensko vymiera? Na tvoj dôchodok zrejme nebude mať kto pracovať.
V článku sa dočítaš:
- Kedy na Zemi prvýkrát žila miliarda ľudí
- Aká bude budúcnosť rastu obyvateľstva v nasledujúcich dekádach
- Ktorá krajina a ktoré mesto sú najzaľudnenejšie
- Prečo bude na Slovensku populácia klesať
História rastu obyvateľstva na Zemi
Na začiatku rozmachu poľnohospodárstva, teda približne pred 10-tisíc rokmi, bola populácia ľudskej rasy na Zemi výrazne malá oproti dnešku. Po planéte kráčalo len zhruba 5 miliónov Homo Sapiens (doba neandertálcov bola už dávnou minulosťou). Celých 8-tisíc rokov, teda až do vynulovania letopočtu, rástla populácia len veľmi pomaly. Práve v „roku 0“ bolo na svete približne 200 miliónov ľudí.
V tomto čase vládol svetu (tomu známemu) Starý Rím a Gréci už boli históriou. Do roku 1450 (teda do konca stredoveku) žilo na Zemi len 400 miliónov ľudí. Zlom nastal práve počas nasledujúceho storočia, keď Európania začali kolonizovať Ameriku a neskôr aj iné kontinenty. Za sto rokov sa populácia zvýšila na necelých 500 miliónov. Na tomto čísle ostala až do rozmachu industriálnej revolúcie.
Prvá miliarda
V druhej polovici 18. storočia začína práve spomínaná prvá vlna industriálnej revolúcie. Znamená to masovú výrobu produktov, vznik tovární a nástup pary ako hlavného ťahača doby. O pár desaťročí neskôr prišla na rad elektrina. V tomto čase mali Francúzi svoju revolúciu, Briti skolonizovali, čo sa dalo a najmä medicína sa začala modernizovať.
Presne v tomto období, konkrétne v roku 1804, malo ľudstvo dosiahnuť svoju prvú miliardu. Z novými technológiami, vyspelou medicínou (vrátane prvých vakcín) a osídľovaním aj horšie dostupných častí sveta koncom 19. storočia zažívalo ľudstvo obrovský rozmach. Nezastavila ho ani prvá svetová vojna (1914 – 1918) a už v roku 1930 nás tu boli dve miliardy.
Práve začiatkom 20. storočia nabralo tempo rastu poriadne na obrátkach. Tretiu miliardu sme prekročili v roku 1960, štvrtú v roku 1974, piatu v roku 1987, šiestu v roku 1998 a siedmu v roku 2010. Ak máš dnes od 25 do 35 rokov, tak v čase tvojho narodenia žilo na svete približne o 25 – 30 % menej ľudí.
Ako to vyzerá dnes?
Osem miliárd zaznamenali Spojené Národy presne 15. novembra 2022, pričom ešte 1. júla 2020 bolo na Zemi necelých 7,8 miliardy ľudí. Ani dvojročná svetová pandémia neznížila našu populáciu, aj keď je pravdou, že pôrodnosť a úmrtnosť mali k sebe o čosi bližšie. Aktuálne žije v priemere 52 obyvateľov na jeden kilometer štvorcový pevniny. Ešte v roku 1975 to však bola iba polovica.
Tendencia rastu v budúcnosti
Podľa týchto štatistík sa na prvý pohľad môže zdať, že sa rútime do katastrofy. Sčasti je to pravda, no počet obyvateľov a tendencia rastu nemusia ísť ruka v ruke (aspoň nie počas spoločného obdobia). Aj keď hranica desiatich miliárd ľudí na Zemi je neodvrátiteľná, rásť nebudeme donekonečna.
Desiata miliarda
Podľa aktuálneho tempa pôrodnosti a úmrtnosti a podľa predpovede do budúcnosti by sme mali dosiahnuť 9 miliárd v roku 2037. To je o tri roky dlhší čas, ako v prípade ôsmej miliardy (pätnásť rokov miesto dvanástich).
Desať miliárd by malo ľudstvo prekonať v roku 2058, čo je znova dlhšie čakanie na ďalšie okrúhle číslo. Tentokrát sa predĺži až na 21 rokov. Z toho môžeme usudzovať jediné – rast obyvateľstva sa znižuje a počas ďalšieho storočia začne ľudstvo pomaly „vymierať“.
Ľudí pribúda o polovicu menej
Ak sa pozrieme na graf rastu obyvateľstva za posledných 70 rokov, všimneme si, že kým ešte v 60. rokoch bol ročný rozdiel vyšší ako 2 %, aktuálne sa blížil k hranici 1 %. To znamená, že ľudí na Zemi aktuálne pribúda o 50 % menej ako pred 50 rokmi, avšak kvôli dvojnásobne väčšej aktuálnej populácii je rast pochopiteľne rovnaký.
V roku 2025 by mal ročný rast populácie klesnúť pod 1 %. Do roku 2050 sa dokonca odhaduje, že sa dostane na úroveň len 0,53 %. Kým ešte v 50. a 60. rokoch 20. storočia bol priemerný vek obyvateľstva 22 – 23 rokov, dnes je to 31. V spomínanom roku 2050 by mal byť priemerný vek až 36 rokov.
Ľudstvo jednoducho starne a nemáme šancu to zastaviť. Teda, ak nechceme, aby pribúdala miliarda ľudí každý jeden rok. S veľkou populáciou je totiž spojený aj náročný prístup k pitnej vode či priestor na farmárčenie alebo poľnohospodárstvo.
Najzaľudnenejšie krajiny sveta
Na mape nájdeš regióny, ktoré oveľa hustejšie osídlené než ostatné – to znamená, že v týchto častiach sveta (hnedých na mapke nižšie) žije najviac ľudí. Viac ako tisíc obyvateľov na jeden kilometer štvorcový sa nachádza vo východnej Číne, Indii, Japonsku, Južnej Kórei, v niektorých krajinách Oceánie, v strednej Európe, vrátane juhu Británie, ale aj na východnom pobreží Spojených štátov.
Prvenstvo drží Čína, zrejme oň príde
Asi nikoho neprekvapí, že krajinou s najväčším počtom obyvateľov je ešte stále Čína. V čase vydania tohto článku má 1,45 miliárd obyvateľov, čo je 18,5 % svetovej populácie. Na druhom mieste sa ocitla India s 1,41 miliardami obyvateľov. Tá zaberá 17,7 % populácie svete. Na treťom mieste sú Spojené štáty s 331 miliónmi a podielom 4,2 %.
Podľa prognóz do budúcnosti to však vyzerá tak, že Čína o svoje prvenstvo príde. Keďže v Indii pribudne približne 14 miliónov ľudí ročne, mohlo by sa tak stať do už do piatich rokov. Len pre zaujímavosť, Čína mala ešte v roku 1965 len polovičnú populáciu oproti tej dnešnej.
Napriek tomu sú obe krajiny obrovské. Prvenstvo v štatistike najviac ľudí na jeden kilometer štvorcový s prehľadom drží Monako – síce je to jedna z najmenších krajín sveta, no so zaľudnenosťou viac ako 26-tisíc ľudí na kilometer štvorcový.
Naopak, krajina s najmenším počtom obyvateľov je Vatikán. V čase vydania tohto článku má len 806 obyvateľov. Ázia tvorí dohromady 59,5 % svetovej populácie, čo je viac ako štyri a pol miliardy ľudí. Zároveň je však aj najväčším kontinentom. Na druhom mieste je Afrika so 17,2 % podielom a Európa s 9,6 %. V Európe dnes žije takmer trištvrte miliardy ľudí a jej populácia posledných päť rokov stagnuje.
Tlačenice v Tokiu
Ak nehľadíme na krajinu, ale na jednotlivé mestá, Čína ani India nie sú na prvej priečke. Najľudnatejším mestom je japonská metropola Tokio, ktorá mala v roku 2022 populáciu 37,2 miliónov ľudí. Na druhom mieste je mesto Dillí v Indii s populáciou 32 miliónov ľudí. Tretie miesto si stále drží čínsky Šanghaji s 28,5 miliónmi obyvateľov. Práve toto mesto rastie najrýchlejšie.
V top desiatke sa umiestili v poradí nasledovné mestá: Dháka (hlavné mesto Bangladéša, 22,4 miliónov), Sao Paolo (Brazília, 22,4 miliónov), Mexico City (hlavné mesto Mexika, 22 miliónov), Káhira (hlavné mesto Egypta, 21,7 miliónov), Peking (hlavné mesto Číny, 21,3 miliónov), Bombaj (India, 20,9 miliónov), Osaka (Japonsko, 19 miliónov).
Najzaľudnenejším mestom Európy (aspoň čiastočne) je turecký Istanbul s 15,6 miliónmi obyvateľov. Vo svetovom rebríčku mu aktuálne patrí 13. miesto.
Staré Slovensko
V školách sa možno dozvedáš, že na Slovensku žije päť a pol milióna ľudí. To však nie je pravda. Toľko obyvateľov Slovensko nikdy nemalo a zrejme ani mať nebude. V decembri 2022 nás tu bolo 5 miliónov a 466-tisíc. Priemerne sa dožívame 78 rokov (ženy 81 a muži 74).
Najľudnatejšími mestami sú Bratislava so 423-tisíc ľuďmi, Košice s 236-tisíc ľuďmi a Prešov s 94-tisíc obyvateľmi. Aj keď tieto štatistiky vyzerajú dobre, v skutočnosti to také ružové nie je. Slovensko sa aktuálne dostalo na vrchol počtu populácie (aspoň v nasledujúcom storočí) a začíname vymierať.
Stagnujeme, nemáme rast obyvateľstva
Slovensko zaberá 0,07 % svetovej populácie – sme teda naozaj malá krajina. Toto číslo sa však čochvíľa ešte zmenší. Už v roku 2025 sa zastaví rast obyvateľstva a nastane jeho opak. Naša populácie sa bude postupne zmenšovať z 0,04 % ročne až po 0,5 % ročne, čo by malo nastať už v roku 2050. To znamená, že o tridsať rokov bude na Slovensku žiť približne o pol milióna ľudí menej ako dnes (zrejme 4,98 miliónov).
Nepoteší ani priemerný vek, ten je na Slovensku 41,2 rokov. Postupne starneme a v roku 2050 by mal priemerný vek atakovať 50 rokov. Vtedy by už 65 % ľudí malo žiť v mestách (aktuálne žije v mestách 53 % ľudí). Slovensko v roku 2050 bude tvoriť len 0,05 % svetovej populácie.
Budúcnosť je čierna, ako ju zmeniť?
Ak chce Slovensko aj naďalej prosperovať, musí sa zvýšiť pôrodnosť. Je pekné, že priemerný vek sa neustále zvyšuje a sme ďaleko za svetovým priemerom (necelých 73 rokov), no tým zároveň starne obyvateľstvo. Slovensko bude musieť prekopať dôchodkový systém. Hrozí totiž, že počet seniorov aktívne poberajúcich penziu bude čoraz vyšší, kým počet pracujúcich ľudí vyrábajúcich tieto dôchodky, bude naopak klesať.
Obrovským problémom je aj odchod mnohých mladých ľudí do zahraničia, kvôli čomu taktiež starne obyvateľstvo. Nastávajúce vlády by mali vytvárať atraktívne ponuky pre mladých ľudí, aby sa v krajine zamestnali, žili a mali rodinu. Konkurencia v podobe európskych príležitostí a Schengenu je ale veľká.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní