Peter sa prezlieka za ženu: Je to zábava, po meste však v šatách nechodím

Pre Petra je drag umelecká forma sebavyjadrenia (Zdroj: archív Jasmine Richart)

#Peter pochádza z Banskej Bystrice a vo voľnom čase sa prezlieka za ženu. V rámci zoskupenia House of Q pôsobí spolu s ďalšími slovenskými umelcami ako drag queen a hovorí si Jasmine Richart.
V rozhovore sa dozvieš, či sa po meste bojí kráčať v ženských šatách, ako dlho trvá premena z Petra na Jasmine, ale aj to, prečo je drag uletená forma umenia.

Vedel si už odmalička, že si queer?
Prišlo to až okolo pätnásteho roku, keď som sa nejako vnútorne vyrovnal s tým, že som gay, a začal som to brať ako fakt. Akési varovné signály tam boli, od útleho veku som sa hrával s bábikami, dokonca som im navrhoval šaty (smiech).

Kedy si sa stretol po prvýkrát s pojmom „drag“?
Ako prvý som videl klip k pesničke od americkej drag queen Alasky Thunderfuck „Brazil“, keď som mal čerstvých 17 rokov. Vtedy som nechápal, čo vôbec drag je, iba som sa na tom dobre pobavil. O rok neskôr som objavil súťaž RuPaul’s Drag Race, odvtedy to pre mňa nabralo úplne iný význam.

Ako sa zrodila Jasmine Richart?
Bola to vlastne úplná náhoda. Na banskobystrickom Pride v roku 2020 sme sa s mojím najlepším kamarátom vydali na afterparty, kde vystupovala skupina Action Sisters. To bol pre mňa zlomový okamih, keď som si uvedomil, čo chcem a musím urobiť. Presne o rok na to, na Pride 2021, som už vystupoval ako Jasmine spolu s Action Sisters. Dnes si hovoríme House of Q (Q ako „Queer“).

Spomínaš na svoju prvú mejkapovú session pred zrkadlom? Ako dopadla?
Úplne katastrofálne, moje prvé pokusy o mejkap dopadli vždy zle (smiech). Poriadny mejkap chce čas a cvik, ani po roku si na niektoré zložky mejkapu netrúfam sám a pomáha mi s nimi moja drag mama Chantall. Čudujem sa, že má so mnou toľko trpezlivosti (smiech). Vďaka, mami!

Ako dlho trvá premena z Petra na Jasmine?
Fú, to som asi nikdy nestopoval. Od holenia až po mejkap to zaberie možno dve až štyri hodiny. Začínam vždy s holením hornej časti tela (brucho, hruď, podpazušie, ruky, krk a tvár), nasleduje mejkap, potom tvorba ženskej siluety tela, teda umelé boky a zadok z molitanu.

Na to všetko ide 13 vrstiev siloniek, sťahovacia spodná bielizeň, podprsenka a oblečko. No a potom parochňa, štekle a som pripravený zaútočiť na pódium (smiech). Každý drag artist má tento postup iný, využíva iné triky – poznám ľudí, ktorým príprava zaberie hodinu, iným aj šesť.

S drag vystúpeniami si začal len minulý rok. V čom si sa za ten čas zlepšil najviac?
Najviac som sa posunul v oblasti líčenia, aj keď mám stále čo doháňať. Chce to len čas. Okrem toho pociťujem pred vystúpením menej trémy. Snažím sa užiť si každé číslo a odovzdať publiku čo najviac pozitívnej energie. Drag má pozitívnu emóciu, je to typ umenia, ktorého úlohou je ľudí hlavne pobaviť.

Ako reagovali tvoja rodina a najbližší na tvoju orientáciu a netradičnú umeleckú zábavku?
V téme coming outu sa asi môžem považovať za jedného z tých šťastnejších. Moja rodina aj blízki „zobrali“ obe informácie veľmi super a podporne. Berú ma takého, aký som, a chcú len, aby som bol šťastný, za čom som im samozrejme nesmierne vďačný.


Chantall Licorne je tvojou drag mamou, Kassandra je zase tvoja drag dcéra. Tieto vzťahy sú v drag kultúre veľmi dôležité. Ako by si ich popísal niekomu, kto nie je do dragu zasvätený?
Rodinné záležitosti v rámci dragu znejú omnoho zložitejšie, ako v skutočnosti sú. Opísal by som ich ako vzťah učiteľky a žiačky. Drag mama je niekto, kto ťa učí „remeslu“ a snaží sa ti uľahčiť štart na tvojej drag ceste. Pomôže ti s mejkapom, tancom, chôdzou na podpätkoch a podobne. Je to aj o zdieľaní parochní, šiat a kostýmov, keďže drag je finančne veľmi náročná záležitosť.

Možno sa to dá prirovnať k akejsi výchove dieťaťa, takže drag rodiny nie sú v porovnaní s inými rodinami až také odlišné — sme prosto partia blízkych ľudí, ktorí sa majú radi a stoja pri sebe za každých okolností.

V centre nezávislej kultúry v BB Záhrada organizujete showku Queer Time…
Queer Time je formát, ktorému sme sa začali venovať na jar tohto roku. Každý si tu nájde niečo svoje. Počas dvojhodinového predstavenia sa môže divák tešiť na drag, tanec, spev, komédiu, burlesku alebo ničím nedefinovaný performance — a oveľa viac.

Spolu s naším House of Q vždy vystupujú aj ďalší umelci a umelkyne z celého Slovenska či zo zahraničia. Najbližšie sa ľudia môžu prísť pozrieť už 25. februára práve do spomínaného centra Záhrada, kde uvedieme už šiestu edíciu Queer Time s podtitulom Circus.

Slovensko je podľa prieskumov jednou z najhomofóbnejších krajín EÚ. Stretol si sa kvôli svojej práci alebo sexuálnej orientácii s hejtom či šikanou?
S otvorenou šikanou som sa okrem pár trápnych poznámok na ulici a na Pride-och našťastie nestretol. V online priestore je to však citeľne horšie. Ľudia sú na sociálnych sieťach ako odtrhnutí z reťaze, neboja sa napísať čokoľvek. Cítia sa byť neporaziteľní a mocní. Vyhrážky, nadávky a rôzne formy urážok sú tam na dennom poriadku.

Najšokujúcejšie je, keď si v schránke nájdeš správy od detí mladších ako 15 rokov, ktoré ti prajú smrť. To je pre mňa úplne nepochopiteľné. Na online hejt som si však už zvykol a žiadna z týchto foriem nenávisti so mnou už nič nerobí. Zasmejem sa nad tým a život ide ďalej.

Bál by si sa kráčať po Bystrici v ženských šatách?
Na sociálnych sieťach sa ma často pýtajú, či chodievam takto vymaľovaný a vyobliekaný aj bežne do obchodu a po ulici. Odpoveď je nie. Dôvodom nie je to, že by som sa bál alebo hanbil, ale jednoducho preto, že som drag queen, a nie človek v tranzícii. Veľa ľudí nechápe, že je medzi tým zásadný rozdiel. Drag je podľa mňa veľmi podobný herectvu — drag queens vytvárajú ilúziu ženskosti, je to v podstate umelecká profesia. Ani baletky nenakupujú rožky v divadelnom kostýme.

https://www.instagram.com/p/CgjJ6IKN0QG/

Čo konkrétne pre teba znamená drag?
Je to pre mňa forma sebavyjadrenia a čas, kedy môžem byť na chvíľu niekým iným a zabudnúť na Petrove osobné problémy. Zároveň je to však pre mňa aj forma umenia.

Človek vie vďaka dragu vyjadriť veľa vecí: poukázať na globálne problémy, robiť osvetu, ale takisto sa vyrovnať s vlastnými „mindrákmi“. Veľakrát sa nám stalo, že po vystúpení za nami prišli diváci s tým, že sme im otvorili oči. Je skvelé vidieť, že to, čo robíš, má význam. A že to ľudí aj baví.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame