#Rebeka a Betka. Dve sympatické Slovenky, ktoré sa spoznali až v Holandsku. Slovo dalo slovu a spoločné skúsenosti na vysokej škole ich inšpirovali k vytvoreniu ich vlastného projektu s názvom Holprom.
Dievčatá, predstavte sa na úvod. Ako sa voláte, koľko máte rokov, odkiaľ pochádzate?
Ja sa volám Rebeka a mám 23 rokov. Pochádzam zo Žiliny, ale už od malička bývam v Bratislave, kde som chodila na základnú školu aj gymnázium. Počas gymnázia som absolvovala ročný výmenný pobyt v Amerike a vtedy som sa rozhodla ísť na vysokú školu do Holandska.
A ja som Betka, mám 27 rokov a pochádzam z okolia Prievidze. O možnosti štúdia v zahraničí som začala uvažovať počas štúdia na mojej strednej škole – Bilingválne Gymnázium v Sučanoch. V poslednom ročníku štúdia na strednej, keď prišlo k výberu vysokej školy, som sa ako asi jediná z môjho ročníka v tom čase rozhodla pre štúdium v Holandsku (v tom čase bolo najmä populárne Anglicko a Dánsko). A toto bolo jedným z najlepších rozhodnutí!
Ako ste sa spoznali?
Spoznali sme sa práve v Holandsku, ale paradoxne počas univerzity sme sa až tak nestretávali, keďže sme boli v iných ročníkoch. Betka bola o ročník vyššie a bola to asi jediná Slovenka, čo som v Brede , kde sme študovali, poznala. Viac sme sa začali stretávať, keď Betka už doštudovala, a ja som bola v poslednom ročníku. Vtedy začal vznikať aj projekt Holprom.
Prečo ste študovali práve v Holandsku?
Ako som spomínala, o štúdiu v zahraničí som začala uvažovať po mojom návrate z Ameriky. Hľadala som štúdium v angličtine, ktoré by bolo finančne dostupné, preto mi hneď na začiatku vypadlo Anglicko, kde bolo školné veľmi vysoké. Ostali mi dvaja favoriti, Holandsko a Dánsko. Nakoniec som si vybrala Holandsko, hlavne z dôvodu, že mali dobre hodnotené školstvo a v našom odbore – turizmus, bola Breda University jedna z najlepšie hodnotených univerzít v Európe.
K Holandsku som sa dostala veľmi náhodne. Vedela som, že chcem študovať odbor Tourism Management. Pozerala som po možnostiach štúdia v Škótsku, Nemecku, no štúdium tohto odboru bolo ponúkané buď iba na privátnych univerzitách, alebo ma obsah programu neohúril. Až do momentu, kedy som narazila na Holandsko. V tom čase univerzita ponúkala možnosť zúčastniť sa Dňa otvorených dverí priamo v Holandsku, neváhala som ani minútu, prihlásila sa a bookla let. Po absolvovaní tohto podujatia a návšteve krajiny a univerzity bola voľba krajiny a odboru pre moje vysokoškolské štúdium jasná.
Aké to je študovať v Holandsku? V čom sa líči ich vysokoškolský systém od toho nášho?
V Holandsku sú dva typy univerzít – Research Universities (Výskumné univerzity) a Universities of Applied Sciences (Univerzity aplikovaných vied). My sme obe študovali na univerzite aplikovaných vied. Tento typ univerzity nie je na Slovensku/Česku veľmi známy. Sú to univerzity, ktoré sú primárne zamerané na aplikovanie naučenej teórie do praxe. Preto sú súčasťou štúdia hlavne skupinové projekty a povinné pracovné stáže. Zatiaľ čo výskumné univerzity sa viac podobajú tým slovenským, je tam väčší dôraz na teoretického štúdium, viac samoštúdia.
Hodnotíte teda štúdium v zahraničí lepšie ako keby ste zostali na Slovensku?
Za mňa osobne určite áno. Myslím si, že na Slovensku by som nikdy nemala toľko možností získať praktické skúsenosti a pocestovať a objaviť toľko zo sveta. Univerzity majú partnerské univerzity po celom svete a môžete tam počas štúdia stráviť aspoň jeden semester, ak by ste chceli. Ja som napríklad bola pol roka v Južnej Kórei. Taktiež na pracovnú stáž môžete ísť do krajiny, ktorú si sami vyberiete. Vďaka tomuto som tiež mala možnosť spoznať ľudí z celého sveta, s ktorými som doteraz v kontakte.
Jednoznačne. Možností, ktoré sa mi počas štúdia otvorili a skúsenosti, ktoré som nazbierala všade po svete sú na nezaplatenie. Teraz sa teším, že ich môže posúvať ďalej aj u nás.
V akom jazyku prebiehala výučba? Akú úroveň cudzieho jazyka musí mať študent aby mohol odísť študovať do Holandska?
Štúdium v Holandsku prebieha výlučne v angličtine. Študenti, tak ako aj učitelia, sú z celého sveta, a preto je prostredie veľmi multikultúrne. Pri nemeckých hraniciach je možnosť nájsť aj pár odborov v nemčine pre tých, ktorí viac inklinujú k štúdiu po nemecky. Ja som sa pred odchodom bála, že keď neviem po holandsky, tak to tam budem mať dosť ťažké, ale veľmi som sa mýlila.
Drvivá väčšina ľudí v Holandsku hovorí po anglicky, a preto sa vôbec nemusíte obávať. Čo sa týka úrovne, ja by som povedala, že ak sa viete dohovoriť a vyjadriť svoj názor, tak budete v pohode. Tiež je dôležité vedieť prečítať text s porozumením, aby ste sa nezasekli pri učení, ale osobne si myslím, že úroveň B2 úplne stačí. Odborné názvy a výrazy vás v škole rýchlo naučia.
Aký vzťah majú študenti s vysokoškolskými učiteľmi? Sú pre študentov skôr priateľmi alebo nedobytnou autoritou, z ktorej majú strach?
Toto bolo pre mňa jedným z najväčších prekvapení. Keď som na univerzitu odchádzala, myslela som si, že to bude ako u nás na strednej, že budeme učiteľov oslovovať profesor, a že sa s nimi budeme sotva poznať. Ale po príchode som bola milo prekvapená, keď už počas Introduction week sme sa spoznali s našim coachom, niečo ako triedny učiteľ, ktorý nám povedal aby sme ho oslovovali prvým menom, dal nám svoje súkromné číslo a mail a povedal nám, že ak by sme mali akýkoľvek problém aj mimo školy, kľudne mu môžeme napísať. Od tohto momentu sa tak k nám správali všetci učitelia. Pre mňa veľmi milá a odlišná skúsenosť.
Tu len doplním Rebeku, s mojimi učiteľmi som stále v kontakte, vždy sú radi, keď sa im ozvem, poprípade stretnem s nimi, keď som na návšteve Holandska.
A čo cena za toto štúdium? Koľko si majú študenti – alebo ich rodičia – pripraviť?
Oproti iným krajinám sú školné aj životné náklady v Holandsku celkom dostupné. Školné je v priemere okolo 2000 EUR ročne, ale prvý ročník má zlacnené školné na polovicu, tento rok, kvôli korone, dokonca na štvrtinu, 542 EUR pre bakalárske štúdium. Na školné sa navyše dá zobrať študentská pôžička s veľmi výhodnými podmienkami. Taktiež, ak študent popri škole pracuje, môže navyše dostať grant od holandskej vlády, takže sa to dá ufinancovať.
Pamätáte si na moment, kedy ste začali uvažovať o spoločnom podnikaní?
Áno, veľmi jasne. Bola to dosť náhoda. Betka mala cestovať ranným letom do Berlína, a preto prespala u nás v Bratislave. Cestou na letisko sme sa aj s mojím tatinom rozprávali o Holandsku, o tom ako sme tam odchádzali a ako sme si robili prihlášky. Vtedy sme zistili, že obe sme išli cez bulharskú agentúru, keďže na Slovensku našu univerzitu nikto nezastupoval. Keď sme si uvedomili, že odvtedy sa táto situácia na Slovensku nezmenila, tatino prišiel s nápadom, aby sme univerzitu skúsili zastupovať my. A tak sa projekt začal formovať a rozbiehať.
Spolu ste založili projekt Holprom. Čo znamená tento názov?
Holprom je spojením slov Holandsko a promócia, keďže sa jedná o vysokoškolské štúdium, alebo po anglicky promotion, čiže promovanie holandských univerzít na Slovensku.
O čom je celý tento projekt?
Hlavnou myšlienkou projektu je informovať maturantov/vysokoškolákov zo Slovenska o možnostiach bakalárskeho a magisterského štúdia v Holandsku. Často sa stretávame s bojazlivými myšlienkami študentov, ktorí si myslia, že na to nemajú, či už vedomostne alebo finančne. Taktiež veľmi často vidíme, že študenti o vysokoškolskom systéme v Holandsku veľa nevedia. Je to veľmi pochopiteľné, samy sme toho pred odchodom veľa nevedeli, a preto sme sa rozhodli to zmeniť. Ďalším naším cieľom v rámci Holpromu je budovanie komunity Slovákov a Čechov v Holandsku, aby študenti mali pocit, že sa majú na koho v cudzej krajine obrátiť.
Čo všetko zahŕňa v prípade záujmu o štúdium v Holandsku celý tento proces? Ako dlho trvá?
Z našej strany proces zahŕňa všetko od počiatočných informácií a konzultácie ohľadom odboru univerzity, cez pomoc s dokumentmi (CV, motivačný list, preklady vysvedčenia) až po odchod do Holandska a všetko s tým spojené. Dĺžka procesu je veľmi individuálna. Ak už sú pripravené všetky dokumenty, tak je to otázka pár dní a univerzity sa často vyjadria do pár týždňov. Preto je veľmi reálne, že študenti môžu už okolo Vianoc vedieť, že sú podmienečne prijatí, čo je veľmi príjemný pocit.
Vy ponúkate všetky tieto služby úplne bezplatne. Prečo?
Áno, naše služby ponúkame študentom bezplatne, lebo si myslíme, že by mali mať prístup k čo najviac informáciám pri tomto dôležitom rozhodnutí. Odovzdávame v prvom rade hlavne naše osobné skúsenosti, a preto dúfame, že to študentom pomôže. My sme sa pri našom rozhodovaní nemali na koho obrátiť, to chceme zmeniť.
Aké sú podľa vás TOP univerzity v Holandsku? Viete, koľko Slovákov prijímajú?
Na túto otázku nemáme jednoznačnú odpoveď. Vysokoškolské štúdium v Holandsku je veľmi kvalitné. V prvom rade veríme, že každý človek sa musí poobzerať v tom svojom vyhliadnutom odbore. A samozrejme, sa na začiatok musí rozhodnúť, či by teda chceli študovať viac teóriu alebo viac v praxi. Potom môžu začať hľadať tú najlepšiu univerzitu pre nich. Čo odporúčame študentom, je položiť si tieto 3 základné otázky, ktoré zjednodušia proces výberu vysokej školy a odboru:
1. Čo ma baví?
2. Prax alebo teória?
3. Život vo veľkomeste, alebo radšej nie?
Čo sa týka počtu prijatých Slovákov je super, keďže sme v Európskej Únii, že Slováci majú rovnaké podmienky prijatia ako domáci Holanďania. Niektoré univerzity majú obmedzené počty prijatých študentov, ale nemalo by to byť nijako rozdelené podľa národností, takže sa netreba báť a stačí to skúsiť.
Zdieľať na