#Úprimne, na slovenský film chodíme do kina skutočne len zriedka. Minulý rok sme sa mimoriadne tešili na drámu Správa od Petra Bebjaka. Nakoľko však ako krajina vo veľkom produkujeme najmä komédie, rozhodli sme sa zavítať aj na tento žáner. Po úspešnom filme Šťastný nový rok z konca roku 2019 sme sa dočkali pokračovania s podtitulom Dobro došli, ktoré sa mimochodom odohráva počas letnej dovolenkovej sezóny v Chorvátsku. Ako napokon dopadlo pokračovanie?
Nadupaný slovenský ansámbel
Príbeh je voľným pokračovaním spomínaného úspešného filmu. Začína sa na Silvestra, keď Marek požiada Hanu o ruku. Jej súhlas rozpúta bláznivý kolotoč udalostí, predchádzajúci ich svadbe v nádhernom prostredí pri „československom“ mori v Chorvátsku. Trojica Haniných priateliek a ich rodiny opäť vnášajú do zdanlivo jednoduchej prípravy svadby dobrodružstvo, napätie, zábavu a niekedy aj drámu.
Zatiaľ čo jedna z nich je momentálne bez partnera, druhá má okolo seba hneď dvoch súperiacich sokov a tretia manžela, ktorý svojou bezstarostnosťou už naozaj prekračuje všetky hranice (v tomto prípade dokonca hranice Schengenu). Všetci v podstate nechtiac robia všetko pre to, aby zamilovanej dvojici svadbu skomplikovali, alebo ich vlastným príkladom odradili až tak, že k nej takmer ani nedôjde.
Na striebornom plátne sa znova objavia aktuálne najžiadanejší slovenskí herci, teda Táňa Pauhofová, Antónia Lišková, Gabriela Marcinková, Zuzana Norisová, Emília Vášáryová, Ján Koleník, Tomáš Maštalír, Jozef Vajda či Marek Majeský a asistuje im aj zopár českých kolegov. Počas hodinky a pol dostane každý z nich dostatok priestoru, aby ťa rozosmial, ale aj dojal. Lenže ich postavy sú príliš stereotypné, čo je dvojsečná zbraň tvorcov.
Stereotypné postavy
Prečo dvojsečná zbraň? Nájdeš tu slobodnú ženu, vydatú ženu, rozvedenú ženu, dievča, ktorá sa v živote nechce vydať, ktoré sa chce vydať okamžite, úspešného podnikateľa, hlúpeho ocka, „idiota“ sluhu, ožrana… jednoducho všetko, čo existuje. Scenár chce naplniť očakávanie každého diváka a preto stelesňuje aspoň jednu postavu, ktorú zo života poznáme a ohovárame ju (resp. zabávame sa na jej účet).
V tomto je film prvotriedny. Predstavuje postavy, ktoré poznáme a vieme sa s nimi sžiť. Chápeme, že tvorcovia cielia na obrovskú divácku základňu, no na druhú stranu žiadna z postáv nefunguje naplno. Aj Maštalír, ktorý hrá nadávajúceho otecka mladej tínedžerky, je taký trtko, ktorý ale v prípade núdze vie zvážnieť a učiniť logické rozhodnutie. To by sme od takej postavy v danom čase len ťažko čakali.
Zasadenie do Chorvátska taktiež pomôže popularite filmu. No kto z nás nikdy nebol na dovolenke pri slovenskom mori? Známe postavy, známe prostredie – vyhraté. Ale nie tak celkom. Čo z toho, ak sú postavy napísané tak lenivo, že nie vždy chápeš ich činy a rozhodnutia? V rámci jednoduchej zábavy v kine možno účinné, ale do budúcna nie príliš sofistikované riešenie. Českí Vlastníci nie nadarmo vynikajú práve skvelými postavami.
Humor, na ktorom sa nasmeješ, aj nezasmeješ
Len ťažko by sme v sále našli človeka, ktorý za nezasmial aspoň jedinému vtipu. To preto, že sú tu všetky druhy vtipných situácií – pohraničná kontrola s opitým cestujúcim, výlet na rogale so zabudnutou vysielačkou alebo opitý človek snažiaci sa dostať do hotela. Príliš veľa alkoholu? Áno, aj to patrí k nám Slovákom a takto nás zrejme aj tvorcovia vidia. Prílišné stereotypizovanie postáv nikdy nepomôže samotnému filmu.
Usmial som sa asi dvakrát, aj tomu dopomohla skôr vypredaná smiaca kinosála. Tým nechcem tvrdiť, že situácie by neboli vtipné, ale za ich vtipnosť môžu tvorcovia vďačiť hercom (najmä Liškovej a Maštalírovi) a nie scenáristke Kronerovej, ktorá ich do daných situácii dostala. Pracuje sa so situačným humorom a ten si vyžaduje improvizáciu na pľaci. Našťastie sa herci chopili svojich úloh dobre, aj keď zopár hralo len samých seba.
Z technickej stránky by som príliš nezabŕdal do nejakej kompozície či kamery. Ondriš si väčšinu záberov postrážil, aj keď budem dlho dostávať z hlavy ten nefunkčný one-take so Santom v hotelovom bare. Čekovského hudba nestrhne, viac sa totiž stavia na známe hity. No a zvyšok je taký tradične slovensky priemerný. Je to komédia a tá nepotrebuje náročnú produkčnú stránku a vlastne ani plnohodnotné výsledky.
Marcový výlet do Chorvátska
V kine som videl aj prvú časť a tú som si užil o trošku viac. Predsa, krásne vianočné prostredie Vysokých Tatier a ucelenejší príbeh fungovali. Dobro došli je typickým filmom na objednávku, ktoré sa nakrúcajú po úspechu jednotky. Po vypredanej kinosále som presvedčený, že nás o pár rokov čaká aj trojka a úprimne sa bojím, čo si pre nás tvorcovia pripravia nabudúce.
Za plus považujem fakt, že som nachvíľu vypol od aktuálnej situácie vo svete a od zneužívania politiky. Tých 90 minút v kine ubehne rýchlo, no odporúčal by som ich naozaj len fanúšikom typickej slovenskej komédie, prípadne hercov. Humorných situácií tu nájdeš plno, no skutočne inteligentných vtipov len zopár. Škoda, že práve pri nich bola celá kinosála ticho.
Hodnotenie: #####
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní