#Keď v obyčajný januárový pracovný deň vošiel do budovy ministerstva spravodlivosti 45-ročný muž s modrou taškou prevesenou cez rameno, nič nenasvedčovalo tomu, že sa tam o chvíľu odohrá krvavá dráma. Tým, na pohľad obyčajným návštevníkom ministerstva, bol Ondrej Chámovský, invalidný dôchodca, ktorý sa rozhodol svoje osobné problémy riešiť radikálnym spôsobom.
Chámovský kedysi pracoval v závode Hydrostav, kde v roku 1961 po páde zo stožiaru elektrického vedenia trpel úraz hlavy. To ho vyradilo z pracovného života, preto sa dožadoval odškodnenia. Namiesto neho však dostal výpoveď. Akoby to nestačilo, invalidný dôchodok, ktorý Chámovskému priznali po dvoch rokoch čakania, bol podľa neho smiešne nízky.
Výraznejšie mu nepomohlo ani odvolanie. Sám si vyrátal, že štát a podnik mu na odškodnom dlžia približne 300-tisíc korún. 16. januára 1973 si ich išiel vypýtať priamo na ministerstvo spravodlivosti.
Zobral situáciu do vlastných rúk
Po príchode do budovy sa nervózny muž dožadoval okamžitého rozhovoru s ministrom. Tým bol v tom čase Pavol Király. Sekretárka mu ale odpovedala, že minister je zaneprázdnený a nemôže ho prijať. Chámovský sa nedal odbiť a bez varovania vtrhol do kancelárie vedúceho sekretariátu Ota Štepničku.
Bol presvedčený, že stojí pred samotným ministrom spravodlivosti a vyzval ho, aby sa obliekol a išiel s ním, ak mu je život milý. Práve v tej chvíli do miestnosti vstúpil osobný vodič ministra Dezider Belko. Aj jemu Chámovský oznámil, že musí ísť s nimi. Keďže po celý čas v ruke držal tlačidlový zvončekový spínač s drôtom, ktorý končil v taške, muži pochopili, že situácia je naozaj vážna.
Bojovali o čas
Štepnička, ktorého Chámovský stále považoval za ministra, nadviazal s neznámym rozhovor. Tak sa mu podarilo zistiť, koho má pred sebou a aj to, že muž požaduje uznanie odškodného za pracovný úraz spred dvanástich rokov v spomínanej výške 300-tisíc Kčs.
Zadržaným mužom sa Chámovský posťažoval na to, že súdy v jeho prípade robia zbytočné prieťahy a on chce aj týmto spôsobom zabezpečiť, aby sa to zmenilo. Ak jeho požiadavky nebudú splnené, vyhodí všetko okolo seba do vzduchu. Vodič duchaprítomne navrhol cestu na mestský súd, aby konflikt vyriešili priamo na mieste. Dodal však, že musia počkať na služobného vodiča.
Chámovský súhlasil, keďže netušil, že sám Belko je vodič. Zadržaní muži takto získali čas. Chámovskému však po chvíli došla trpezlivosť a mužom dal ultimátum. Ak do desiatich minút nepríde niekto, kto bude jeho problém riešiť, výbušninu odpáli. Štepnička sa teda rozhodol, že s Chámovským preberie jeho požiadavky. Tak sa mu rozrušeného muža podarilo opäť upokojiť.
Neuvážené velenie
Medzitým sekretárka, ktorej sa hneď v začiatku incidentu podarilo dostať z miestnosti, o všetkom informovala ministra spravodlivosti Királyho. Ten zavolal na operačné stredisko Verejnej bezpečnosti v Bratislave a požiadal o vyslanie hliadky. Sekretárka hliadku čakala vo vestibule budovy a minister zatiaľ zostal sedieť v kancelárii.
Policajti na ministerstvo dorazili asi pol hodiny od prijatia telefonátu. Ani jeden z členov hliadky však nebol vycvičený na podobné zákroky a nevedel, ako v takejto situácii postupovať. Sekretárka hliadku doviedla k ministrovi a ten sa razom ujal úlohy veliteľa protiteroristického komanda.
Zaplatili najvyššiu cenu
Ako sa ukázalo, neuvážené konanie ministra malo fatálne následky. Király sa rozhodol vtrhnúť do miestnosti s útočníkom a spolu s členmi hliadky ho zadržať. Tesne pred vstupom do kancelárie, kde Štepnička za prítomnosti vodiča práve začal s Chámovským vyjednávať, jeden z členov hliadky ministra odstrčil a vošiel dnu. Urobil tak preto, lebo mal obavu, že páchateľ je ozbrojený a mohol by na ministra zaútočiť.
Bolo krátko pred jedenástou hodinou dopoludnia, kedy sa ozval budovou ohlušujúci výbuch. Neodborný zásah policajných zložiek vedených samotným ministrom spravodlivosti si vyžiadal dve obete. Prvou bol samotný útočník, ktorému odtrhlo hlavu od tela. Druhou, úplne nevinnou obeťou bol vedúci sekretariátu Oto Štepnička. Ten mal roztrhnutý trup a odtrhnutú nohu.
Ťažko zranený bol aj vodič Dezider Belko, ktorý prišiel o pravé oko a sluch, následkom čoho skončil na invalidnom dôchodku. Trvalé následky si napokon zo zásahu odniesol aj zasahujúci strážmajster, ktorý do miestnosti vkročil prvý. Jediný minister, ktorý o zásahu rozhodol napriek tomu, že na to nemal žiadne kompetencie, zostal nezranený.
Zametené pod koberec
Podľa znaleckých pyrotechnických posudkov bola k výbuchu použitá priemyselná trhavina, ktorá bola pre vyššiu účinnosť umiestnená v kovovej rúrke. Tento typ trhaviny sa využíval v lomoch a pri baníckych prácach. Napriek tomu, že výbuch bolo počuť široko ďaleko a nezaobišiel sa ani bez obetí, zostal mimo pozornosti médií. Vyšla len stručná správa tlačovej agentúry, podľa ktorej incident spôsobila duševne chorá osoba, ktorá pri ňom zahynula.
V správe z vyšetrovania, ktorú vypracovalo vedenie ŠtB sa uvádza, že Chámovský trpel po úraze neurastenickým syndrómom a liečil sa na psychiatrickej klinike. K incidentu malo podľa tejto správy prísť v podstate nedopatrením. Chámovský sa podľa neho v rozčúlení snažil riešiť svoje dlhotrvajúce problémy a vlečúci sa súdny spor.
Zdieľať na