#Len z mála zločinov sa stanú skutočné legendy kriminalistiky. Prípady ako Čubírková, Cervanová či Hepnarová, to sú kauzy, ktoré otriasli celým národom. V policajných archívoch však nájdeme zločiny rovnako desivé, hoci sú menej známe. Jedným z takýchto prípadov je aj beštiálne vyčíňanie Josefa Kulíka z júla 1963. Jeho zvrátený čin neprežili dvaja malí chlapci. Prípad sa snažila zamiesť pod koberec socialistická armáda, ktorej sa nehodil do obrazu vojska, ktoré spokojne bráni pokojný život pracujúcich.
K posádke sa nevrátil
Josef Kulík sa narodil v roku 1930 v obci Hrdly na Litoměřicku. Jeho detstvo rozhodne nebolo idylické. Veľmi skoro mu zomrela matka a otec o malého chlapca nejavil záujem. Skončil vo výchovných ústavoch a už ako 16-ročný čelil problémom so zákonom. Ako uvádza portál Železničář, v januári 1962 vyšiel po desiatich rokoch z väzenia, kde si odpykával pokus o vraždu.
Po výkone trestu nastúpil na vojnu v meste Přelouč. Krátky výjazd mimo službu strávil podľa portálu ibulvar.cz u svojich rodičov v obci Hrdly v okrese Litoměřice. 29. júla 1963 sa mal vrátiť späť k svojej posádke, lenže vo vlaku zaspal a prebudil sa až v Pardubiciach.
Vojak Kulík sa po vystúpení na pardubickom vlakovom nádraží nerozhodol vrátiť späť k svojej posádke, ale využil situáciu a potuloval sa po okolí. Pohyboval sa po neďalekom smetisku technických služieb pričom objavil opustený montážny vagón. Nachádzal sa na odstavnej koľaji na trati v smere obce Rosice nad Labem. Tu za bieleho dňa spáchal čin tak hrozný, že dodnes z jeho šokujúceho opisu mrazí.
Mysleli, že sa utopili
V ten istý deň, 29. júla 1963 vo večerných hodinách nahlásili na miestnom oddelení Verejnej bezpečnosti v Pardubiciach dvaja muži svojich nezvestných maloletých synov – Vladimíra Drtinu (6) zo Svítkova a Oldřicha Křenka (9). Oldřich nepochádzal z Pardubíc, ale prišiel sem na prázdniny z Olomouca k svojmu dedkovi. Otcovia uviedli, že chlapci často chodili na ryby popri rieke Labe, preto jednou z prvých hlavných vyšetrovacích verzií bolo podľa Klubu priateľov Pardubicka utopenie.
Do veľkého pátrania bol od prvých chvíľ bol nasadený aj čln československej armády či dva vrtuľníky ministerstva vnútra. Zamestnankyňa z benzínovej pumpy v mestskej časti Svítkov uviedla, že videla v ten deň chlapcov prechádzať na bicykloch zhruba o 18. hodine.
Beštiálna vražda
Pátranie podľa portálu kriminalistika.eu pokračovalo do 2. augusta 1963, kedy bol v močiari neďaleko železničného násypu objavený zelený dámsky bicykel, ktorý patril jednému zo zmiznutých chlapcov. Kriminalisti pri zaisťovaní stôp zaregistrovali silný mŕtvolný zápach a veľké množstvo múch, ktoré sa šírili z neďalekého uzamknutého vagóna.
Po vylomení jeho dverí objavili vnútri na podlahe mŕtveho Vladimíra Drtinu a na druhej strane vozňa na stalo ležalo zohavené telo Oldřicha Křeneka. Chlapci boli beštiálnym spôsobom zavraždení, o čom svedčali rezné rany a najmä fakt, že im chýbali niektoré vnútornosti.
Chýbali im orgány
Privolaný obhliadajúci lekár skonštatoval, že chlapci zomreli z dôvodu utrpenia množstva rezných rán nožom do oblasti hlavy a tela, a taktiež po mnohonásobných úderoch tupým predmetom. Vrah musel vyvinúť pri vražde veľkú silu o čom svedčili rozsiahle krvné stopy ako na podlahe vagóna, tak aj na jeho strope. Vrah konal zrejme z dôvodu pohlavnej zvrátenosti a sadizmu, o čom svedčali odobraté vnútorné orgány.
Na mieste činu boli objavené rôzne stopy vrátane pravdepodobných vražedných nástrojov – krvavého zalomeného naostreného noža, sekery. Na podlahe boli krvavé stopy obuvi páchateľa aj odtlačok chodidla jedného z chlapcov. V okolí vagóna boli nájdené ďalšie dôkazové predmety, ako lístok na vlak či mužské oblečenie, ktoré na mieste zanechal zrejme páchateľ.
Pomohla náhoda
Pátranie po vykonávateľovi tak beštiálnej a sadistickej vraždy netrvalo dlho. Polícia vyhlásila celoštátne pátranie a zamerala sa najmä na osoby pohlavne zvrátené, so sklonmi k neštandardným sexuálnym praktikám, či pacientov neďalekej psychiatrickej liečebne. K odhaleniu páchateľa pomohla obyčajná náhoda.
Josef Kulík sa spáchaní činu vydal k rodnému domu v obci Hrdly. Dňa 2. augusta zaspal na poli neďaleko obce Brníkov, kde ho prešiel traktor. Utrpel ťažké zranenia, na základe ktorých prišiel vo vážnom stave do nemocnice v Roudnici nad Labem. Tu bol 7. augusta 1963, na základe porovnania jeho krvnej skupiny s krvnými stopami z miesta činu, bezprostredne po operácii zadržaný a vzatý do väzby z dôvodného podozrenia spáchania zločinu dvojnásobnej vraždy a zločinu dezertovania z vojny.
Obeleli mu vlasy?
Po tom ako sa Kulík vlámal do uzamknutého vagóna započul zvonku veselú vravu dvoch chlapcov. Tých nepochybne opustený vagón zaujal a začali sa tu hrať. Kulík ich pod neznámou zámienkou vlákal do vagóna, ktorý následne zamkol. Mladší z chlapcov Vladimír sa schoval na horné lôžko poschodovej postele, čím sa stal svedkom beštiálnej vraždy staršieho Oldřicha. Kulík ho zavraždil sekerou a nožom, pričom podľa miestnej povery Vladimírovi obeleli vlasy.
Táto informácia sa nikdy nepotvrdila, rovnako ako ďalšie tvrdenie, podľa ktorého kriminalisti vytvorili identikit páchateľa pomocou odrazu jeho tváre, ktorý sa zachytil na sietnici oka jedného z chlapcov. Následne vrah rovnako surovo zniesol zo sveta aj Vladimíra. Brutálne vyčíňanie však nemalo konca a pokračovalo ako v hororovom filme.
Bezvládne telá chlapcov Kulík doslova rozpáral a vybral z nich niektoré orgány, pričom nad nimi masturboval. Následne vyšiel z vagóna aj s orgánmi a tu zapálil staré náhrobné vence. Keď sa mu podarilo založiť oheň, nabodol na nabrúsený kôl vnútornosti zavraždených, opiekol ich a zjedol. Potom z miesta činu ušiel.
Obesili ho
Na základe jeho výpovede, nájdeného denníka a množstva daktyloskopických a trasologických stôp bol sadistický vrah detí Josef Kulík odsúdený na trest smrti obesením, ktorý bol vykonaný dňa 7. februára 1964 vo väznici na Pankráci. Zločin sa snažila československá armáda zamiesť pod koberec, pretože Josef Kulík nezapadal do obrazu vzorného a hrdého vojaka brániaceho krehkú vlasť, ale naopak bol zosobnením najhoršieho zla.
Podľa informácií českej Wikipedie malo dôjsť aj k zastrašovaniu svedkov. Každopádne, ide o jeden z najhorších zločinov, ktorý sa udial na našom území. A rovnako tak jedným z mála zločinov, kedy bol u nás páchateľovi dokázaný kanibalizmus.
Zdieľať na