#Keď sa HBO rozhodlo v roku 2011 natočiť historický seriál na motívy knižnej série Georgea R. R. Martina, pravdepodobne absolútne nikto netušil, čo všetko sa tým zmení na poli televíznej produkcie. Brutalita, žiadny súcit s hlavnými postavami a perfektne rozdané dejové karty spôsobili, že z tohto projektu sa stal fenomén gigantických rozmerov. Tak veľký, že konkurovať mu nemohlo, nemôže a pravdepodobne ani dlho nebude (kroťme očakávania ohľadne seriálového Pána Prsteňov od Amazonu) vôbec nič.
Keď autor nestíha
S nárastom popularity však pomaly začala pokrivkávať scenáristická stránka projektu. Jediný a najväčší problém spočíval v tom, že autor kníh nestíhal krok so seriálom a tvorcovia sa teda museli spoliehať iba na základnú dejovú kostru, ktorú im Martin dal. Spisovateľ sa netajil tým, že s poslednými epizódami ani zďaleka nie je spokojný a svojich verných čitateľov ubezpečil, že aj keď bude samotné knižné finále pre hlavné postavy rovnaké, niektoré ich motivácie a osudy vedľajších postáv budú určite iné.
Tento článok však je hlavne o poslednej sérii. Tá premiérovala po takmer dvojročnej pauze, keďže tvorcovia potrebovali omnoho viac času na natočenie náročných bojových scén plných vizuálnych efektov. Prvá epizóda bola skvelá a perfektne naladila fanúšikov na blížiace sa finále. Pomaly však začala ísť kvalita dole a kritika narastala.
Kritika fanúšikov
Ľudia začali projektu vyčítať, že sa viac venuje zbytočným dialógom a dlhým scénam, ktoré nemajú pre vývoj deja absolútne žiadny zmysel. Prvé veľké sklamanie prišlo s treťou epizódou, kedy došlo k finálnemu stretu s Night Kingom. Ľudia si sťažovali, že išlo o neprehľadný, tmavý a nelogický súboj pri hradbách Zimohradu, no tvorcovia vtedy odkázali, že problém je v samotných televízoroch a ich zlom nastavení, pretože epizóda rozhodne nie je tak tmavá.
Prišla tak petícia, aby HBO natočilo ôsmu sériu nanovo a s novými scenáristami. Do tohto momentu ju podpísalo už viac ako 1,2 milióna ľudí po celom svete, no úprimne, naozaj niekto čaká, že by k niečomu takému mohlo dôjsť? Samozrejme, naprieč celou poslednou sériou nájdeme množstvo nelogických rozhodnutí postáv a plot armour pre väčšinu z tých hlavných, no nalejme si čistého vína – nie sú to náhodou práve náročné požiadavky a vlastné predstavy fanúšikov, ktoré zrazili hodnotenia poslednej série na absolútne minimum?
Koniec, ktorý rozdelí fanúšikov
Po spálení Kráľovho prístaviska na z nedeľu na pondelok nadránom čakalo 76-minútové finále, v ktorom sa Hra o tróny definitívne uzavrela. Westeros dostal nového kráľa a každá z hlavných postáv uzavrela svoju dejovú líniu. Mnohí však zase protestujú a nadávajú. Je to logické. Keby aj ja túžim po tom, aby sa Jon Snow dostal na trón, tak budem vo finále sklamaný. No pozrime sa na to triezvymi očami.
Kráľom je človek rozumný, akokoľvek nezaujímavý. Daenerys kráčala v stopách svojho otca už veľmi dlho a jej konanie (a osud) sa dalo pochopiť vzhľadom na to, koľkými zradami a obetami si musela prejsť. Sansa získala slobodu pre svoj ľud, po čom túžila už veľmi dlho a Arya pochopila, že život nie je len o zabíjaní.
Projekt, ktorý sa naveky zapíše do histórie
Možno v konečnom dôsledku zamrzí osud Jona Snowa, ale aj tu si treba pripomenúť, že ani zďaleka nejde o prvého Targaryena, ktorý nakoniec skončil tam, kde skončil. A vyhliadka slobody na mieste, kde prvýkrát spoznal lásku, popri vernom zlovlkovi (ktorý sa konečne dostal aj pohladenia) znie rozhodne skvele.
Chápem, prečo sa Martin rozhodol uzavrieť Game of Thrones takýmto spôsobom a rešpektujem to. Dokonca partím k tým, ktorí sú s poslednou epizódou spokojní. Je dôstojná a iná, ako sme všetci (v niektorých prípadoch) čakali. A o to predsa v tomto seriáli vždy išlo.
Záver je plný veľkých gest a zároveň je bez nich. S hrdinstvom, no predsa bez neho. Skrátka, ide o sladkokyslé vyvrcholenie seriálu, ktoré nemohlo uspokojiť každého. Ja však ďakujem, že som pri tom mohol byť.
Zdieľať na