#Iveta Ježeková maľuje pod značkou Ježek Art abstraktné obrazy zaujímavou technikou s názvom sponging. Jej diela nájdeš vystavené najmä v Bratislave, no minulý rok ju mohli vidieť aj návštevníci festivalu umenia Premio Citta ´Di Porto Sant ´Elpidio v Taliansku. Získala tu aj špeciálnu cenu medzinárodnej poroty.
Už štyri roky organizuje ako jedna z mála Sloveniek skupinové a individuálne maliarske kurzy abstrakcie vo svojom ateliéri a pracovala aj so zdravotne znevýhodnenými deťmi.
Ako ste sa vôbec dostali k umeniu a prečo ste začali maľovať?
K umeniu som vždy mala blízko, ale dlho som ho aktívne nerozvíjala. Ako dieťa som síce chodila na výtvarný krúžok, ale ako dospelá som sa mu nevenovala. Až som si jedného dňa povedala, že by to chcelo nejaké hobby a začala som navštevovať výtvarný kurz pre dospelých, a tak sa to pomaly rozbehlo.
Začínala som klasikou – krajinkami, aktmi, zátišiami. Avšak, to ma nenapĺňalo a presedlala som na abstrakciu, v ktorej vidím väčšiu slobodu.
O čo je technika sponging náročnejšia ako klasická maľba štetcom?
Nepovedala by som, že je náročnejšia. Technika sponging je maľba pomocou špongie, ktorá pod rôznymi tlakmi vytvára na plátne štruktúru. Práve tá je zaujímavá, neokukaná. Avšak, nie je taká tvárna, ako napríklad štetec. Momentálne tvorím najviac so štetcom.
Je teda vaša terajšia tvorba v porovnaní s technikou sponging iná?
Každý umelec sa celý život vyvíja. Ja sa považujem za stále mladého umelca, maľujem osem rokov. Preto aj moja terajšia tvorba je trochu iná ako pred štyrmi rokmi. Špongia je momentálne v úzadí, no úplne nevymizla. Vyše roka tvorím diela, ktoré sú, povedala by som, tak trochu uletené, plné nových tvarov a so suverénnejšími ťahmi štetca.
Tvrdíte, že vo svojej tvorbe zobrazujete svoje najintímnejšie pocity. Aký je najintímnejší obraz, pri ktorom ste vystúpili zo svojej komfortnej zóny?
Mojím prelomovým obrazom, v ktorom som vyšla zo svojej komfortnej zóny, je dielo Bez strachu. Bol namaľovaný po návšteve ateliéru akademického maliara Mariána Komáčka. Stále na ten deň rada spomínam. Keď som uvidela, s akou ľahkosťou a hravosťou Marián tvorí, nadchlo ma to. Bola to inšpirácia a takzvané nakopnutie, vďaka ktorému som prestala mať zábrany vo svojej tvorbe. Otvorilo mi to myseľ.
Minulý rok ste mali tri diela vystavené v Taliansku na festivale umenia Premio Citta ´Di Porto Sant ´Elpidio, kde ste získali aj cenu medzinárodnej poroty Premio speziale Giovanni Emergenti. Čo to pre vás osobne znamená?
Ocenenie má pre mňa veľkú hodnotu. V prvom rade preto, lebo je moje prvé a taktiež preto, že bolo udelené v zahraničí. Navyše, som nesmierne rada, že porota ocenila aj umelca samouka, čo dokazuje, že aj neštudovaný výtvarník môže byť kvalitným výtvarníkom a môže dosiahnuť skvelé výsledky.
Na ktorú svoju maľbu ste najviac hrdá, máte nejakú favoritku?
Takmer každý môj najnovší výtvor je môj favorit. Eufóriu z podareného diela mám v sebe dovtedy, kým nenamaľujem niečo ešte lepšie. Moja srdcová záležitosť je však maľba Migréna, ktorá je prekvapivo na čiernom pozadí.
Moje maľby sú pestrofarebné, no práve toto dielo je ako jediné iné. Bolo maľované v čase, keď som mala silnú bolesť hlavy. Obraz teda odráža moje pocity, čo sa v hlave práve odohrávalo. Je veľmi osobný. A najviac diskutovaný na mojich výstavách.
Čím sú vaše diela výnimočné?
Moja tvorba je typická svojou farebnosťou. Je dynamická, energická a pre mnohých pozitívna. Sú výnimočné už len faktom, že sú autentické a originálne. No myslím si, že mám prirodzený talent v miešaní a kombinovaní farieb. Farby sú pre mňa korením všedného života. Potrebujem sa nimi obklopovať.
Aké máte ohlasy od zákazníkov?
Mnohí oceňujú spomínané sýte farby a dynamiku. Samozrejme, mať doma veľký farebný obraz nie je pre každého, ale moji zákazníci sú práve ľudia, ktorí to milujú a chcú si oživiť domov pestrofarebnou maľbou. Zároveň ich abstrakcia ako taká oslovuje práve preto, že si v nej môžu nájsť niečo vlastné.
Kde nachádzate najviac inšpirácie?
Inšpirovať sa chodím do galérií a sledujem umeleckú cestu niekoľkých slovenských výtvarníkov, ale aj zahraničných. Minulý rok som sa zúčastnila výtvarného sympózia v Prachaticiach, čo bol tiež veľmi podnetný a inšpiratívny zážitok. Okrem iného ma vie očariť všetko, čo okolo seba vidím. Tento svet je predsa krásny. Aspoň z určitého pohľadu.
Ako vyzerajú skupinové maliarske kurzy, ktoré organizujete?
Kurzy pod mojou taktovkou sú, samozrejme, abstraktné. Maľujeme na nich obrazy v mojom štýle, klient teda skúsi techniku sponging, maľovanie špachtľou alebo štetcom. Vždy maľujeme podľa mojej predlohy, avšak abstrakcia je veľmi osobitá, takže veľmi závisí od kreativity jednotlivca.
Skupinové kurzy sa momentálne konajú len vo firmách v rámci teambuildingu, prípadne v podnikoch. Môj ateliér sa totiž nedávno presunul do podkrovia môjho domu, kde je kapacita obmedzená. Tu sa konajú individuálne kurzy pre jednotlivcov alebo páry.
S čím majú návštevníci týchto kurzov najväčší problém?
Na kurz veľakrát prídu začiatočníci, dokonca aj takí, ktorí nikdy nedržali štetec v ruke. Prirodzene, majú určitú zdržanlivosť a strach prejaviť sa na plátne. Mojou úlohou je tento strach odstrániť. Stále vravím, že sa netreba báť, lebo všetko sa dá opraviť.
Svoje diela ste vystavovali v rôznych mestách. Čaká vás v najbližších mesiacoch nejaká výstava? Aké sú vaše plány do budúcna?
Najbližšie ma čaká kolektívna výstava na Salóne výtvarníkov v architektonicky skvostnej galérii Zoya Museum v Modre, čo je vlastne prestížna výstava niekoľko desiatok umelcov z bratislavského kraja. Som nadšená a vďačná, že sa mi tento rok podarilo byť jej súčasťou, keďže diela podliehajú prísnemu výberu. Ja sa tam objavím práve so spomínaným obrazom Migréna. Výstava bude prístupná od 21. júna do 15. septembra 2024.
V novembri ma čaká samostatná výstava v galérii Starý Avion v Bratislave. A plány do budúcna? Môj najbližší cieľ je zahraničná výstava. Takže musím na sebe ďalej makať (úsmev).
Zdieľať na