#Začiatkom augusta zvíťazila slovenská fotografka Anna Opinová v kategórii do 30 rokov na prestížnej a predovšetkým celosvetovej súťaži Nikon Photo Contest. Tá existuje už od roku 1969 a jej víťazný záber mal konkurenciu ďalších 76-tisíc fotografií od 21-tisíc fotografov. Po tomto úspechu sme sa s Annou porozprávali o jej profesionálnych začiatkoch, ambíciách i čo pre ňu fotografia znamená.
Spomínaš si, keď si si po prvý raz povedala, že chceš venovať svoj čas fotografii naplno?
Presne pred rokom po úspešnom ukončení vysokej školy. Vtedy som si povedala, že nechcem pracovať pre niekoho vo firme alebo pokračovať na PhD., ale že sa chcem venovať iba fotografii. V tej sa zdokonaľovať a učiť.
Venuješ sa jej profesionálne, či ti zostala skôr ako hobby?
Profesionálne. Aj tým, že som si vytvorila živnostenské oprávnenie.
Aká bola tvoja prvá reakcia, keď si sa dozvedela o výhre v súťaži Nikon Photo Contest?
Súťaž Nikon Photo Contest trvala polroka, zahŕňala v sebe dve kolá, po ktorých sa triedili fotografi. Oznámili mi mailom, že z troch fotografií, ktoré postúpili cez dve kolá sa jedna dostala do finále. Už vtedy to bolo pre mňa neuveriteľné, hovorila som si: „To myslia vážne?!“ Pozrela som sa aj detailnejšie na umiestnenie a tiež aké výhry dostanú jednotlivé miesta. A ja na to: „Hm, to by bola riadne brutálna vec, kebyže sa niekde aj umiestnim! No ok, dosť bolo snívania, je to nereálne. Ešte pri takomto množstve.“
A na to mi prišiel oficiálny e-mail, že som získala 1. miesto a že mi gratulujú, a ja som bola pol dňa ticho a nebola som schopná ani pracovať. Nič. Iba som som sedela a bola ticho. A nechápala. Len čítala dookola mail. A akosi mi to v ten deň, a ani nasledujúce dni až týždne nedošlo, že som vyhrala takúto celosvetovú súťaž.
Fotografia vznikla na svadbe, nemá však typicky svadobnú tému. Aký príbeh sa k nej viaže?
Vznikla v mrazivej zime počas portrétového fotenia mladomanželov a priateľov v Starej Ľubovni, z ktorej pochádzam. Mladý muž na fotografii je brat nevesty, celý čas nám asistoval a pomáhal, popritom si doprial aj cigaretku. A tu to celé vzniklo – začala som ho fotiť viac, ako mladomanželov. Presne si pamätám ten moment. Zrazu som z kompozície hustého stúpajúceho dymu mala zimomriavky a zatajený dych. Úplne ma to dostalo.
Obrovský úspech mladej Slovenky: Je víťazkou prestížnej FOTO súťaže, vyberali si zo 76-tisíc prác
Čiernobiela, zrno a dedinská tematika mi trošku pripomenula slovenského fotografa Martina Martinčeka. Poznáš ho, je pre teba inšpiráciou?
Keď si mi napísal meno slovenského fotografa, netušila som o koho ide. Ale začala som čítať o ňom na rôznych stránkach a z jeho fotografií sa mi nahrnuli slzy do očí. Neskutočne významný umelec a pán Fotograf. A aj to začal fotiť v 48 rokoch – splnil sa mu vtedy detský sen.
Pochádzaš zo Starej Ľubovne. Nakoľko ťa inšpiruje tento región a slovenská príroda?
Naša príroda je tajuplná. A túžim ju viac spoznať. Lebo sú tu stále neobjavené krásy. Ale mne stačí les. Kdekoľvek. Chodiť bosá.
Máš ambíciu prihlásiť sa aj do ďalších súťaží?
Určite by som rada prihlásila fotografie aj do iných, avšak nateraz to neplánujem. Ak príde fotografia „veľkého razu“, teda ktorá ma úplne dostane, tak ju prihlásim.
Kde môžeme vidieť tvoju tvorbu? Chystáš nejaké výstavy alebo nám ostávajú len sociálne siete?
Moju tvorbu je možné vidieť na Instagrame, Facebooku a aj na mojej oficiálnej webovej stránke. Výstavu túžim spraviť, ale ešte neprišiel ten „čas“ ju uskutočniť. Teším, sa na ňu veľmi. Hudobný sprievod je už dohodnutý a aj miesto. Už len kedy. Určite to bude veľkolepé. Netušila som, že raz budem mať vlastný web a taktiež, že raz v živote budem realizovať aj svoju vlastnú výstavu. Je to úplne fascinujúce a magické, že sa takéto veľké veci deju!
Zdieľať na