#Už v stredu 9. októbra začína v Bratislave festival dokumentárnych filmov Jeden svet. Pri tejto príležitosti znovu vydávame recenziu na jeden z filmov tohtoročného festivalu – DOBRÁ SMRŤ, ktorá vyšla pôvodne 24. marca
Na samom začiatku ťa musím upozorniť, že táto recenzia bude písaná o niečo osobnejšie, než všetky tie, ktoré sme vydali doteraz. Ponáhľal som sa chodbou v nákupnom centre, keďže som mal časový sklz. Vchádzam do kina a tentokrát sa úplne vyhýbam bufetu. Viem presne, čo ma čaká a to posledné, na čo by som mal chuť myslieť, je občerstvenie. Sympatické dievča mi označí lístok a smutným hlasom mi oznámi, že v celej sále budem na premietaní tohto filmu sám.
To bola presne tá vec, ktorej som sa chcel vyhnúť. Chcel som, aby aspoň niekto v sále zdieľal aspoň na chvíľu moje pocity. Pokojne by mi stačilo kývnutie hlavou po premietaní. Nie. Sedel som tam sám ako prst. Na filme, ktorý by malo vidieť čo najviac ľudí. A je pri tom úplne jedno, aký majú na celú vec názor. Nemusí totiž ísť len o utvrdenie sa v niečom. Ide tu o vyvolanie diskusie.
Choroba, ktorá si vyberá krutú daň
Nevyliečiteľne chorá Janette by rada ukončila svoj život dôstojne, preto sa rozhodne pre dobrovoľnú, lekárom asistovanú smrť. Keďže tú vo Veľkej Británii, kde žije, neumožňujú, rozhodne sa odcestovať do Švajčiarska. Cestu musí naplánovať skôr než jej to rýchlo postupujúca choroba znemožní. Syn Simon, ktorý po nej zdedil svalovú dystrofiu, má pre matkino rozhodnutie viac pochopenia než dcéra Bridget.
Vlastníme svoj život, alebo on vlastní nás? – to je hlavný motív nového slovenského dokumentu. Snímka s výrazne sugestívnou kamerou využíva postupy hraného filmu a do skutočného príbehu Janette pútavo vplieta charaktery a životné príbehy jej najbližších.
Precíznosť je cesta
Najnovší projekt režiséra Tomáša Krupu v sebe skrýva enormné množstvo pocitov, ktoré sa miešajú s myšlienkami vo vašej hlave. Aj napriek tomu, že film pôsobí mimoriadne dokumentárne, ide predsa len o film. O nakrúcaní nám čo-to prezradil sám Simon, syn hlavnej postavy: „Ak to z filmu vyzerá, že sme si boli blízki a hrali sme úlohy, ktoré sa od nás očakávali, nie je to pravda. Tomáš iba natáčal to, čo okolo seba videl. Takisto ho zaujímalo čo zvyčajne cez deň robím, ako fungujem. No neboli tam úlohy, ktoré by sme mali hrať.“ Celý rozhovor nájdeš po kliknutí na tento odkaz.
Celý film je nakrútený precízne a technicky tak zdatne, že sa rozhodne nestratí ani medzi svetovou konkurenciou. Kamera Ondreja Szollosa je naozaj fantastická a okrem bežných záberov musím vypichnúť exteriérové predely, ktoré sú štylisticky skutočne vyladené do dokonalosti.
Kúsky pestrofarebnej mozaiky
Hodnotiť samotný príbeh sa mi nezdá správne, respektíve možné. Sledujeme príbeh ťažko chorej Janette, ktorá je presvedčená o svojom rozhodnutí a nestráni sa podeliť o svoj život i posledné momenty s divákom. Simon, rovnako chorý syn, matke rozumie a nemá dôvod jej v rozhodnutí brániť. Ako protipól tu stojí jej dcéra, ktorá síce nedostane príliš veľa priestoru, no je jasné vidieť, že s matkiným názorom na život (a smrť) nie je úplne stotožnená.
Potom tu však máme príbeh švajčiarskej doktorky Eriky Preisig, ktorý je podľa mňa v tomto príbehu nesmierne dôležitou skladačkou. Práve vďaka sonde do života silne katolícky založenej ženy je tento príbeh kompletný. Erika celý život pomáhala ľuďom, no niekoľko vážnych životných momentov úplne zmenilo jej názor na asistovanú smrť. A úplne oprávnene. Práve v tejto časti sa sama pýta otázky, ktoré donútia aj toho najväčšieho kresťana či odporcu eutanázie premýšľať o tom, či je naozaj taká zlá.
Vlastníme svoj život, alebo on vlastní nás?
Je vhodné dodať, že snímka sa nesnaží tlačiť na pílu a z diváka sa nesnaží na silu ťahať emócie. Je prirodzená ako samotné rozhodnutie hlavnej postavy. Popravde, najsilnejšie momenty prichádzajú nečakane a sú to presne tie krátke scény, o ktorých by to človek sprvu ani nečakal. Samotný koniec filmu (a jednej životnej cesty) sa tak nespája so slzami, ale pochopením a rešpektovaním voľby, ktorá sa, chtiac-nechtiac stala najrozumnejšou alternatívou.
DOBRÁ SMRŤ sa nás nesnaží presvedčiť o tom, že asistovaná smrť je jediným riešením. Otvára skôr diskusiu, či by nevyliečiteľne chorí ľudia naozaj nemali mať možnosť zvoliť si, či chcú umrieť bez bolestí, alebo by mali byť udržiavaní pri živote aj za cenu úplného diskomfortu. Pretože ako hovoria samotní protagonisti tohto silného projektu – eutanázia nie je cesta, je to len jedna z možností.
Hodnotenie: #####
PS: Pevne verím, že budete mať viac šťastia a dočkáte sa v sále aspoň toho chápajúceho kývnutia hlavy. Premietania tohto filmu by nemali zívať prázdnotou.
Zdieľať na