#Brad Pitt sa po troch rokoch vracia na strieborné plátno. Po oscarovej úlohe kaskadéra Cliffa sa konečne objavuje vo filme ako hlavná postava. Jeho novinka Bullet Train v japonskej koprodukcii lákala do kina na poriadnu popcornovú zábavu. O tú budeš mať postarané, aj keď zrejme je lepšie nechať mozog ešte pred kinosálnou. Ako sa Pittovi vydarila novinka?
Snímka ponúkla viac, ako trailer naznačil
Brad Pitt je na čele skupiny nájomných vrahov s najrôznejšími schopnosťami a kreatívnymi spôsobmi, ako pripraviť jeden druhého o život. Ich jednotlivé úlohy sú prepojené, no zároveň dýchajú jeden druhému na krk. A to všetko na pozadí nezastaviteľnej nonstop jazdy naprieč Japonskom.
Takto nás láka popis filmu do kina. Je to však trošku komplexnejšie. Okrem samotného Pitta, teda postavy Ladybug, sa tu predstaví škála ďalších postáv a vždy ich niečo spája. Začne to tak, že sleduješ tri samostatné príbehy, ktoré sa postupom času začnú prelínať, až sa vo vlaku rozohrá poriadna telenovela. Počas prvej hodiny treba dávať pozor, v tej druhej si môžeš oddýchnuť.
Musím povedať, že film napokon doručil viac, ako trailer naznačil, no najmä z príbehového hľadiska. Najlepšie scény, zábery aj vtipy si videl už v ukážke, no rozsiahlosť príbehu je naozaj veľká. Tvorcovia sa snažili dať každej postave „backstory“ a urobiť z nej plnohodnotného pasažiera, ale niektoré sú naozaj len na odstrel a vypĺňajú miesto. Najviac budú baviť zrejme bratia Citrón a Mandarínka, no ani Pitt nemá zlú dejovú linku. Časom sa v nej však strácajú aj samotní tvorcovia.
Snímka nám toho servíruje veľa a naraz
Najväčšie plus a zároveň aj mínus celého filmu je to, že sledujeme naraz obrovské množstvo postáv. Na jednej strane má film dynamiku a stále sa niečo deje, na druhej strane to pôsobí ako krupicová kaša, ktorá by sa miešať nemala. Stane sa, že s jednou postavou stráviš päť minút a potom ju takmer polhodinu nevidíš. Keď sa však zjaví, spoločne s ňou sleduješ aj udalosti, ktoré robila počas neprítomnosti na plátne.
Niekedy toto rozhodnutie dáva zmysel, niekedy nie. Ak chceli tvorcovia pracovať s filmom, ktorý sa kontinuálne odohráva v jednom vlaku, mali sa inšpirovať snímkou Inception, kde vidíme všetky pohyby jednotlivých postáv v danom momente.
Zarážajúce je aj neustále vysvetľovanie. Film začína reportážou o chýbajúcom hadovi. Po polhodine sa objaví vo vlaku s flashbackom s reportážou. Načo? Jednej z postáv držia v zajatí syna a keď príde na jeho dejovú linku, neustále ti to tvorcovia pripomínajú. Ide o novodobý fenomén – snímka sa musí zapáčiť divákovi na prvé pozretie v kine a musí ju naplno pochopiť.
Dobrým strihom by sa dalo vymazať pokojne aj 15 zbytočných minút, v ktorých sa opakuje, čo by divák už mal vedieť. Ale režisér akoby chcel, aby sme za každú cenu na prvé pozretie všetkému rozumeli. Bullet Train by práveže viac fungoval, keby si hlavnú dejovú líniu pochopil hneď a detaily až na druhé pozretie. Dobrým príkladom je Tenet, ktorý s každým ďalším pozretím dáva väčší a väčší zmysel.
Zmysel ani význam nehľadaj
Lenže práve zmysel filmu zráža hodnotenie dolu. Záverečné vyvrcholenie, v ktorom sa dozvieš motív zloducha (vysvetľovaním, samozrejme), jednoducho nie vždy sedí. Všetko, čo sa odohrá vo vlaku, má vraj po palcom. Asi ťažko. Ani argumenty, prečo je nočný spoj v Japonsku kompletne prázdny, a to vrátane nástupíšť, neobstojí.
Každá z postáv má vlastný motív pre svoje činy a film preto nebude fungovať na druhé pozretie. Navyše ma až zarazilo posledných 10 minút, keď tvorcovia nielenže kašlú na filmárske pravidlá, ale najmä na fyzikálne zákony. Škoda, že čo v prvej polovici vyzeralo na dobrú filmárčinu s praktickými efektmi a množstvom dobrých kaskadérskych kúskov, vyvrcholilo vo finále s hrozným CGI a nesmrteľnosťou hlavnej postavy.
Ak sa chceš baviť, musíš naskočiť na tú správnu vlnu. Postava Lemona neustále vtipkuje o mašinke Tomášovi z animovaného seriálu. Naozaj stále. Keď tu ten vtip nepadol aspoň 20-krát, tak ani raz. Na vtípkoch sa budeš raz smiať, inokedy krútiť hlavou. Ľudí v kinosále so mnou najviac rozosmievali pästné súboje – ktoré sú pekné, aj keď často nereálne.
Film s vlastným štýlom
Bullet Train u mňa najviac bodoval unikátnym štýlom. Všetky scény sú krásne nasvetlené, zábery hýria farbami a o audiovizuálny zážitok je postarané – hoci počas súbojov hučí pästný súboj rovnako ako výstrel zo zbrane. Kamera používa fixné ostrenie, takže často uvidíš rozmazaný obraz, do ktorého vojde ostrá postava. Nemusel som to ale vidieť každých 5 minút.
Pittova novinka Buller Train je filmom, ktorý by ťa nemal sklamať. Akcia je na každom kroku, karty majú postavy rozdané dobre a taktiež vizuál je pekný. Osobne som sa ním ale nenechal učičíkať. Záverečná polhodina je mimoriadne dlhá a niekedy nudná, no predstaví zopár ďalších postáv. A tešiť sa môžeš aj na niekoľko veľmi známych hereckých cameí. Škoda, že som si k filmu nekúpil jedlo, možno by som nad ním menej rozmýšľal a viac si ho užil. Neurob rovnakú chybu.
Hodnotenie: #####
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na