#Jednou z najsledovanejších seriálových adaptácií známych knižných predlôh je dozaista Zaklínač od Netflixu. Fantasy projekt, od ktorého sme si mnohí sľubovali naozaj veľa, začal svojou prvou sériou pomerne sľubne.
Druhá séria bola však aj napriek citeľne väčšiemu budgetu kvalitatívne o čosi nižšie a prvotné reakcie na aktuálnu tretiu sériu boli opäť plné skutočne všakovakých názorov. Ako záverečná séria s Henrym Cavillom v úlohe Geralta zapôsobila na nás?
Naposledy ako Geralt z Rivie
Ako píšeme vyššie, Henry Cavill ako Zaklínač končí. Hoci to nie je novinka, predsa jeho odchod pôsobí o čosi smutnejšie práve v momentoch, keď si uvedomujeme, že ho v Geraltovej zbroji vidíme oblečeného naposledy. Oficiálne dôvody síce nepoznáme, avšak je takmer isté, že za Henryho odchod môže jeho vlastné rozhodnutie a nezhody s tvorcami o tom, akým smerom sa seriál uberá. Po tom, čo sme si pozreli tretiu sériu, sa mu v podstate ani veľmi nedivíme.
Začneme od konca, a teda práve tým, že poslednú Henryho scénu sme si mnohí predstavovali asi o čosi viac rozlúčkovú. To sa však žiaľ nestalo a tretia séria skončila tak, aby dávala zmysel v rámci príbehu. Aspoň teda, taký bol zámer tvorcov.

Odklon od predlohy?
Iste, ako aj mnohé iné projekty, aj seriálový Zaklínač je v podstate „iba“ adaptáciou. Je preto plne pochopiteľné, ak sa výsledok od predlohy v niektorých momentoch líši. Ak sa však priamo menia dejové línie, vzťahy, orientácia alebo farba pleti postáv, tak to zaváňa problémom. A presne s takýmto problémom sa v seriálovom Zaklínačovi stretávame čoraz viac.
Mladá Ciri, ktorá je už viac-menej vyškolenou zaklínačkou, sa v tretej sérii učí najmä používať svoju nesmiernu magickú moc. Geralt aj spolu s Yennefer jej na tejto ceste samozrejme pomáhajú, ako sa len dá, pričom sa to zároveň nezaobíde bez komplikácií. V knižkách od Andrzeia Sapkowskeho sa pomerne dosť rozoberá politika, ktorú sa tentoraz tvorcovia pokúsili vtesnať aj do seriálu, ale nie vždy im to vyšlo tak, aby to nepôsobilo vyslovene nudne.
Treba určite zmieniť aj netflixové „tabuľkové“ menenie farby pleti. Aj napriek tomu, že rasová otázka je v knižnej sérii otvorená práve konfliktami ľudí, elfov, trpaslíkov a podobne, tu sa už po tretíkrát stretáme s často nie príliš zmysluplnými zmenami.
Rovnako tak to platí aj v prípade sexuálnej orientácie. Urobiť z Jaskiera (Blyskáč) bisexuála bolo nielen zbytočné v rámci príbehu, ale ešte v celkovom ponímaní pomerne nevhodné. Toto zmýšľanie tvorcov začína príbehom čoraz viac škodiť, pretože ide vyslovene o násilné zmeny už vytvorených postáv. Nové príbehy s novými postavami si predsa spracujme podľa svojich predstáv, ale netreba opravovať to, čo nie je pokazené.

Vizuálny zážitok
Napriek tomu, že špeciálne efekty v prvej sérii boli kvôli okresanému rozpočtu občas výrazne slabšie, od druhej série sa to posunulo k lepšiemu. Aj v tretej sérii sme sa aktuálne dočkali pomerne uspokojivých efektov, pričom nechýbalo ani množstvo veľmi vizuálne príjemnej mágie od atraktívne pôsobiacej čarodejnice Yennefer. Žmurk, žmurk.
Pochváliť dozaista treba aj absolútne skvelé bojové choreografie, počas ktorých sme si Henryho ako Geralta opäť veľmi užili. Jeho krvavý tanec s mečom je rozhodne jedna z najlepších vecí, ktorou tento seriál oplýva a môžeme len čakať na to, ako túto významnú rolu po jeho odchode preberie jeho nástupca Liam Hemsworth. Takáto zmena hlavného predstaviteľa budí v divákoch pochopiteľné obavy a my len pevne veríme, že to nebude absolútne fiasko. Predsa… Henry je Henry.

Záverečné zhrnutie
Na samotný záver môžeme napísať, že Zaklínač by bol možno pomerne dobrým fantasy seriálom, ak by sme si odmysleli skutočne výbornú knižnú predlohu. V tomto ohľade Zaklínač od Netflixu naozaj trpí. A hoci je takpovediac klasikou, že „knihy sú lepšie“, v tomto prípade to platí naozaj zásadne a vo výsledku ide o naozaj veľmi slabý odvar.
Avšak pokiaľ budeme naozaj objektívni, tak dá sa pri jeho sledovaní miestami vcelku zabaviť, takže to nie je až taká katastrofa, ako napríklad najnovší marvelácky preľap so Secret Invasion.
Hodnotenie: #####
Zdieľať na