#Hoci na svete je známych cca 400 tisíc rastlín, iba 5 percent z nich je vhodných na konzumáciu. Rastliny dali základ okrem poľnohospodárstva aj farmácií a modernej medicíne. V minulosti dochádzalo kvôli plodinám a koreninám k vojnám. Problémom bolo aj zachovanie druhovej rozmanitosti rastlín. A v súčasnosti majú mnohí z nás problém rozoznať všetky, ktoré sú nám dostupné. Pozri sa na rastliny, ktoré ovplyvnili (aj naše) dejiny!
Mak
Poznajú ho všetci. Jeho účinky sú liečivé, ale vraj aj škodlivé. Zmieňoval sa o tom už Dioscorides (grécky lekár Nerovej armády) vo svojom spise „De Materia Medica“, ktorý je považovaný za základ medicíny v Európe.
Pestovanie rastliny je nenáročné, pretože rastie rýchlo, nepotrebuje príliš veľkú vlahu, a ani škodcovia ju nemajú v obľube.
Mak bol považovaný za ópium – z čoho vyplýval aj jeho pôvodný názov „opium poppy“. Začali sa z neho vyrábať liečivá, ktoré mali účinkovať proti depresií a pomáhať pri poruchách spánku. Omylom sa kedysi prišlo na to, že ak čerstvú šťavu z maku nechali na vzduchu, zmení sa jej konzistencia a aj účinky. Tento objav zmenil históriu – ópium využívali ako analgetikum. V 19. storočí to vyústilo až do krátkych ópiových vojen medzi Čínou a Anglickom.
Chinín
Keď v roku 1648 doktor Juan de Vega objavil „zázračný liek“ na maláriu v podobe kôry stromu chinínovníka lekárskeho, ani len netušil, aký prelomový moment nastal. Zvesti o novej liečbe sa rýchlo rozšírili, a postupom času sa stala bežne dostupnou surovinou po celom našom kontinente.
Tento boom spôsobil masívne straty chinínovníkov v pralesoch Južnej Ameriky. V 19. storočí chinín dokonca izolovali do laboratória! Nakoniec sa táto rastlina ako antimalarikum vytratila z dôvodu nahradenia efektívnejšími chemickými liečivami.
Vedci však stále polemizujú o tom, že v pralesoch Amazonky by sa stále mohli nachádzať pozostatky rastlín ktoré by sa dali využiť na liečbu rôznych chorôb.
Cukrová trstina
Cukor ako taký má najväčší vplyv na ľudstvo. Okrem toho, že je návykový, tak plodina, z ktorej ho získavajú, bola predmetom takzvaného trojstranného obchodu medzi Amerikou a Európou – z Ameriky do Európy sa dovážali vzácne komodity ako cukor a rum, Európa zasa poskytovala zbrane pre Afriku, a z Afriky boli deportovaní otroci do Ameriky.
Získanie cukru z trstiny poznali naši predkovia už vyše 4 tisíc rokov pred naším letopočtom. O 2 tisíc rokov neskôr v Indii tvorili malé cukrové granulky, ktoré využívali na rôzne procedúry.
Zemiaky
Kto by ich nepoznal, a nemal rád? Traduje sa, že do Európy sa zemiaky dostali vyplavením z vrakov španielskej Armády, a v roku 1588 sa uchytili ako nová plodina na západe Írska. Zemiakový boom sa postupne rozmohol do celej Európy, s čím stúpla aj „popularita“ sadenia tejto plodiny.
Káva
Káva je považovaná za najviac obchodovanú komoditu hneď po rope. Hovorí sa, že účinky a sila kávy boli objavené v 11. storočí pastierom v Etiópií, keď si všimol, že jeho zvieratá majú príliš veľa energie po konzumácií istých bobúľ z neďalekých kríkov.
Pravdepodobnejšou teóriou je, že sa z Arabského polostrova rozšírila tradícia pitia kávy do Turecka, Talianska a neskôr do Anglicka, kde v Oxforde (v roku 1651) otvorili historicky prvú kaviareň. Tieto „coffee houses“ mali následne veľký význam pre biznis.
Prienik kávy do Ameriky, v prvej polovici 18. storočia, nastal vtedy, keď jeden odrezok kávovníka poňali krovinaté porasty všade v oblastiach strednej Ameriky. Tu sa kávovníky pestujú v najväčšom množstve dodnes.
Zdieľať na