Prvé hroty šípov v jaskyni na juhu Francúzska: Prekvapivý objav posúva vek lukostreľby o tisícky rokov

Prvé hroty šípov nájdené v jaskyni vo Francúzsku

Na juhu Francúzska sa v jaskyni našli prvé hroty šípov, ktoré posúvajú vek lukostreľby. Používal ich Homo sapiens o tisícky rokov skôr

#Sú oveľa staršie ako sme si doteraz mysleli. Nový archeologický výskum naznačuje, že prvé luky a šípy používal Homo sapiens pred 54 tisíc rokmi na území dnešného Francúzska. Dôkazy, potvrdzujúce najskoršie používanie luku a šípov v Európe, sa našli v jaskyni na juhu Francúzska v údolí rieky Rhôna. Pravdepodobne sa používali na lovenie koní, bizónov alebo jeleňov.

V jaskyni Grotte Mandarin vedci našli spolu stovky malých kamenných kúskov a väčšina z nich vykazoval známky poškodenia vplyvom hodu alebo ťahu. Raní moderní ľudia ich pravdepodobne používali ako hroty šípov na lovenie potravy.

Prvé hroty šípov vedci overili vlastnoručne vyrobenými kópiami

Výskumný tím predpokladal, že nájdené kamenné kúsky mohli byť hroty šípov, a tak sa rozhodli túto teóriu otestovať v praxi. Vytvorili zbrane s pazúrikovitými hrotmi, ktoré boli replikami artefaktov a strieľali z nich na mŕtve telo kozy. Zistili, že hroty boli najúčinnejšie, keď boli pripevnené k luku a nie k oštepu alebo keď boli hádzané rukou. O výskume informoval aj portál Smithsonianmag.

Pre CNN Kate Hunt uviedla, že niektoré šípy vystrelené z lukov nielenže prepichli kožu kozy, ale prešli cez mŕtvolu na druhú stranu. Naopak, niektoré ručne hádzané oštepy dokonca ani neporušili kožu. Spoluautorka štúdie, archeologička Laure Metz dodala: „Nemohli sme ich hádzať na zvieratá iným spôsobom ako lukom, pretože boli príliš malé a príliš ľahké na to, aby boli efektívne. Museli sme použiť tento druh pohonu…jediný spôsob, ako to fungovalo, bol luk.“

Tieto zistenia sú tak presvedčivé, že presvedčivejšie by už bolo len „prichytiť prvých raných ľudí s týmito lukmi v ruke“, povedala archeologička Marlize Lombard z univerzity v Johannesburgu, ktorá sa nezúčastnila tejto štúdie.

Nový výskum posúva vek lukostreľby

Napriek tomu, že sa nenašli pozostatky lukov v Grotte Mandarin, nie je to prekážkou pre teóriu luku a šípu. „Lukostrelecké technológie sú v podstate založené na použití materiálov podliehajúcich skaze: drevo, vlákna, koža, živice a šľachy, ktoré sa v európskych paleolitických lokalitách zachovali len zriedka a sťažujú archeologické rozpoznanie týchto technológií“, hovorí Laure Metz.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Exkrementy na satelitných snímkach sa zaslúžili o veľký objav: Kolóniu tučniakov cisárskych doteraz nikto nevidel

Staršie výskumy naznačujú, že najskorší lov lukom a šípom na svete sa uskutočnil v Afrike pred približne 70 tisíc rokmi. Je možné, že Homo sapiens tak priniesol lukostreľbu z Afriky do Európy. Najstaršie dôkazy o lukoch a šípoch na európskom území boli datované do obdobia pred 10 tisíc rokmi až 12 tisíc rokmi. Tento nový výskum však naznačuje, že boli používané o 40 tisíc rokov skôr.

Svedkom nových vynálezov luku a šípov boli aj Neandertálci, ktorí ich neprijali a naďalej používali oštepy s kamennými hrotmi. Tie si vyžadovali blízkosť cieľa. Laure Metz ešte dodala: „Keď máte luk a šípy je to presnejšie, s menšou námahou a jednoduchšie na prepravu so sebou. Môžete si so sebou vziať veľa šípov – nielen jeden alebo dva oštepy, ktoré treba držať v ruke…Pre mňa je neuveriteľné, že Neandertálci nepoužili a nevyvinuli tento typ zbraní.“

Skupiny Neandertálcov a Homo sapiens sa striedali a obývali jaskyňu Grotte Mandarin. Je preto pravdepodobné, že k zmiznutiu Neandertálcov asi pred 40 tisíc rokmi prispeli nové technológie. Mohli totiž poskytnúť istú výhodu konkurenčným moderným ľuďom, oproti neandertálskym spoločnostiam využívajúcim ich tradičné nástroje.


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame