#Zívanie je skutočne zaujímavý proces, ktorý snáď každému indikuje, že je najvyšší čas dať si šlofíka. Zívanie je však typické ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí. Prečo sa tento proces nášmu telu vlastne deje? A čo je ešte zvláštnejšie, prečo máme nutkanie zívnuť si už len pri sledovaní niekoho iného ako zíva? Práve na tieto otázky sa zamerali aj vedci a teraz poznáme odpoveď!
Zívanie vo všeobecnosti prebieha, keď prechádzame z jedného stavu aktivity do druhého, či už ide o ležanie na odpočinok alebo prebudenie po dlhom spánku. Zívame aj vtedy, keď očakávame zmenu, vyvolávame alebo udržiavame vzrušenie, keď je nepravdepodobné, že by prostredie bolo stimulujúce.
Predchádzajúce štúdie
Aby zistil, čo hovoria existujúce dôkazy o tejto záležitosti, evolučný biológ Andrew Gallup z Polytechnického inštitútu State University of New York v USA prehľadal predchádzajúce výskumy a spojil výsledky do jediného vysvetľujúceho modelu. Podľa Gallupa môže byť zívanie pre skupiny zvierat spôsobom, ako synchronizovať svoje správanie a podporovať kolektívnu bdelosť.
Zdá sa, že spolu s tým ďalším zvláštnym lapavým reflexom, štikútaním a zívaním, nemá zjavný účel. Vo chvíľach pokoja (zvyčajne keď sme unavení) sa nám zovrú čeľustné svaly, naša bránica sa silno ohne a zhlboka sa nadýchneme chladného, čistého vzduchu.
Dopĺňanie kyslíka?
Kedysi sa špekulovalo ako o prostriedku na dopĺňanie kyslíka alebo odstraňovanie oxidu uhličitého, teraz sa zdá, že ide skôr o zmierňovanie teploty krvi v snahe ochladiť mozog. Zívanie je funkcia, ktorá sa pravdepodobne vyvinula už dávno u našich spoločných predkov, od myší po opice, od rýb po plameniaky.
Ak je to tak, prečo by jedno zívanie viedlo k druhému? Spustenie postupného zívania medzi jednotlivcami – správanie také nákazlivé, že môže prekračovať bariéry medzi jednotlivými druhmi – by bolo prínosom pre skupinu mozgov, ktoré sa spoločne ochladzujú. Podľa Gallupa je táto výhoda doslovným prebudením, ktoré pomáha kompenzovať ospalosť jednotlivcov.
Zvyšuje našu ostražitosť
V tomto svetle nemusí byť na škodu mať pár priateľov, ktorí sa vám budú starať o chrbát, keď sa unášate alebo sa ospalo vlečiete do potenciálne nudnej situácie. Zdieľaním zívania okolo seba môže skupina mozgov zdvihnúť slabosť a zvýšiť ostražitosť, zatiaľ čo jeden alebo viac členov skupiny vykazuje známky zmeny stavu.
V rozhovore s Tess Joosse na Science Magazine Gallup spomína na experiment, ktorý uskutočnil minulý rok. „Ukázali sme ľuďom pole obrázkov, ktoré obsahovali hrozivé podnety – obrázky hadov – a neohrozujúce podnety – obrázky žiab – a načasovali sme, ako rýchlo môžu tieto obrázky vybrať po tom, čo videli videá ľudí zívajúce alebo iným spôsobom pohybujúce ústami,“ Gallup vysvetlil. „Po tom, čo videli iných ľudí zívať, sa ich schopnosť identifikovať a rozpoznať hady, ohrozujúce podnety, rýchlo zlepšila. Po pozorovaní zívania však detekcia žiab nebola ovplyvnená.“
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na