#Zamyslel si sa už niekedy nad tým, prečo je tenisová loptička žltá a mierová vlajka vždy biela? Niekedy sa za týmito farbami ukrýva náhoda, no často majú aj praktický účel o ktorom si pravdepodobne nikdy nevedel. Poď sa s Hashtagom pozrieť na 5 bežných vecí a pôvod ich neodmysliteľných farieb!
Tenisové loptičky boli čierne a biele
Tenisové loptičky majú jedinečný neónový odtieň, ktorý je na pomedzí žltej a zelenej farby. Dnes sa táto fluorescenčná farba s tenisom nevyhnutne spája a je veľmi ťažké predstaviť si, že kedysi mali celkom inú farbu!
Na prelome 19. a 20. storočia boli čierne alebo biele, no s príchodom televízneho vysielania nastal veľký problém. Loptičky boli pre televíznych divákov takmer neviditeľné a dospalo sa k zisteniu, že najviac viditeľnou farbou je práve táto neónová žltá. (Z rovnakých dôvodov sa zmenila aj farba basketbalovej lopty z hnedej na oranžovú.)
Červený koberec poznali už v staroveku
Filmové premiéry, odovzdávanie Oscarov, galavečery a rôzne iné veľkolepé udalosti spája okrem iného aj červený koberec. Už odpradávna bola červená farba spájaná s prestížou a luxusom, takže myšlienka červeného koberca nie je žiadnym hollywoodskym objavom!
Šarlátové farbivo bolo pre svoju nákladnú výrobu dlhé roky vyhradené len pre najbohatšie skupiny obyvateľstva. Človek, ktorý si mohol dovoliť červenú látku bol tak automaticky považovaný za bohatú a prominentnú osobnosť. Myšlienka koberca vo farbe luxusu pochádza z divadelnej hry z čias starovekého Grécka.
Prečo má mier bielu farbu?
V dávnej minulosti bolo akékoľvek farbenie látky ďalším zdĺhavým a nákladným procesom, preto bola väčšina textílií nezafarbená – teda biela. Takýto kul látky mal po ruke takmer každý a čím ľahšie signalizovať volanie kapituláciu v boji než, tým, čo mal každý vojak hneď pri sebe. Biela farba bola navyše ľahko viditeľná a rozpoznateľná od vlajok rôznych národov či rodov.
Dievčenská a chlapčenská farba
Vo väčšine kultúr je bežne zaužívaná predstava, že s dievčatami sa spája ružová a s chlapcami modrá farba. V minulosti to ale vôbec tak nebolo a oblečenie pre jednotlivé pohlavia malo neutrálnu bielu farbu. Ak sa deti zašpinili, rodičia mohli ich oblečenie zbaviť škvŕn jednoduchým vybielením a nemuseli kupovať nové.
Takto to fungovalo až do 20. storočia, kedy sa podnikatelia rozhodli, že by pre nich bolo ekonomicky výhodnejšie, ak by mali chlapci aj dievčatá vlastné farby. Prekvapivo boli spočiatku ružové veci určené pre chlapcov, pretože boli výraznejšie a živšie, a jemné modré odtiene pre dievčatá. Potom ale nastal obrat, ktorého výsledok je dnes každému známy.
Ružová žuvačka vznikla náhodou
Žuvačka je vlastne náhodným objavom a jej objaviteľ Walter Diemer rôznymi experimentami vytvoril hmotu, ktorá bola dostatočne elastická na nafukovanie bublín a zároveň sa nelepila na zuby. Ružovú farbu jej dal len preto, že to bola jediné potravinárske farbivo, ktoré v tom čase našiel vo svojej továrni.
Zdieľať na