#Počul si už o seizmických vlnách? Je to jav, ktorý vzniká pri stúpaní a klesaní morských vĺn. Ich vplyvom a pôsobením na morské dno vzniknú spomínané seizmické vlny, ktoré sú neraz také silné, že ich zachytia seizmografy, teda prístroje na monitorovanie a skúmanie zemetrasení. Je tento jav hrozbou pre ľudstvo a našu planétu?
Ide len o búrlivé more?
Vlnové signály, ktoré sú počas posledných desaťročí čoraz intenzívnejšie, odrážajú búrlivosť morí a oceánov. Podľa jednej z nových štúdii v časopise Nature Communications jav seizmických vĺn momentálne stúpol najviac za posledné štyri desaťročia.
Čo je príčinou?
Tieto globálne problémy, spoločne s ďalšími (spoločne s podmorskými či satelitnými výsledkami štúdií) poukazujú na nárast energie z vĺn. Jav má byť zapríčinený zvyšujúcou sa búrkou v jadre, a tiež aj najväčším nepriateľom moderného ľudstva – globálnym otepľovaním.
Prepojenie seizmológie a morí
Ako ScienceAlert uvádza, seizmologické siete majú citlivo zaznamenávať obrovské množstvo prírodných a ľudských otrasov, vrátane sopečných erupcií, jadrových výbuchov, úderov meteoritov, zosuvov pôdy ale aj samotných zemetrasení.
Prístroje zachytávajú dokonca aj veterné signály, či podnety pochádzajúce z činnosti vody alebo ľudí. Najrozšírenejším signálom seizmického pozadia je však neustály ruch, ktorý vytvárajú oceánske vlny poháňané búrkou, nazývané globálny mikroseizmus.
Dva druhy signálu
Vlny oceánu generujú signály dvoma rôznymi spôsobmi. Prvý, ktorý je energetickejší, pulzuje približne 8 až 14 sekúnd. Ako sa vlny hýbu rôznymi smermi, vzájomne sa ovplyvňujú a tvoria tlak na dne morí. Rušivé vlny sú niekedy aj neprítomné, preto dochádza k nedokonalému vyhodnoteniu aktivity v oceánskych vlnách.
Druhým spôsobom, akým sa generujú seizmické signály z dna morí, je mikroseizmatický proces. Ide o signály, ktoré priamo tlačia na receptory v morskom dne.
Otrasy planéty?
Spomínaná štúdia odhalila a analyzovala aj primárnu historickú intenzitu tohto javu. Zaoberali sa ňou už od konca 80. rokov minulého steročia na celom území sveta. Zistilo sa, že takmer 80 percent týchto výskumných staníc vykazovalo za posledné desaťročia výrazný (ale postupný a plynulý) nárast energie.
Výsledky výskumu ukazujú, že priemerná globálna energia oceánskych vĺn sa od konca 20. storočia zvýšila strednou rýchlosťou 0,27% ročne. Od roku 2000 sa však tento celosvetový priemer zvýšil o 0,35% ročne.
Kde je to najvýraznejšie?
Celkovú energiu mikroseizmu pozorovali vo veľmi búrlivých oblastiach južného oceánu, blízko Antarktídy. Tieto výsledky však v posledných desaťročiach ukazujú, že severoatlantické vlny sa zintenzívnili najrýchlejšie, v porovnaní s historickými úrovňami.
Nedávny výskum naznačuje, že intenzita severoatlantickej búrky a nebezpečenstvo pobrežia sa zvyšujú. Búrka Ciarán, ktorá v novembri 2023 zasiahla Európu silnými vlnami a hurikánmi, bola rekordným príkladom.
„Desaťročné záznamy o mikroseizme tiež ukazujú sezónny výkyv silných zimných búrok medzi severnou a južnou pologuľou. Zachytáva účinok rastúceho a zmenšujúceho sa antarktického morského ľadu, ako aj viacročné vzostupy a pády spojené s cyklami El Niño a La Niña a ich dlhodobý vplyv na oceánske vlny a búrky,“ uvádza ScienceAlert
Je dôvod na paniku?
Oceány absorbovali asi 90% nadmerného tepla spojeného s rastúcimi emisiami skleníkových plynov z ľudských činností v posledných desaťročiach. Táto nadbytočná energia sa môže premeniť na škodlivé vlny a silnejšie búrky.
Výsledky výskumu nehovoria o nejakej katastrofálnej hrozbe. Varujú však pred zvýšením oceánskych vĺn, ktoré by mohli ohroziť pobrežie a poškodiť infraštruktúru pôdy. Vplyv zvyšujúcej sa energie z vĺn sa ďalej zhoršuje pokračujúcim zvyšovaním hladiny mora, ktoré je poháňané najmä zmenou klímy.
Zdieľať na
Zdieľaní