#Asi nám dáš za pravdu, že najkrajší pohľad na zimnú krajinu je ten, keď je bohato zasnežená a mráz tvorí ľadové kryštály. Dnes už takéto počasie v našich zemepisných šírkach nie je samozrejmosť a nezvratné klimatické zmeny sa preto podpisujú aj na existencii ľadovcov. Tie sú symbolom najznámejších horských masívov, ale z roka na rok ubúdajú a hrozí im absolútny zánik. Chceš vedieť, prečo sa to deje a ako im pomôcť? Čítaj ďalej.
Hrozby nie sú spojené len s ľadovcami, ale tiež súvisia s extrémnymi prejavmi počasia, otepľujúcou sa vodou, ktorá škodí životu rýb a morských živočíchov, čo značne obmedzuje rybolov alebo so stratou prirodzených domovov ľadových medveďov, ktoré trávia viac času na súši a dostávajú sa do konfliktov s ľuďmi.
Prečo sú ľadovce dôležité?
Pre bežného človeka nie je úplne jednoduché predstaviť si, prečo je téma topenia ľadovcov tak dôležitá a aké sú jej katastrofálne následky. Nejde len o krásne horské masívy trvalo pokryté vrstvou ľadu a snehu, ktoré sa využívajú na turistické účely. Až polovica ľudstva závisí priamo alebo nepriamo od zásob ľadu ako vodného zdroja pre domáce použite, ale aj pre poľnohospodárstvo a vodnú energiu.
UNESCO chráni a dohliada na tisíce ľadovcov, ktoré napriek tomu strácajú 58 miliárd ton ľadu ročne. Tento údaj zodpovedá celkovému ročnému objemu použitej vody vo Francúzsku a Španielsku spoločne. Taktiež zodpovedá asi 5 % zvýšeniu globálneho nárastu hladiny morí. Ide rozhodne o smutný údaj, ktorý okrem iného spôsobuje zmeny v lokálnej hydrológii, ale aj v tvare krajiny a biotopov. Isto si už videl obrázky vychudnutého ľadového medveďa, ktorý vyčerpane leží na kúsku ľadovej kryhy a nedokáže si uloviť vhodnú potravu. Aj toto je dôsledok klimatických zmien a konkrétne topenia ľadovcov.
Rýchlym roztápaním ľadu milióny ľudí trpia paradoxne nedostatkom vody a naopak milióny zas čelia prírodným katastrofám ako povodeň a čoraz častejšie nútenému sťahovaniu v dôsledku zvyšovania hladiny morí. Negatívny vplyv sa v budúcnosti prejaví aj na potravinovej sebestačnosti a poľnohospodárskej produkcii potrebnej na nakŕmenie neustále rastúcej populácie, ktorá vyžaduje rozširovanie pôdy na pestovanie plodín.
Vymiznutie ľadovcov sa predpokladá do roku 2050
Presne 18 600, to je počet ľadovcov, ktoré sleduje UNESCO a predstavujú približne 10 % zaľadnenej plochy Zeme. Do zoznamu ľadových obrov patria tie najvyššie, najdlhšie, ale aj posledné zostávajúce v Afrike alebo niektoré z najväčších ľadovcov v strednej Ázii, v strednej Európe, v Severnej Amerike, v južných Andách alebo na Novom Zélande.
Dobre známe ľadovce v národných parkoch USA Yellowstone a Yosemite, horský masív Kilimandžáro v Tanzánii, v čínskom národnom parku Tri paralelné rieky, novozélandský národný park Te Wahipounamu alebo argentínsky Los Alerces, ale aj nám bližšie talianske Dolomity a francúzske Pyreneje majú svoj čas, zdá sa, už spočítaný.
Hlavnou možnosťou, ako zmierniť topenie ľadovcov a vyhnúť sa ich úplnému vymiznutiu (aspoň v niektorých prípadoch), je snaha zredukovať globálne otepľovanie Zeme tak, aby hodnoty nepresiahli 1,5 ºC v porovnaní s predindustriálnymi časmi. Ide o naliehavú výzvu, ktorú nebude ľahké splniť.
Bezpodmienečným základom je potreba enormného zníženia vyprodukovaných emisií skleníkových plynov zodpovedných za rýchle otepľovanie Zeme a tiež hľadanie a realizovanie projektov, ktoré budú založené na riešeniach v prospech prírodných zdrojov. UNESCO vyzýva na vytvorenie fondu na monitorovanie ochrany ľadovcov, na posilnenie výskumu a na včasné upozornenie rizika katastrof. Faktom ale zostáva, že absolútnou prioritou je redukcia CO2, ktorá výrazne pomôže zmierniť topenie snehu a ľadu.
Všade na Zemi sa ľad mení. Napríklad arktický ľad ustupuje takou rýchlosťou, že jeho rozsah sa za posledných 30 rokov znížil asi o 10 %. Údaje od NASA tiež potvrdzujú, že jarné roztápanie ľadovcov sa deje o 9 dní skôr ako to bolo pred 150 rokmi a jesenné zamrznutie zas o 10 dní neskôr. Rozmrazovaním permafrostu klesá pôda, konkrétne na Aljaške už klesla o viac ako 4,6 metra. A to je len niekoľko čísel a údajov, ktoré sa nedajú spochybniť a prehliadať.
Ľadovec Marmolada mizne čoraz rýchlejšie a ohrozuje životy
Nehody sa stávajú z rôznych dôvodov a za rôznych okolností. Nanešťastie, dnes už s istotou môžeš počítať s tým, že k nim budú pribúdať aj tie, ktoré sú a budú spôsobené klimatickými zmenami, a to nielen povodne, sucho, horúčavy alebo naopak extrémne dažde. Aktuálne správy sú plné ekologických katastrof alebo ich zničujúcich následkov a mnohé sa končia doslova tragicky. Podobne smutná udalosť sa odohrala aj v júli minulého roka v Taliansku.
Konkrétne, zosunul sa ľadovec na vrchu Marmolada a výsledkom tohto nešťastia bolo 11 obetí. Slávny taliansky ľadovec, známy ako kráľovná Dolomitov, však môže už o pár rokov doslova zmiznúť. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že sa na ňom dá celoročne lyžovať. V júli 2022 na jeho vrchole namerali 10 ºC a to predstavuje abnormálne vysokú teplotu. Vedci skúmaním potvrdzujú, že ľadovec stráca objem alarmujúcou rýchlosťou a nie je jediný na našej planéte, ktorý čaká podobný osud.
Za posledných 70 rokov stratil už 80 % svojho objemu, o čom svedčia presné a detailné štatistiky. Jeho objem sa meria každý rok od roku 1902, pričom pred 10 rokmi strácal 5 hektárov ľadu ročne, aktuálne je to už 9 hektárov ročne. Enormné vlny horúčav počas letných mesiacov, neustále stúpajúce medziročné teploty aj zvyšujúce sa emisie skleníkových plynov vedú k nepredvídateľným situáciám a zbytočným stratám ľudských životov.
V tejto fáze topenia ľadovcov to už nie je iba o tom, či sa máš obávať konca ich existencie, ale o tom, čo môžeš urobiť, aby sa následky obrovskej ekologickej katastrofy zmiernili. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, rok 2050 je veľmi blízko. Stále je šanca zmeniť svoje správanie a viac myslieť nielen na dobro našej planéty, ale v konečnom dôsledku aj na svoje dobro a život budúcich generácií. Každý jednotlivec v tomto prípade hrá veľkú úlohu, ktorú by rozhodne nemal podceniť.
Zdieľať na