#Kedysi modelka, stylistka a nákupná maniačka, dnes bojovníčka za ochranu planéty, ktorá prostredníctvom svojho občianskeho združenia #everyindividualmatters pomáha všade tam, kde je to potrebné. Natália Pažická svojimi videami o zúfalom stave sveta pred časom spôsobila riadny rozruch. Dnes patrí k influencerom, ktorí tvoria obsah s hlbším zmyslom a motivujú ľudí k zodpovednému správaniu na mnohých frontoch. V dnešnom rozhovore sa o nej dozvieš viac.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si sa začala intenzívne zaujímať o našu planétu?
Bola som obrovská milovníčka módy a tiež typický konzument. Stále som svoj šatník plnila novým a novým oblečením a nikdy som nemala dosť. Milovala som zľavy a výpredaje. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, že by moje správanie mohlo niekomu škodiť, nemala som dostatok informácií. Z lásky k móde som sa rozhodla ísť študovať do Amsterdamu. Počas úvodného týždňa nám v škole pustili dokument The True Cost o pravdivej cene lacného oblečenia, ktorým si týždeň čo týždeň plníme svoje šatníky.
Neverila som vlastným očiam. Ani vo sne by mi nenapadlo, že situácia môže byť vo svete taká kritická. Stále neviem pochopiť, prečo sa o tom nerozpráva viac, a to verejne. Naozaj nám je všetkým jedno, že naše oblečenie šijú deti a ženy nútené k práci a vďaka rôznym chemikáliam prichádzajú o svoje zdravie? Nehovoriac o tom, že neskôr sa chemikálie nosením tohto oblečenia dostávajú aj do nás. A to všetko je vo svete legálne. Snažím sa pozdvihnúť povedomie o týchto problémoch, lebo iniciatíva k zmene musí prísť od nás – bežných ľudí. Tieto firmy a značky fungujú len a len vďaka našim peniazom, a preto považujem za dôležité, na čo sa naše peniaze rozhodneme minúť.
Keď sa na chvíľu obzrieš za uplynulým rokom, čo ťa z osobných úspechov najviac potešilo?
V roku 2019 ma nesmierne potešilo, že sa environmentálne témy stáli stredobodom pozornosti a dostávali priestor aj v komerčných médiách. Bola som pozvaná do Telerána a o týchto témach som mala možnosť rozprávať aj na ďalších offline aj online platformách. Za najväčší úspech považujem asi moju prednášku na konferencii Slovakia Going Zero Waste, kde som sa rozhodla prekonať svoj strach z verejného prednášania.
Okrem toho si bola súčasťou aj niekoľkých ďaľších prednášok – ako sa cítiš v tejto novej úlohe?
Veľmi ma to ako osobu obohatilo a utvrdila som sa v tom, že je dôležité o týchto témach hovoriť online aj offline. Tým offline priestorom síce oslovíte za rovnaký čas menší počet ľudí, no takýto osobný kontakt má niekedy omnoho väčší vplyv. Preto by som sa tomu rada venovala ďalej a uvažujem aj nad organizovaním prednášok na školách.
Tvojím mottom sa stalo everyindividualmatters – záleží na každom z nás. Záleží? Prečo si si ho vybrala?
Možno to znie ako klišé a sama som tomu neverila, no od kedy som začala od seba, ovplyvnila som ďalšie tisícky ľudí. Tiež som bola na začiatku sama. Teraz tie tisícky ovplyvňujú svoje okolie a to zas svoje. Vždy to predsa musí niekým začať.
Rozhodla si sa založiť aj občianske združenie #everyindividualmatters, na ktorom v spolupráci s fanúšikmi z tvojej fanpage pravidelne organizuješ zbierky na rôzne projekty – ako tento nápad vznikol a komu si už pomohla?
Vždy som chcela nejako pomáhať a vďaka množstvu skvelých ľudí, ktorí ma sledujú, sa nám to aj darí. Mesačne vyzbierame okolo 2 000 eur, no už sa nám podarilo vyzbierať napríklad aj 4 000 eur pre OZ Štyria mušketieri, kde išlo o detičky s ťažkým ochorením – muskulárnou dystrofiou. Zbierka prebieha raz za mesiac, na striedačku pomáhame zvieratám a ľuďom. Robím to úplne transparentným spôsobom. Na každé miesto osobne cestujem a všetko dokumentujem. Následne vždy prvý deň v mesiaci uverejním fotku s daným OZ alebo organizáciou, ktorej budeme pomáhať s informáciou, koľko peňazí a presne na čo ich daná organizácia potrebuje. Po ukončení zbierky do mesiaca uverejním všetky papierovačky, prevody na účet, faktúry a podobne. Stojí ma to veľa času, no transparentnosť je pre mňa na prvom mieste.
Ako vyberáš projekty?
Ľudia mi denne píšu tipy, kde a komu pomôcť, plus hľadám aj sama. Tým, že mám veľa podmienok, musí byť daná organizácia ochotná spolupracovať, poskytnúť mi všetky potrebné informácie a tak isto svoj čas. Na Slovensku je toľko rodín a organizácií, ktoré potrebujú finančnú pomoc, že je niekedy ťažké sa rozhodnúť, komu podáme pomocnú ruku.
Nakrútila si videá o plastoch a fastfashion či o jedle a vegánstve, ktoré si pozrelo rekordné množstvo ľudí – čo bude ďalšie? Aká téma ti ešte nedáva spať?
Je ich určite viac, napríklad klimatické zmeny a deforestácia a ich priamy dopad na nás. O každej téme sa snažím zistiť maximum predtým, ako sa ju rozhodnem spracovať do videa. Samotná tvorba je pre mňa popri práci a škole záležitosť na niekoľko mesiacov. Nedávno som v spolupráci s Greenpeace nakrútila nové video #climatechangematters, v ktorom spolu s českou influencerkou Dewii vysvetľujeme problematiku zmeny klímy.
V tvojich videách sa často objavujú „šťavnaté“ štatistiky. Ktoré ťa najviac šokovali v poslednej dobe?
Denne ma ich šokuje niekoľko. Keďže riešim momentálne hlavne módny priemysel, tak ma najviac šokuje asi fakt, že sa stále situácia zhoršuje a to som si myslela, že sa už nedá. Napríklad informácia, že len dve percentá ľudí vo fabrikách na výrobu oblečenia zarába životné minimum, hovorí za veľmi veľa.
Tvojou obľúbenou témou je aj bojkot fast fashion. Ľudia sa ťa často pýtajú, čo sa stane so zamestnancami fast fashion značiek, ak ich ľudia prestanú podporovať… Čo sa stane?
Áno, vo fast fashion obchode som si už nič nekúpila viac ako tri roky. Mám na to dva dôvody. Prvým je, že nechcem podporovať otroctvo, detskú prácu, obrovské znečisťovanie životného prostredia a sebeckých ľudí, ktorí tieto značky vlastnia a všetky tieto zločiny dopustia, pretože môžu. Druhým je, že sa sama bojím tie veci nosiť. Niektoré chemikálie sa dajú odstrániť, ak veci viac ako trikrát operiete. No sú ťažké kovy ako ortuť, ktoré z toho oblečenia len tak nedostanete. Syntetickým indigom sa dnes farbí 99 % riflí. Tá modrá farba, ktorá vám ostáva na pokožke, neostáva len na povrchu kože.
Módny priemysel sa však len tak neotočí chrbtom a nepôjde domov vyplakávať. Je obrovský a stále rastie. V roku 2050 kvôli rastu strednej triedy obyvateľstva bude dvakrát taký veľký, ako je teraz. Ide skôr o to zmeniť momentálnu environmentálnu a sociálnu situáciu. Značky nás kvôli veľkej konkurencii počúvajú na slovo. Ak uvidia, že chceme pre ich zamestnancov lepšie pracovné podmienky, pôjdu si dolámať nohy, aby sa tak stalo čo najskôr. Sú to komplexné problémy a je ľahšie sa o nich rozprávať, ako ich riešiť. No je ten správny čas začať.
Aký najväčší eko blud musíš ľuďom najčastejšie vyvracať?
„Ja s tým aj tak sám nič neurobím.“ Je to privilégium, niečo také povedať. Pretože ľudia v rozvojových krajinách, ktorí svojou ťažkou prácou uspokojujú naše konzumentské chúťky, si takéto niečo povedať nemôžu. Nazýva sa to aj environmentálny rasizmus, kedy jedna krajina bohatne na úkor tej druhej. Kvôli environmentálnym pohromám migruje stále viac a viac ľudí. A tak by sme nemali len zalomiť rukou a situáciu neriešiť, pretože to bude mať dopad aj na nás. Neskôr, ale bude.
Ktoré dokumenty a knihy by si mal podľa teba každý pozrieť či prečítať?
Z kníh určite odporúčam knihu Sapiens a z dokumentov The True Cost, Plastic Ocean, Before the Flood a Cowspiracy. Každý z dokumentov je na inú tému, no myslím si, že by sme mali mať základné vedomosti o každej z nich.
Čo pre teba osobne znamená vedomý život?
Keď si je človek vedomý vlastných rozhodnutí. Znie to ako samozrejmosť, no nie je. Ľudia často nerozmýšľajú, čo svojou kúpou podporujú a čo svojim správaním spôsobujú. Tieto dopady sa nedajú hneď spozorovať, a tak máme pocit, že neexistujú. A firmám sa to darí dobre skrývať. Či už sa jedná o napodobeniny potravín, ktoré denne kupujeme v supermarkete, alebo o nové bavlnené tričko napustené formaldehydom.
Považuješ sa za šťastného človeka? Čo k tomu prispieva?
Naozaj verím tomu, že šťastie je voľba. Sú dni, kedy si vyberiem byť šťastná a sú dni, kedy sa rozhodnem, že ich strávim v hlbokej depresii (smiech). Neviem mať normálnu náladu. Som všetko alebo nič. Buď som veľmi šťastná alebo veľmi nešťastná. Rada by som na tom v budúcnosti zapracovala.
„Každý má taký vzťah, aký si ho urobí. Každý z nás môže mať krásny a bezbolestný vzťah no vzťah je práca. Práca pre DVOCH ľudí. Možno príjemnejšia ako tá, kde musíte 8 hodín sedieť na zadku, ale rozhodne nie jednoduchšia. Žiada si veľa času a obety. No koniec koncov to bude stáť za to,“ zdôverila si sa v jednom poste. Ako pracuješ na vašom vzťahu?
S priateľom mám veľmi krásny vzťah a pracujeme na ňom obaja, no robíme to viac-menej automaticky, pretože chceme, aby bol ten druhý šťastný. Dal kvôli mne výpoveď z práce a išiel so mnou žiť do Holandska, kde mi pomáha so všetkým, s čím vie. Vie, že to teraz nemám ľahké, a tak robí všetko pre to, aby mi to uľahčil. Rovnako, ako keď som pomáhala ja jemu, keď mal toho v práci veľa. Je to o pochopení, kedy a kde vás ten druhý potrebuje.
Súčasťou tvojho vedomého života je okrem eko tém aj aktuálne dianie. Zabrdla si aj do tém politiky/volieb a tiež bezpečnosti a násilia na ženách…
Myslím si, že vďaka ekológii som pochopila, ako sa všetky problematiky prepájajú. Niekedy ma politika vôbec nezaujímala, chodila som voliť len kvôli tomu, že som to vnímala ako samozrejmosť. Pochopila som však, že všetko, čo sa vo svete deje, či už priamo v politike alebo v spoločnosti, má na mňa ako občana priamy dopad. Preto sa snažím poukázať aj na tieto témy, lebo vidím, že nie som jediná, ktorá si to spája.
Aktuálne študuješ módu na Amsterdam Fashion Institute – čo máš na štúdiu rada? Čo ti, naopak, prekáža?
Baví ma, že máme učiteľov, ktorí priamo pracujú v módnom priemysle. Máme veľmi zaujímavé prednášky a diskusia sa vedie v budúcnosti, a tak riešime digitálne oblečenie, digitálne modelky, aktivizmus v marketingu a ďalšie zaujímavé témy. Máme napríklad predmet 3D avatar, kde vytvárame prototypy oblečenia v digitálnej forme. Je to technológia budúcnosti, keďže značky tak ušetria tisícky eur a nevytvoria plno nadbytočného odpadu. Prekáža mi však, že moja škola je veľmi časovo náročná, a tak je ťažké žiť usporiadaný život.
V minulosti si sa venovala aj modelingu. Ako si sa k tejto profesii dostala?
Niekoľko rokov som sa aktívne venovala volejbalu, a tu ma objavila jedna skautka pracujúca pre modelingovú agentúru. Mala som asi 14 rokov a hneď v 15-tich som prvýkrát vycestovala. Modeling je práca ako z iného sveta. Zažila som veľmi veľa skvelých vecí a som neskutočne vďačná, že som mala príležitosť sa tejto práci venovať Mala som tiež možnosť stretnúť plno známych ľudí vrátane Lionela Messiho, alebo sa vyšplhať na sopku Fuji v Tokiu, vďaka ktorej je Japonsko známe ako krajina vychádzajúceho slnka. Sú to zážitky na celý život. Modelingu sa stále venujem, no kvôli škole a ďalším aktivitám to už nie je ani zďaleka také aktívne.
Prezraď nám niečo zo zákulisia života influencerky – čo najbláznivejšie si urobila pre dobrú fotku či instapost?
Kvôli modelingu som si už preskákala všeličím. Najmä čo sa týka extrémnych teplôt. Teraz už kvôli pekným fotkám odmietam trpieť. Keďže mojím dvorným fotografom je môj priateľ, tak ho mám viac-menej po ruke stále. Niekedy by som bola radšej, keby sociálne siete boli viac o hovorenom a písanom slove, ako o peknej fotke, ale s tým, žiaľ, nič nenarobím.
Dá sa na Slovensku vyžiť z toho, že si influencerka?
Určite dá. Ja sa veľmi nerátam za influencera, ktorý si na seba zarobí, keďže firmy, s ktorými spolupracujem, veľké financie na marketing nemajú. No popri škole si viem zarobiť na vreckové, a tak sa môžem venovať práve mojej ekologickej osvete a nie brigáde.
Byť odlišná chce aj odvahu. Stretla si sa aj s nepochopením? Čo ti hejteri najviac vyčítajú?
Na začiatku mi vyčítali, že to len hrám, aby som bola zaujímavá. No to ich už prešlo, keďže postupne zistili, akým rôznym aktivitám sa venujem a pochopili, že keby som to hrala, tak by ma to už asi dávnejšie prešlo. To je asi jediná vec, inak sa stretávam s veľmi pozitívnou odozvou, a to ma nesmierne teší a inšpiruje.
Ďakujem, neprosím – povedala si to už niektorým značkám, ktoré ťa chceli zlákať na spoluprácu kopou darčekov?
Áno, mala som pôvodne blog, ktorý sa týkal módy a v tom období som spolupracovala s módnymi značkami. Odkedy som si pred asi troma rokmi povedala, že si v obchodoch s rýchlou módou nič nekúpim, tak som automaticky prerušila aj tieto spolupráce. Naopak, celkom aktívne sa venujem šíreniu informácií o konkrétnych módnych značkách a ich praktikách. Odmietam väčšinu spoluprác, aj keď ide o pekné peniaze. Spolupracujem len so značkami, ktoré sa snažia robiť veci inak a tých je pomerne málo, no nevadí mi to. Chcem byť k ľuďom úprimná, chcem, aby môj účet bol primárne o vzdelávaní a nie o platených reklamách.
Ktoré profily na sociálnych sieťach ťa najviac inšpirujú?
Sledujem viacero zahraničných profilov, no z tých lokálnych najmä Dewii a Surovadcerka. Sú to skvelé a inteligentné ženy, ktoré si zaslúžia oslovenie influencer. Z mužských profilov je to určite ekológ, aktivista a režisér Erik Baláž. Na jeho profile nájdete veľmi stručné, no výpovedné videá o slovenskej prírode a živote v nej.
Keby si mala povedať jednu vec, ktorú o tebe tvoji followeri netušia?
Som introvert. Aj keď to tak na sociálnych médiách možno nevyzerá (smiech).
Zdieľať na