#Strašidelné príbehy o vraždách priťahovali pozornosť ľudí už od nepamäti, no niektoré nie sú len výmyslami. Množstvo filmov a seriálov bolo natočených aj na základe skutočných brutálnych zločinov, ktoré otriasli celými krajinami. Hoci dnes je už takmer všade najvyšším možným trestom doživotie vo väzení, nie je to tak dávno, kedy boli popravy dovolené aj v Európe a uplatňovali sa v prípadoch najhorších zločinov. Tie zvyčajne zahŕňajú vraždy, znásilnenia, terorizmus, vojnové zločiny či zločiny spojené s pašovaním drog.
Každá krajina v minulosti vykonávala trest smrti inak. Niekde to bola jediná strela do hlavy, inde odsúdeného umsrtilo viacero strelcov, najznámejšie sú smrtiace injekcie a elektrické kreslá. Používalo sa však aj udusenie v plynovej komore, obesenie, sťatie pod gilotínou, uškrtenie či upálenie. Hoci to znie ako zo stredoveku, všetky tieto metódy sa používali aj v 20. storočí. Trest smrti je stále v platnosti napríklad aj v niektorých štátoch USA, Japonsku, Číne, Egypte či Saudskej Arábii.
Poďme sa spoločne pozrieť na najznámejších vrahov, ktorí dostali trest smrti.
Ted Bundy
Theodore Robert Cowell je známy ako Ted Bundy a ide o vraha, ktorý sa stal námetom na mnoho dokumentov aj filmov. Otec tohto vraha nie je známy a tak bolo jeho detstvo späté najmä s rodinou jeho matky Eleanor Louise Cowell. Už ako malý však podľa niektorých prejavoval zvláštne správanie. Mladšia sestra Bundyho matky napríklad povedala, že sa raz zobudila zo spánku, okolo nej boli poukladané nože, pričom pri posteli stál trojročný Ted a usmieval sa. Bundy však študoval aj na niekoľkých vysokých školách so zameraním na čínštinu, psychológiu a právo. Kedy však v ňom nastal zlom, nikto netuší. Jasné je len to, že tento muž má na svedomí najmenej 30 životov, no v skutočnosti ich môže byť oveľa viac.
Všetky jeho obete boli ženy do veku 26 rokov, ktoré vyhľadával na verejných miestach a podľa mnohých si vedel ľahko získať dôveru. Vo všetkých vraždách sa objavoval podobný štýl – ženu najprv omráčil, zaškrtil a znásilňoval. Niektoré dokonca zneužíval aj po smrti a viackrát svoje obete dekapitoval, pričom hlavy si nechával. Bundymu sa podarilo dvakrát utiecť z väzenia, pričom aj na úteku pokračoval vo vraždení. Definitívne ho chytili v roku 1978. Popravili ho však až v roku 1989 elektrickým kreslom. Právnička Polly Nelsonová, ktorá Bundyho obhajovala, ho definovala ako „presnú definíciu bezcitného zla“.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Andrei Čikatilo
Najohavnejší vrah Sovietskeho zväzu, ktorého prezývali aj „rostovský rozparovač“ alebo „rostovský mäsiar“. Počas dvanásťročného besnenia zavraždil najmenej 52 detí a žien. Čikatilo sa priznal až k 56 vraždám. Narodil sa na Ukrajine a jeho detstvo sprevádzala vtedy zúriaca vojna. Zažil hladomor a jeho starší brat sa údajne stal obeťou vtedy šíriaceho sa kanibalizmu. Hoci chcel študovať právo v Moskve, neuspel na prijímacích pohovoroch a tak sa zamestnal ako opravár telefónov. Oženil sa a mal dve deti. Neskôr diaľkovo vyštudoval ruskú literatúru a stal sa učiteľom. Jeho prvou obeťou sa stala deväťročná Jelena Zakotnovová, za ktorej vraždu bol ale odsúdený iný muž. Hoci Čikatilo bol jedným z podozrivých, keďže mal rodinu, riadnu prácu a diplom, kriminalistom sa zdal ako málo pravdepodobný páchateľ.
Jeho besnenie však pokračovalo, pričom zabíjal chlapcov aj dievčatá. Keďže obetí bolo mnoho a niesli podobné znaky (bodné rany, u chlapcov amputované pohlavné orgány, u dievčat odhryznuté bradavky a odrezané menšie časti tela ako nos, viečka či vypichnuté oči), vyšetrovatelia sa domnievali, že ide o gang. Pátranie sa však zintenzívňovalo. Poslednou Čikatilovou obeťou bola Svetlana Korostikovová, pričom vrah bol krátko po čine policajtom pristihnutý, ako odchádza z lesa. Ak by ho vtedy policajt prehľadal, našiel by odrezané prsia obete.
Po objavení tela Korostikovovej sa však polícia zamerala na Čikatila dôslednejšie a keďže často sledoval cudzie osamelé deti, zatkli ho. Pri následnom rozhovore s psychológom sa Čikatilo údajne rozplakal a priznal sa k 56 vraždám. Bol odsúdený na trest smrti strelou za pravé ucho. Jeho posledné slová boli: „Nevystreľte mi mozog z hlavy. Japonci ho budú chcieť kúpiť.“
Napriek tomu, že jeho manželka poprela akúkoľvek vedomosť o mužových zverstvách a po zatknutí si ona aj deti zmenili meno, Čikatilov syn neskôr prehlasoval otcovu nevinnu. Sám sa však dostal do problémov so zákonom. Čikatilo údajne inšpiroval aj ďalšieho sovietskeho sériového vraha – Alexandra Pičuškina, ktorý sa po zatknutí chválil tým, že pokoril Čikatilov ohavný rekord v počte obetí. Pičuškin stále žije, odsúdený bol na doživotie. Čikatilo sa stal námetom na niekoľko kníh a filmov, spomedzi ktorých je najznámejší fiktívny príbeh inšpirovaný týmito udalosťami s názvom Dieťa 44.
H. H. Holmes
Vlastným menom sa volal Herman Webster Mudgett, no známejším je jeho zmenené meno – Henry Howard Holmes. Do dejín sa zapísal ako prvý sériový vrah v USA. Narodil sa 16. mája 1861 ako tretie z piatich detí. Hoci sa hovorí, že už v detstve mal sklony k týraniu zvierat a jeho otec bol násilník, nič z toho sa nepotvrdilo. Mudgett skončil strednú školu, zamestnal sa ako učiteľ a za manželku si vzal Claru Lovering, s ktorou mal aj syna. Ako sa však neskôr ukázalo, Clara nebola jeho jedinou láskou. Vzal si ďalšie tri ženy, no rozvod so žiadnou z nich nebol nikdy dokončený. Medzitým vyštudoval medicínu, ale peniaze si zarábal podvodmi, ktorých sa neštítil. Precestoval niekoľko miest a zamestnával sa na rôznych pozíciách.
Najznámejším je však jeho pobyt v Chicagu, kde začal používať svoje zmenené meno a odkúpil budovu oproti jeho aktuálnemu pracovisku – chcel v nej hotel aj kancelárske priestory. Budova je však zahalená rúškom tajomstva a hovorí sa jej Murder Castle – Vražedný hrad. Najčastejšie zmieňované boli tajné miestnosti, dlhé šachty, plynové komory či krematórium v podzemí. Niektoré dvere mali viesť len do tehlových stien a celá stavba mala budiť dojem bludiska. Množstvo ľudí sa po ubytovaní v hoteli údajne už nikdy neobjavilo.
Jednou z Mudgettových obetí bola pravdepodobne aj jeho milenka Julia Smythe, ktorú muž opustil po prevalení aféry. Julia a jej dcéra Pearl zmizli na Štedrý deň v roku 1891, pričom Mudgett neskôr tvrdil, že Julia zomrela pri potrate a Pearl otrávil. Pri prehľadávaní jeho pivnice sa našla kostra dieťaťa približne vo veku malej Pearl. Napriek mnohým vraždám, ktoré Mudgettovi neskôr pripísali, bol právoplatne odsúdený len za jednu – smrť svojho asistenta Benjamina Pitezela, s ktorým mali nafingovať asistentovu smrť. Pitezela však napokon sám zabil, pričom ho najprv uspal chloroformom a neskôr polial jeho telo benzínom a zapálil.
Mudgett sa neskôr priznal aj k zabitiu dvoch Pitezelových dcér, ktoré našli v dome v Toronte. Pozostatky Pitezelovho syna Howarda sa našli v komíne domu v Indianapolise. Mudgett bol zadržaný v Bostone, 17. novembra 1894. V októbri 1895 bol odsúdený na smrť za vraždu Pitezela. Pred smrťou sa priznal k 27 vraždám a 6 pokusom o vraždu, neskôr sa však zistilo, že noviny mu za priznanie zaplatili vyše 7-tisíc dolárov a niekoľko ľudí, ktorých mal údajne zavraždiť, stále žilo. Zomrel 7. decembra 1896 po obesení. Jeho posledným želaním bolo, aby bolo jeho telo zaliate do betónu a zabránilo sa tak pitve.
John Wayne Gacy
Prenesme sa v histórii o takmer sto rokov dopredu. 17. marca 1942 sa v Chicagu narodil John Wayne Gacy, ktorý počas života zavraždil 33 chlapcov a dostal prezývku Klaun zabijak. Gacy mal dve sestry, no jeho detstvo nebolo práve šťastné. Otec bol alkoholik a násilník, ktorý deti často bil, okrem toho bol ako dieťa zneužívaný rodinným známym, no bál sa priznať. V roku 1962 sa odsťahoval do Las Vegas, kde pracoval v márnici. Neskôr odišiel do Springfieldu, kde sa zoznámil so svojou ženou a mali spolu deti, pracoval ako manažér troch KFC prevádzok.
V roku 1968 bol Gacy zadržaný za zneužívanie mladistvého. Gacy sa sám priznal k ďalším dvom takýmto skutkom a dostal 10 rokov väzenia, no v neskoršom živote bol pomerne obľúbený a úspešný, dokonca sa druhýkrát oženil, no aj toto manželstvo stroskotalo. Gacy sa však realizoval aj v politike a okrem toho si začal zarábať aj tým, že chodil v prezlečení za klauna do nemocníc za deťmi. Dvaja klauni, za ktorých sa prezliekal, sa volali Pogo a Patches.
Prvú vraždu vykonal v roku 1972, keď pozval mladého Tima McCoya k sebe domov. Po popíjaní a intímnostiach obaja zaspali, no ráno sa k nemu priblížil Gacy s nožom. McCoy sa zobudil a nasledovala šarvátka, no zvíťazil Gacy. Mŕtveho chlapca následne pochoval v podlahe pivnice, ktorú sám označoval ako cintorín. Počas nasledujúcich rokov Gacy znásilnil a zabil 33 mladých chlapcov. Mená obetí sú až na sedem z nich, ktoré boli v značnom štádiu rozkladu, známe. Žiadna z obetí nebola staršia ako 21 rokov. Súdny proces začal 6. februára 1980, no k poprave smrtiacou injekciou došlo až v roku 1994.
Štefan Svitek
Slováka Štefana Sviteka množstvo ľudí neoznačí inak, ako beštiu v ľudskej koži. Hoci vyrastal v biednych pomeroch a jeho otec bol agresívny alkoholik, ktorý bil jeho mamu, Svitek sa tomuto správaniu neotočil chrbtom – práve naopak. Agresivita bola bežnou súčasťou jeho dní. Už ako dieťa týral zvieratá, neskôr sa uňho prejavila sexuálna deviácia a vzrušovalo ho aj sebapoškodzovanie. Už vo veku 27 rokov bol niekoľkokrát vo väzení – za krádeže, poškodzovanie majetku, znásilnenie či vydieranie. Napriek tomu sa mu podarilo oženiť s Máriou, ktorá už mala jednu dcéru z predošlého manželstva a porodila mu ďalšiu.
Svitek však bol k žene agresívny a najmä, keď si vypil. Neprekážalo mu ani to, že jeho manželka bola znovu tehotná. Činy, za ktoré bol odsúdený na trest smrti, spáchal v roku 1987, keď sa opil v krčme a v pití pokračoval aj v hoteli Hron. Po návrate domov nasledovalo besnenie, pri ktorom svoju manželku zmasakroval sekerou a zaútočil aj na svoje dve dcéry. Z mŕtvych tiel vyberal vnútornosti a dokonca nad nimi masturboval. Počas nasledujúceho dňa sa Svitek neúspešne pokúsil o samovraždu a dva dni po vraždách sa prišiel sám priznať. Sviteka popravili obesením v júni 1989. Podrobne sme o prípade Štefana Sviteka na Hashtagu už písali.
Raymond Fernandez & Martha Beck
Počas svojho procesu dostali prezývku „Zabijaci osamelých sŕdc“. Išlo o pár, ktorý si svoje obete vyhľadával pomocou inzerátov v novinách. Hoci boli odsúdení za jednu vraždu, vie sa o ďalších dvoch a podozriví sú z viac než dvadsiatich. Obaja sa spoznali taktiež vďaka inzerátu, ktorý dala do novín Martha, pričom obaja už mali za sebou neúspešné manželstvá, Becková bola matkou dvoch detí, Fernandez otcom štyroch. Práve on sa podelil o svoje vraždené plány. Becková pritom vystupovala vždy ako jeho sestra a ich obete sa tak cítili bezpečnejšie, pretože v dome, kam ich nalákal, bola ešte jedna žena.
Becková bola mimoriadne žiarlivá a podľa opisov išlo o nadmerne obéznu a nepríťažlivú ženu. Fernandez, veriaci vo voodoo a čiernu mágiu, tvrdil, že práve čary mu dali neodolateľný šarm. Tri vraždy, o ktorých sa vie, sa odohrali v roku 1949. Prvou obeťou bola Janet Fay, ktorú prichytila Becková v posteli s druhom. Becková ženu napadla kladivom a Fernandez ju následne zaškrtil. Ďalšími dvoma obeťami boli Delphine Downingová a jej dvojročná dcéra, u ktorých chvíľu bývali. Dvadsaťosemročnú vdovu zastrelili, jej dcéru neskôr utopili, pričom telá pochovali v pivnici. Popravení boli elektrickým kreslom v roku 1951. Ich prípad sa taktiež stal predlohou pre mnohé filmy a seriálové časti.
Yang Xinhai
Čínsky sériový vrah, ktorý má na svedomí 67 ľudských životov, bol stelesnením ohavnosti. Dostal prezývku Monštrum a sám sa priznal k 67 vraždám a 23 znásilneniam, ktoré spáchal v rozmedzí rokov 1999 a 2003. Yang sa narodil v roku 1968 do jednej z najchudobnejších rodín v dedine a hoci bol ako dieťa údajne inteligentným introvertom, v sedemnástich sa rozhodol cestovať po Číne a pracovať ako robotník. Za pokus o znásilnenie dostal už v roku 1996 päťročný trest, prepustili ho v roku 1999. Následne začalo chladnokrvné vraždenie.
Zabíjanie sa odohrávalo v niekoľkých provinciách, pričom niekedy v noci vnikal do domov a vyvraždil celé rodiny sekerami, kladivami či lopatami. Motívom mala byť podľa niektorých médií pomsta spoločnosti a výsledok rozchodu. Neskôr však podľa medializovaných informácií bolo jeho motívom obyčajné potešenie z krádeží, znásilnení a vraždenia. Bol odsúdený na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný 14. februára 2004, popravený bol palebnou čatou.
Stephen Wayne Anderson
Vrah, ktorý má na svedomí najmenej 9 životov a odsúdený na smrť bol len nedávno – v roku 2002. Anderson sa narodil 8. júla 1953, jeho otec bol alkoholik a násilník a matka ho spolu s bratom vyhnala z domu, keď mal 14 rokov. Býval tak u kamarátov a rodinných príslušníkov. Podľa dostupných informácií mal Anderson IQ 136. Uväznený bol za lúpež z roku 1971 a tri prípady násilného vlámania v roku 1973. Za mrežami však zavraždil spoluväzňa a ďalšieho napadol, pričom sa počas pobytu vo väzbe priznal aj k šiestim nájomným vraždám v Las Vegas.
V roku 1979 sa mu podarilo z väzenia ujsť. V roku 1980 zavraždil učiteľku klavíra na dôchodku, 81-ročnú Elizabeth Lymanovú, ktorej najprv prerezal telefónnu šnúru a následne sa vlámal do domu. Starenku zabil strelou do tváre, telo prekryl plachtou a následne v dome hľadal peniaze. Anderson nenašiel ani sto dolárov, no rozhodol sa spraviť si večeru v kuchyni zavraždenej starenky. Tú však nedojedol, pretože si poňho prišla polícia a on sa k vražde priznal. Odsúdený bol na smrť smrtiacou injekciou, ktorú dostal 29. januára 2002. Anderson počas života písal poéziu, ktorej časti sú dnes vyhľadateľné aj na internete.
Oscar Ray Bolin
Ďalší americký sériový vrah, ktorého popravili len nedávno – v roku 2016. Bolin sa narodil 22. januára 1962 do rodiny cirkusantov. Príbuzných mal v niekoľkých štátoch USA, no jeho otec ho v detstve podľa Tampa Bay Times bil a matka ho raz priviedla na zastávku autobusu cestou do školy na vodítku. Už ako tínedžer mal niekoľkokrát problémy so zákonom – týkali sa najmä krádeží. Hoci v roku 1982 uniesol svoju priateľku Cheryl Haffnerovú a hodiny ju vozil v aute okolo Tampy a odmietal ju nechať pichnúť si inzulín, ktorý kvôli cukrovke potrebovala, v roku 1983 sa vzali.
V roku 1986 Bolin spáchal tri vraždy a priznal sa s nimi svojej manželke, ktorá dokonca neskôr na súde uviedla, že bývalému manželovi pomohla zbaviť sa niekoľkých dôkazov po vražde jeho prvej obete. Práve Haffnerová sa však s Bolinom v roku 1989 rozviedla a znova sa vydala, pričom svojmu novému manželovi povedala o vraždách, ktoré Bolin spáchal. Haffnerovej nový manžel mal neskôr zavolať na políciu a dať im tip v prípade troch vrážd. Predpokladá sa však, že Bolin mal na svedomí viac než 4 životy. Odsúdený bol na trest smrti smrtiacou injekciou.
Kampatimar Shankariya
Indický sériový vrah Kampatimar Shankariya sa narodil v roku 1952, no napriek tomu o ňom vieme relatívne málo. Ide však o beštiu, ktorá zavraždila najmenej 70 ľudí a v počte vrážd tak patrí medzi najobávanejších vrahov histórie. V roku 1979 bol vtedy ako 27-ročný obvinený zo zabitia sedemdesiatich obetí úderom kladivom pod ucho. Vraždy sa mali udiať v časovom rozmedzí dvoch rokov. Vo svojom priznaní Shankariya polícii povedal, že zabíjal pre potešenie. Odsúdený bol na trest smrti obesením. Jeho posledné slová boli: „Vraždil som zbytočne. Nikto by nemal byť ako ja.“
Ktorý z príbehov ťa zaskočil najviac?
Poď na náš TikTok a pukneš od smiechu! Nové sketche každý týždeň
Zdieľať na
Zdieľaní