#Ak máš rád vesmírne divadlá, v roku 2023 si ich užiješ viac než dosť. Okrem zatmenia Slnka, opozície Saturnu či dvoch meteorických rojov ti priblížime aj dve naplánované misie, ktoré by si nemal zmeškať. Navyše sme si pripravili aj prehľad najzaujímavejších vesmírnych udalostí, ktoré sa udiali za posledných 150 rokov.
V článku sa dočítaš o astronomických úkazoch:
Astronomické úkazy z minulosti
Úplné zatmenie Slnka (1878)
Úkaz, keď Mesiac zanieti Slnko na území celej našej planéty, sa opakuje približne každých 300 až 400 rokov. Naposledy sa tak stalo v druhej polovici 19. storočia. Práve vtedy začali vedci skúmať korónu Slnka, čo je jeho vonkajšia vrstva atmosféry. Súčasťou tímu bol aj Thomas Edison. Spoločne s vynálezom, ktorý vtedy nazývali „taimeter“, odmerali približnú teplotu povrchu Slnka.
Veľká septembrová kométa (1882)
V roku 1882 mohli ľudia vidieť na nebi najjasnejšiu kométu. Nazvali ju Veľká septembrová kométa. Bola viditeľná aj za bieleho dňa a v určitom čase dokonca žiarila až stokrát viac ako samotný Mesiac. Napokon sa z tejto kométy stalo množstvo menších telies.
Farebné súmraky (1883)
Vedeli ste, že všetky vesmírne úkazy nepochádzajú z ďalekého vesmíru? V roku 1883 vybuchla indonézska sopka Krakatoa a vyvrhla do okolitého ovzdušia obrovské množstvo sopečného popola. Kvôli tomu mohli obyvatelia v takmer celej Ázii pozorovať karmínové a fialové súmraky, ktoré údajne osvetľovali oblohu aj hodinu po západe Slnka.
Návrat Halleyovej kométy a Mark Twain (1910)
Halleyova kométa sa k Zemi vracia približne každých 75 rokov. V roku 1910 bolo jej predstavenie vôbec najžiarivejšie. Zaujímavé však je, že v roku 1835 (keď sa kométa ukázala) sa narodil autor Mark Twain. Vtipkoval, že na opätovný úkaz kométy aj zomrie. Tak sa napokon aj stalo a v roku 1910 zomrel, dokonca len dva dni potom, čo sa kométa objavila najbližšie k Slnku. Naposledy ju videli tvoji rodičia v roku 1986 a znova by sa mala vrátiť v roku 2061.
Veľký meteorický sprievod (1913)
V roku 1913 boli ľudia žijúci na Bermudách svedkom preletu celého sprievodu menších vesmírnych častíc, ktorý trval približne tri minúty. Vedci odhadujú, že išlo o úlomky ešte z čias vzniku nášho Mesiaca. Dohromady mal sprievod viac ako stovku úlomkov a tamojší obyvatelia úkaz opasovali ako nebeskú rieku.
Modré Slnko, fialový Mesiac (1950)
V lete 1950 horeli lesy v Chicagu – išlo o najväčší zaznamenaný požiar v Severnej Amerike. Popol z tohto požiaru spôsobil, že Slnko videli obyvatelia v okolí v modrej farbe a Mesiac vo fialovej. Niektorí sa obávali, že krajina sa ocitla pod jadrovým útokom. Slnečný svit mal až tyrkysovú farbu. Tento úkaz trval necelý týždeň.
Meteorický roj Leoníd (1966)
Leonidy sú najžiarivejší meteorický roj, aký kedy na Zemi zaznamenali. Najviac si ho užili obyvatelia amerického štátu Arizona. Dovtedy držal rekord roj z roku 1833, keď sa odhaduje, že za hodinu preletelo oblohou 14-tisíc malých meteoritov. Leonidy toto číslo hravo prekonali – za hodinu vedci narátali takmer 500-tisíc malých meteoritov, ktoré údajne vyzerali ako vesmírny vodopád.
Zatmenie Mesiaca (1982)
Najdlhšie zatmenie Mesiaca na západnej pologuli zaznamenali v roku 1982. Dopomohol mu k tomu aj kyslý opar z mexickej sopky El Chichon, ktorý sa rozšíril a zafarbil dotmava aj tiene na Zemi. Úplné zatmenie Mesiaca v tomto roku trvalo neuveriteľnú 1 hodinu a 46 minút. Navyše, ani po uplnynutí tejto doby sa v okolí sopky ešte hodiny nevyčasilo.
Najmagickejšia polárna žiara (1989)
Polárna žiara vznikne vtedy, keď nabité častice Slnka zrýchli magnetické pole Zeme a tie následne mieria k pólom. Práve ich zrážka s molekulami plynov docieli nádherné farebné divadlo. Jedna z najsilnejších polárnych žiar bola v roku 1989, keď ju mohli vidieť aj obyvatelia Strednej Ameriky, teda žijúci takmer pri rovníku (aj keď len v podobe slabého červeného žiarenia). Polárna žiara mala takú silu, že vyhodila elektrický prúd v kanadskom Quebecu.
Kométa ISON (2012)
Kométu ISON objavili ruskí astronómovia v roku 2012. Pochádza z Oortovho oblaku, ktorý sa nachádza na okraji našej Slnečnej sústavy. Táto komédia bola jasnejšia ako Mesiac v splne. Letela k nám veľmi dlho, viac ako 3,5 miliardy rokov a napokon svoju púť ukončila približne 1,3 milióna kilometrov od Slnka, keď následkom tepla zhorela.
Očakávané astronomické úkazy v roku 2023
Prelet kométy C/2022 E3 (1. február)
Už začiatkom februára sa k Zemi priblíži kométa C/2022 E3, ktorá 12. januára tohto roku obletela Slnko. Mala by byť viditeľná aj voľným okom a vyžarovať bude zelenkastú auru. U nás budú podmienky najlepšie 1. februára v skorých ranných hodinách. Ak ju prepasieš, poslednú možnosť budeš mať 10. februára, keď bude prelietať okolo Marsu (v tomto prípade si však priprav aspoň domáci teleskop).
Dotyk Venuše a Jupitera (1. marec)
V marci si môžeš vďaka teleskopu alebo lepšiemu ďalekohľadu vychutnať aj úkaz, počas ktorého dôjde k dotyku planét Venuša a Jupiter. Samozrejme, ide o optický klam a aj keď je Jupiter v porovnaní s Venušou oveľa väčší, vďaka svojej vzdialenosti od Slnka bude pôsobiť ako jej dvojča. Planéty v skutočnosti od seba delia milióny kilometrov vzduchoprázdneho vesmíru.
Test lunárneho pristávania (marec)
Aby sme tu nemali len prírodné úkazy, pridáme aj vesmírnu výpravu riadenú človekom. Už v marci by sa mala uskutočniť 14-dňová misia, počas ktorej chce NASA testovať lunárny modul na opätovné pristátie na Mesiaci. Keďže ide o kompletne autonómny systém, na testovanie nepotrebuje posádku. Testy povedú k splneniu misie Artemis 2, ktorá by mala znova poslať človeka na Mesiac. Svedkami tohto „výletu“ by sme mali byť v máji 2024.
Venus Life Finder (máj)
Na máj 2023 je naplánovaný odlet misie Venus Life Finder spoločnosti Rocket Lab. Sonda by mala na Venuši skúmať, či na nej môže alebo v minulosti mohol byť život. A keďže má Venuša hustú atmosféru, sonda na nej nepristane, ale bude sa chvíľu vznášať vo výške asi 50 kilometrov nad jej povrchom. Ak pre zlé počasie bude musieť štart rakety oddialiť, najbližšie možné okno vznikne v januári 2025 (pretože planéty Zem a Venuša musia byť počas misie v ideálnej vzdialenosti).
Trojuholník (21. jún)
Presne na letný slnovrat pripadne úkaz, ktorý sa nevidí každý deň. Podobne ako v marci Venuša s Jupiterom, tentokrát budú pomerne blízko pri sebe (aspoň pre naše oko) aj Venuša s Marsom. Navyše, Mesiac s nimi bude tvoriť akýsi trojuholník. Tento úkaz budú vidieť všetci obyvatelia Zeme, a to aj voľným okom počas jasnej noci.
Meteorický roj Perzeíd (13. – 14. august)
Severnú pologuľu, a teda aj Slovensko čaká v auguste prelet meteorického roja Perzeíd. K preletu by malo dôjsť v noci z 13. na 14. augusta a samotný roj bude obsahovať viac ako sto meteoritov za hodinu. Pretože Mesiac bude počas tohto dátumu svietiť len na 10 percent svojej kapacity (bude vychádzať z novu) podmienky na pozorovanie roja budú veľmi dobré.
Jasný Saturn (27. august)
Saturn, plynný obor s prstencami, sa 27. augusta dostane do svojej takzvanej opozície. Vtedy je naša Zem presne medzi Slnkom a Saturnom, takže v noci bude na oblohe mimoriadne jasný. Vedci hovoria, že viditeľný bude aj voľným okom, no ak si chceš obstarať detailnejšie fotografie, vedci odporúčajú lepší ďalekohľad alebo domáci teleskop.
Modrý Mesiac (31. august)
Takto sa hovorí udalosti, keď vidíme za jeden kalendárny mesiac až dva splny. Ten druhý nastane práve 31. augusta a keďže na severnej pologuli je leto, mesiac bude žiariť ešte viac ako inokedy. Naposledy sa takýto úkaz stal 31. januára 2018, avšak kvôli zimným podmienkam nebol taký žiarivý, ako sa očakáva tento rok.
Zatmenie Slnka s ohnivým kruhom (14. október)
Zatmenie Slnka nastane v momente, keď Mesiac počas dňa skríži cestu Slnku, ktoré svieti na Zem. 14. októbra budú najmä obyvatelia Strednej Ameriky, Texasu a Brazílie pozorovať zatmenie Slnka s ohnivým kruhom, čo je úkaz, keď je Mesiac vzdialený od Zeme natoľko, že neprekryje Slnko úplne celé. Na pozorovanie si v prípade návštevy Karibiku vezmi aj ochranu očí.
Meteorický roj Geminidy (13. – 14. december)
V noci z 13. na 14. decembra si užiješ aj druhý meteorický roj tohto roka, ktorým sú Geminidy. Nebude síce také jasný ako Perzeidy, no až na kratšiu pauzu sa teš na viac ako 150 meteoritov za hodinu. Ani v tomto období nebude Mesiac prekážkou, pretože bude svietiť na menej ako 30 percent. Tento úkaz môžeš pozorovať na oblohe každý rok.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní