#Bez ohľadu na to, či patríš ku milovníkom kvetov, alebo nie, určite dokážeš oceniť pestrofarebné záhony v mestských parkoch, či peších zónach. Kvety nielenže skrášľujú prostredie, ale taktiež podporujú biodiverzitu a podieľajú sa na ochladzovaní ovzdušia.
Niektoré odrody si obzvlášť ceníme pre ich určité vlastnosti, akými je napríklad farba okvetných lístkov, unikátny tvar, vysoká odolnosť voči suchu či slnku. Napriek tomu, že si kvety všímajú aj včely a iný hmyz, nie všetky vyšľachtené druhy dokážu pri opeľovaní využiť a stávajú sa tak pre ne úplne zbytočnými.
Honosné kvety bez úžitku
Mnohé, v súčasnosti nesmierne populárne odrody, nemali v minulosti tak honosný výzor a dnes by sme ich do záhonov pravdepodobne už neumiestnili, alebo si ich tam jednoducho ani nevšimli. Skvelým príkladom je petúnia, ktorá mala pôvodne len 5 okvetných lístkov, no umelým výberom sa docielilo, že teraz ich majú niektoré odrody až 10.
Ich počet ale niekedy nie je vôbec prínosom, pretože môžu prekrývať nektárovú časť, ktorá je pre opeľujúci hmyz životne dôležitá. Šľachtením sa dokonca niekedy docieli aj to, že sa táto časť neprimerane zmenší či takmer zanikne.
Skvelým príkladom je veľmi populárna petúnia. Pri šľachtení sa odborníci zamerali na krásne, honosné okvetné lístky, no rastlinka už takmer nie je schopná produkovať nektár a pre včely je nepoužiteľná. Mestá sú teda plné rastlín so skvelými estetickými vlastnosťami, ktoré nahradili akékoľvek divorastúce kvety.
Špecialistka na na prírodné rastlinné materiály, Stephanie Frischie, podľa BBC tvrdí, že „správcovia miest si začali vyberať tie (rastliny), ktoré sú pre ľudí príťažlivé. Tieto kritériá sú menej zrejmé pre hmyz, ktorý týmto výberom trpí.“
Príčina úbytku včiel?
Napriek tomu, že si spoločnosť v posledných rokoch začala uvedomovať, že bez včiel a iného opeľujúceho hmyzu dôjde ku prírodnej katastrofe, problém sa stále prehlbuje. Mnohí propagujú výstavbu včelích domčekov a hmyzích hotelov, no zároveň na svojich pozemkoch nevedomky pestujú exotické druhy kvetov, ktoré domácemu hmyzu vôbec nevyhovujú.
Odborníčka na ekológiu, Katherine Berthon, zdôrazňuje, že hmyz si veľmi starostlivo vyberá svoju potravu a to, čo je mu cudzie, odmieta. Ak si teda myslíš, že si včela sadne na akýkoľvek krásne vyzerajúci kvet, tak sa mýliš.
„Väčšina z nich potrebuje pri opeľovaní nájsť správnu zhodu medzi chemickými vlastnosťami rastliny a ich vlastnou fyziológiou. Včely nie sú výnimkou, sú oveľa úzkoprsejšie,“ hovorí Frischie.
Trpia aj samotné rastliny
Problém vysádzania exotických rastlín nekončí len pri hmyzu, ale postihuje aj samotné rastliny. Tie u nás častokrát nemajú vytvorené ideálne podmienky a tak sa kvet otvorí s omeškaním, dôsledkom čoho ho už hmyz nedokáže opeliť. Pôvodná európska rastlina môže zakvitnúť už na jar, ale tá americká sa môže otvoriť až v lete, hoci patrí k tomu istému druhu.
Neznamená to ale, že by sme sa mali úplne zbaviť všetkých nepôvodných či umelo vyšľachtených rastlín. Úplne postačí, ak ich budeme v správnom pomere kombinovať s pôvodnými druhmi a včelám, motýľom a inému hmyzu tak zabezpečíme dostatok potravy.
Zdieľať na