#Mark Zuckerberg je v dnešnej digitálnej dobe synonymom úspechu. 38-ročný Američan stihol v mladom veku dobyť svet – stal sa z neho uznávaný programátor a jeden z otcov moderných sociálnych sietí. Napriek tomu ho na ceste za transformáciou moderného sveta čakali prekážky. Dnes má okrem miliónov obdivovateľov aj milióny neprajníkov.
VIZITKA
Celé meno: Mark Elliot Zuckerberg
Dátum narodenia: 14. máj 1984 (White Plains, štát New York)
Profesia: podnikateľ, programátor, filantrop
Úspechy: zakladateľ platformy Facebook a CEO Meta Platforms
Programovať začal už na strednej škole
Mark sa narodil v máji 1984 do rodiny psychiatričky Karen a zubára Edwarda Zuckerbergovcov, ktorí žili v New Yorku. Nie je jedináčikom, má ešte tri sestry – Arielle, Randi a Donnu. Spoločne vyrastali v reformnej židovskej domácnosti. Do Spojených štátov emigrovali jeho prastarí rodičia zo strednej Európy. Ako tínedžer navštevoval strednú školu v Ardsley, no prestúpil na Phillips Exeter Academy, kde bol svojho času dokonca kapitánom šermiarskeho tímu.
Svoju vášeň k programovaniu objavil Zuckerberg už počas strednej školy koncom 90. rokov. Zostavil vtedy program, ktorý umožňoval jeho otcovi zdieľať digitálne informácie v domácnosti a v zubnej ambulancii. Taktiež stojí za programom Synapse Media Player. Je to prehrávač hudby so strojovým učením, ktorý spoznáva návyky svojho používateľa. Písali o ňom viaceré lokálne magazíny.
Prvé (ne)úspešné pokusy
Na Harvard sa Zuckerberg dostal v roku 2002, teda keď mal čerstvých 18 rokov. Študoval psychológiu a informatiku. V druhom ročníku nakódoval program s názvom CourseMatch – študenti v ňom mali možnosť prihlasovať sa na študijné programy podľa rozhodnutí ich spolužiakov. V podstate šlo o otvorenú anketu v rámci vysokej školy.
Krátko nato vytvoril Mark nový program, ktorého obdoba časom zmenila svet. Pôvodne mal názov Facemash a umožňoval študentom vybrať si medzi fotografiami najatraktívnejších ľudí na škole. Niečo na spôsob dnes už populárnych zoznamiek. Tento web spustil Mark cez víkend, no už v pondelok mu ho škola zrušila, pretože obrovská popularita obmedzila internetové pripojenie na škole.
Sťažovali sa aj mnohí študenti. Podľa nich boli niektoré fotky použité bez ich súhlasu. Zuckerberg sa škole napokon ospravedlnil. Donútili ho k tomu aj nepekné články v školských novinách.
Vznik Facebooku
Hneď počas ďalšieho semestra, po neúspechu so zoznamkou, sa Mark pustil do nového projektu a vo februári 2004 vznikol web thefacebook.com. Názov pochádzal z kníh Face Books, ktoré slúžili na Harvarde ako súpis žiakov všetkých ročníkov. Na webe pracoval so svojimi spolubývajúcimi, najmä s Eduardon Saverinom.
O necelý týždeň po spustení však prišli prvé komplikácie. Táto sociálna sieť totiž nebola výlučne Zuckerbergov nápad. Jeho traja spolužiaci, s ktorými pracoval na harvardconnection.com, ho obvinili, že použil spoločný kód a vytvoril vlastnú stránku. Keďže nechcel, aby sa príbeh dostal von, vlámal sa do mailových adries redaktorov školských novín (vďaka prihlasovacím údajom na thefacebook.com).
Čo si možno nevedel
Po globálnom spustení Facebooku spolužiaci Zuckerberga napokon žalovali a kauza sa dostala pred súd. Zuckerberg dostal pokutu 20 miliónov dolárov, ktoré musel spolužiakom vyplatiť. Navyše musel pridať aj 1,2 milióna akcií sociálnej siete.
Odchod zo školy a svetový fenomén
Krátko po obvineniach odišiel Mark zo školy. Na Harvarde teda nedokončil ani druhý ročník. Spoločne so zakladateľmi platformy sa presťahovali do Kalifornie, kde si prenajali malý dom v Palo Alto. Ten slúžil ako kancelária – chceli v ňom projekt dokončiť. Neskôr sa presunuli do Sillicon Valley.
Na globálne zmýšľanie potrebovali investora, a preto sa v lete Mark stretol s podnikateľom Petrom Thielom. Ten sa do spoločnosti napokon rozhodol investovať. Pôvodne sa chceli bývalí spolužiaci vrátiť na Harvard, no napokon sa rozhodli ostať a pracovať na platforme. Podľa vtedajších Zuckerbergových slov to nebolo otázkou peňazí, ale vytvárania niečoho, čo môže v dobrom zmysle zmeniť životy mnohých ľudí.
V roku 2004 sa Zuckerberg stal generálnym riaditeľom platformy a zároveň jej prezidentom. Pôvodne Facebook prepájal len vysoké školy, neskôr, po 12-miliónovej investícii, bol v máji 2005 dostupný už aj na stredných školách. Na platformu sa však začali prihlasovať aj študenti mimo Spojených štátov a v roku 2006 k nej mal už prístup každý, kto mal založenú mailovú adresu.
Lákavé ponuky a veľký míľnik
Koncom roka 2006 prišla zakladateľovi Facebooku prvá veľká ponuka. Yahoo! chcelo odkúpiť od Marka platformu za jednu miliardu dolárov. S tým však nesúhlasili, pretože ich dielo naberalo na popularite. Uzavreli však dohodu s Microsoftom – spoločnosť Billa Gatesa zaplatila 240 miliónov dolárov za 1,6-percentný podiel Facebooku. Sociálna sieť tak mala prostriedky (finančné aj technologické) na globálnu expanziu.
Už o rok neskôr sa hodnota platformy odhadovala na 1,5 miliardy dolárov. Noví užívatelia pribúdali v desaťtisícoch denne. V roku 2009 požiadal Zuckerberg vtedajšieho riaditeľa Netscape o radu ohľadom financovania. A tá sa zrejme vyplatila.
V júli 2010 Mark s radosťou ohlásil, že Facebook dosiahol neuveriteľných 500 miliónov aktívnych používateľov. Zuckerberg v tom čase riešil aj podmienky reklám. Tie boli nastavené na 10 % obsahu, pričom ostatné obdobné weby ich zobrazovali raz toľko. Na Zuckerbergovu adresu prichádzajú prvé veľké negatívne ohlasy. Jeden zo spisovateľov o ňom hovorí len ako o hackerovi. Mark oponoval, že je v poriadku niečo rozbiť, ak to následne človek vie dať dokopy lepšie.
Koncom roka sa Zuckerberg umiestnil na 16. priečke najvplyvnejších ľudí sveta podľa New Statesman a na 23. priečke podľa magazínu Vanity Fair. Začala sa doba sociálnych sietí.
Ako si získať celosvetový vplyv
Mark v rozhovore pre PBS uviedol, že sa pred Jobsovou smrťou v roku 2011 s vtedajšou hlavou Apple stretol. Diskutovali o manažérskom zložení Facebooku. Rady Stevea Jobsa nakoniec tiež stáli za to.
V roku 2012 chcel Zuckerberg posilniť svoje postavenie v Európe. Vybral sa aj do Ruska, kde navštívil vtedajšieho premiéra Medvedeva. Rusko malo v tom čase na Facebooku len deväť miliónov aktívnych účtov, čo nepredstavovalo ani 10 % ich celkovej populácie. Po mnohých odmietnutiach o posilnenie pozície Facebooku v tejto krajine sa platforma aj tak dostala na čelo. Jeho hodnota v tom roku predstavovala odhadom 19 miliárd dolárov.
Mark sa posunul aj v súkromnom živote, pretože v rovnakom období si vzal za ženu Priscillu Chanovú.
Rok 2013 sa niesol v znamení ešte väčšej expanzie. Facebook rozšíril kapacity svojich serverovní natoľko, že mohol obsahovať až zhruba päť miliárd účtov (dodnes nie sú využité). Zuckerberg naďalej investoval aj do internetového pokrytia v chudobnejších krajinách. Podľa neho bol mobil budúcnosťou spoločnosti, takže vývoj sa zameral na zdokonalenie mobilnej aplikácie.
O rok neskôr sa Mark spoločne s ďalšími americkými podnikateľmi Jeffom Bezosom (Amazon) a Timom Cookom (Apple) rozhodol usporiadať konferenciu v ďalekej Číne. Dovtedy boli mnohé platformy vrátane Facebooku v Číne zakázané, avšak, po ich spustení začala výrazne rásť aj ekonomika ázijskej veľmoci.
Čestný titul a zrod Meta Platforms
V roku 2015 sa mu spoločne s Priscillou narodilo prvé dieťa Maxima. Koncom roka 2016 zaradil rešpektovaný magazín Business Insider Zuckerberga do rebríčka top 10 vizionárov, ktorí vytvárajú hodnotu sveta. Medzi nimi sa objavil už aj Elon Musk. O pol roka neskôr, v máji 2017, získal čestný titul z Harvardu. Zároveň sa mu narodil syn August.
Už vtedy začali úvahy o spájaní sociálnych sietí. Začali sa plány na integráciu šifrovaného systému pre platformy Facebook, Instagram a WhatsApp, ktoré by mohli vzájomne spolupracovať. Zuckerberg tento koncept predstavil v januári 2019. O pol roka neskôr bol projekt dokončený.
V lete 2020 Mark predstavil integrovaný systém, ktorý spájal Facebook, respektíve Messenger a Instagram. Stal sa CEO Meta Platforms, spoločnosti, pod ktorú dnes obe sociálne siete patria. Komunikujú medzi sebou na platformách Android a iOS, teda primárne na mobilných zariadeniach.
Počas svojej kariéry si Zuckerberg vytvoril milióny fanúšikov, no zároveň aj milióny haterov. Každopádne, je nutné mu uznať, že pretransformoval sociálny svet. Dnes už nenájdeš takmer nikoho, kto by nevedel o Facebooku. Tento rok by platforma mohla presiahnuť hranicu troch miliárd aktívnych účtov (aktuálne má 2,93 miliardy). Mark je okrem toho aj zakladateľom webu internet.org.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní